Preskočiť na obsah
  |  

EÚ sa obáva, že USA a Rusko uzavrú mier na Ukrajine bez jej účasti

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová vyhlásila, že Európa čelí kľúčovej bezpečnostnej výzve a potrebuje výrazné zvýšenie obranných výdavkov.

Povedala to pred mimoriadnym samitom v Paríži, kde európski lídri rokujú o plánoch amerického prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vojny na Ukrajine a spoločnej reakcii. Stretnutia sa zúčastňujú predstavitelia Nemecka, Británie, Poľska a ďalších vybraných štátov EÚ, ako aj generálny tajomník NATO Mark Rutte.

Štáty EÚ sa obávajú, že USA a Rusko budú hľadať bilaterálne riešenie konfliktu bez ich účasti.

(afp, tasr, sab)

  |  

OFZ získava finančnú podporu 1,8 milióna eur na výstavbu zariadenia pre výrobu biouhlíka

Minister životného prostredia Tomáš Taraba (nom. SNS) podpísal zmluvu s Oravskými ferozliatinárskymi závodmi (OFZ) na podporu priemyslu vo výške 1,8 milióna eur.

Cieľom je výstavba zariadenia na výrobu biouhlíka, ktorý nahradí štandardné uhlie. Podľa výkonného riaditeľa OFZ Branislava Klocoka by tak podnik mohol ročne ušetriť až 20 miliónov eur na emisných povolenkách.

Stimul pochádza z dekarbonizačného fondu a termín realizácie je do roku 2026. Projekt má znížiť ekologickú stopu priemyslu, no ešte môže naraziť na problémy v povoľovacom procese. Výsledky chcú OFZ predstaviť do roka.

(tasr)

  |  

Premiéri Slovenska a Česka kritizovali parížsky samit o európskej bezpečnosti

Slovenský premiér Robert Fico kritizoval účasť predsedu Európskej rady Antónia Costu a ďalších európskych predstaviteľov na rokovaniach v Paríži o možnom nasadení európskych vojsk na Ukrajine. Podľa neho ide o tému, ktorá patrí výlučne pod OSN alebo bilaterálne dohody.

Fico zdôraznil, že Slovensko nevyšle na Ukrajinu žiadne ozbrojené sily a trvá na svojom odmietavom postoji k členstvu Ukrajiny v NATO.

Kritizoval tiež stratégiu viacerých európskych krajín „zneužitia Ukrajiny“ voči Rusku, ktorá podľa neho viedla k stratám na životoch na oboch stranách.

Ku kritike sa pripojil aj jeho český náprotivok Petr Fiala. Ten vyhlásil, že parížsky samit, ktorý cez víkend narýchlo zvolal francúzsky prezident Emmanuel Macron, „nič nevyrieši“.

Európa podľa neho potrebuje konkrétne kroky – revíziu Green Dealu, prísnejší postup voči nelegálnej migrácii a vyššie investície do obrany. 

Francúzsky denník Le Monde tvrdil, že Praha je sklamaná z nepozvania na pondelkové rokovania napriek českej muničnej iniciatíve a prijatiu veľkého počtu ukrajinských utečencov.

(tasr, sab)

  |  

Šéf WHO nástojí na prijatí globálnej pandemickej dohody

Generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus vyhlásil, že krajiny musia dokončiť dohodu o boji proti budúcim pandémiám.

Zdôraznil, že žiadna krajina sa pred ďalšou pandémiou neochráni sama. Jeho vyhlásenie prišlo po tom, čo Spojené štáty pod vedením prezidenta Donalda Trumpa odstúpili z rokovaní a vystúpili z WHO.

Hlavné nezhody medzi krajinami pretrvávajú v otázke prerozdeľovania vakcín a liečebných prostriedkov. Dohoda sa pripravuje od decembra 2021 ako reakcia na pandémiu Covid-19.

Členovia politického a hospodárskeho združenia BRICS (Rusko, India, Čína, Brazília...) sa 23. októbra 2024 opätovne uzniesli, že podporujú "ústrednú koordinačnú úlohu WHO" v oblasti ochrany obyvateľstva pred epidémiami.

(tasr, red)

  |  

Pápež František zostáva v nemocnici. Infekcia je vážnejšia, než sa čakalo

Lekári upravili liečbu pápeža Františka pre zložitejšiu infekciu dýchacích ciest, oznámil Vatikán. Testy potvrdili polymikrobiálnu infekciu, ktorá si vyžaduje ďalší pobyt v nemocnici.

Pápež je hospitalizovaný v rímskej nemocnici Gemelli od piatka a jeho stav je stabilný. Hoci je podľa Vatikánu „v dobrej nálade“, cez víkend musel zrušiť verejné vystúpenia, ako príhovor v rámci nedeľnej modlitby Anjel Pána či omšu pre umelcov.

František však pokračoval v telefonických rozhovoroch s katolíkmi v Gaze. Vatikán zrušil aj jeho pondelkovú návštevu filmových štúdií Cinecittà.

Rímsky biskup už v minulosti naznačil, že ak tieto a ďalšie zdravotné komplikácie budú pokračovať, bude nasledovať príklad svojho predchodcu Benedikta XVI. a abdikuje.

(reuters, sab)

  |  

Zdravotnícki experti upozorňujú na možné negatíva skrátenia pracovného času lekárov

Skrátenie týždenného pracovného času lekárov v nemocniciach zo 40 na 37,5 hodiny môže podľa analytikov negatívne ovplyvniť pacientov.

Martin Vlachynský z INESS upozorňuje, že to môže viesť k skráteniu ordinačných hodín ambulancií, zníženiu počtu plánovaných zákrokov a predĺženiu čakacích lehôt. Dušan Zachar z INEKO dodáva, že toto opatrenie môže spôsobiť rýchlejšie vyčerpanie zákonného limitu nadčasov, zvýšenie personálnych nákladov a potrebu nového personálu, čo môže zhoršiť manažment nemocníc.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas-SD) v decembri minulého roka podpísal s Lekárskym odborovým združením zmluvu, ktorá zahŕňa aj skrátenie pracovného času zdravotníkov v nemocniciach.

(tasr)