Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Česká polícia stíha Okamuru a SPD za kontroverzné plagáty

Česká polícia začala trestné stíhanie predsedu hnutia Sloboda a priama demokracia (SPD) Tomia Okamuru.

Dôvodom sú kontroverzné predvolebné plagáty s údajne rasistickým podtextom. Politikovi hrozia tri roky väzenia.

Okamura dostal oznámenie o stíhaní do dátovej schránky. Česká snemovňa minulý týždeň schválila jeho vydanie na trestné stíhanie.

Plagát zobrazoval černocha so zakrvavenou tvárou a nožom. SPD tvrdí, že ide o snahu obmedziť opozičné názory a zabrániť hnutiu v účasti na voľbách.

Hnutie SPD dlhodobo vystupuje proti migrácii a kritizuje politiky EÚ v tejto oblasti. V minulých voľbách stavilo na protiimigračnú rétoriku, čo mu prinieslo výraznú voličskú podporu. Sám Okamura je potomok Češky a Japonca.

(tasr, red)

Minúta  |  

G20 rokuje v Afrike bez USA, napätie medzi členmi narastá

Ministri zahraničia G20 sa stretli v Juhoafrickej republike, no Spojené štáty sa na rokovaniach nezúčastňujú. Šéf americkej diplomacie Marco Rubio odmietol program samitu, ktorý obsahoval zmienky o programoch „diverzity, rovnosti a inklúzie“ (DEI).

Prezident USA Donald Trump predtým obmedzil finančnú pomoc Juhoafrickej republike. Dôvodom bol navrhovaný zákon o konfiškácii pozemkov bielym farmárom (Búrom), ktorí poukazujú na nástup takzvaného obráteného apartheidu.

Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa rasový motív odmietol, miliardár juhoafrického pôvodu Elon Musk však nedávno zverejnil na sieti X video, na ktorom líder na štadióne spieva „zabi Búra, zastreľ farmára“.

Schôdzka sa tiež koná v čase rastúceho napätia pre vojnu na Ukrajine, obchodné spory a meniacu sa geopolitickú situáciu. Oslabovanie americkej podpory pre Ukrajinu otvára priestor pre Čínu, ktorá sa snaží posilniť vplyv v Európe aj v krajinách globálneho Juhu.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Ruská centrálna banka nie je súčasťou rokovaní o zrušení sankcií, tvrdí Nabiullinová

Guvernérka ruskej centrálnej banky Elvira Nabiullinová priznala, že banka sa nezúčastňuje na rokovaniach o zrušení sankcií ani o odmrazení ruských devízových rezerv. Reagovala tak na otázky o možnej súvislosti so snahou o mierovú dohodu vo vojne na Ukrajine.

Pred začiatkom vojny vo februári 2022 mala ruská centrálna banka v zahraničných menách približne 207 miliárd dolárov v eurových rezervách, 67 miliárd dolárov v dolárových rezervách a 37 miliárd dolárov v britských librách šterlingov.

Dolár sa používa ako menová jednotka z dôvodu jeho pozície ako svetovej rezervnej meny.

Skupina G7 a EÚ sa minulý rok dohodli, že výnosy z týchto zmrazených aktív použijú na financovanie 50-miliardovej pôžičky pre Ukrajinu. Rusko plánuje právne kroky.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Trump chce uzavrieť dohodu s Ukrajinou o jej nerastných surovinách čo najskôr

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa by sa mohla usilovať o zjednodušenú pôvodnú dohodu o nerastných surovinách s Ukrajinou. Spojené štáty by chceli tento pakt rýchlo uzavrieť a o podrobných podmienkach rokovať až neskôr.

Pôvodný návrh hovoril o tom, že Washington by získal 50 percent ukrajinských nerastných surovín - medzi nimi grafit, urán, titán a lítium, ktoré je kľúčovou zložkou batérii do elektrických vozidiel. Podľa Zelenského sa návrh príliš zameriaval na záujmy USA a neposkytoval Kyjevu dostatočné „bezpečnostné záruky“.

Trumpov osobitný vyslanec pre Ukrajinu Keith Kellogg má so Zelenským prediskutovať detaily novej verzie dohody a čo Ukrajina očakáva výmenou za nerastné suroviny.

Od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 poskytli Spojené štáty Ukrajine vojenskú a hospodársku pomoc v hodnote približne 175 miliárd dolárov.

Trump obhajuje dohodu o nerastných surovinách tým, že tieto peniaze by USA „nejakou formou dostali späť“ a požaduje získanie nerastov v hodnote 500 miliárd dolárov (482 miliárd eur).

(tasr)

Minúta  |  

Trump podporil federálne prevzatie kontroly nad Washingtonom DC

Americký prezident Donald Trump v stredu vyjadril podporu republikánskemu návrhu v Snemovni reprezentantov, ktorý by zrušil samosprávu Dištriktu Kolumbia (DC). Na tomto území sa nachádza federálne hlavné mesto Washington.

„Myslím si, že by sme mali spravovať Dištrikt Kolumbia,“ povedal Trump na palube lietadla Air Force One. „Mali by sme ho viesť pevnou rukou, riadiť ho zákonom a poriadkom, aby bol absolútne bezchybne krásny. A myslím si, že by sme mali prevziať Washington, DC, aby bol bezpečný.“

Pred dvoma týždňami predložili republikánski kongresmani návrh zákona, ktorý by zrušil zákon o obmedzenej samospráve Home Rule Act z roku 1973. V dôvodovej správe k vtedajšiemu zákonu mesto vyjadrilo nádej, že práve federálny okrsok sa v budúcnosti stane 51. štátom americkej únie.

Súčasný návrh sa nazýva Bowser Act podľa starostky Washingtonu DC Muriel Bowserovej, podľa komentátorov pravdepodobne neprejde hlasovaním v Senáte.

„Starostka sa mi páči. So starostkou vychádzam výborne, ale nerobí svoju prácu. Príliš veľa kriminality, príliš veľa grafitov, príliš veľa stanov na trávnikoch, na tých nádherných trávnikoch,“ povedal Trump. Zahraničné návštevy by podľa neho nemali mať pred sebou obraz rozsiahleho bezdomovectva.

(reuters, ap, tasr, sab)

Minúta  |  

Prieskum: CDU by vyhrala voľby, vládu by však musela zostaviť v trojkoalícii

Nemecká Kresťansko-demokratická únia by podľa prieskumu inštitútu Insa pre denník Bild získala 30 percent hlasov v nedeľných voľbách do Spolkového snemu, čím sa v preferenciách udržala na čele. Pomer kresiel ďalších strán by však „Union“ prinútil k zostaveniu trojkoalície.

Národno-konzervatívna Alternatíva pre Nemecko (AfD) sa udržala na druhom mieste so ziskom 21 percent, čo predstavuje pokles o jeden percentuálny bod.

Sociálni demokrati (SPD) končiaceho kancelára Olafa Scholza by získali 15 percent hlasov, Zelení 13 percent a liberáli z FDP by sa so štyrmi percentami ocitla mimo parlamentu.

Menšie strany Ľavica a Aliancia Sahry Wagenknechtovej (BSW) by sa tiež dostali do parlamentu, hoci len s pár mandátmi.

Keďže CDU/CSU odmieta spojenectvo s AfD, na zostavenie vlády by potrebovala ďalších dvoch koaličných partnerov. Prieskum sa uskutočnil 18. a 19. februára na vzorke 2 502 respondentov.

(dpa, tasr, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.