Preskočiť na obsah
  |  

Americký minister financií pochválil maďarskú ekonomiku aj jej kroky proti inflácii

Minister financií USA Scott Bessent sa mimoriadne pozitívne a s veľkým uznaním vyjadril o výkonnosti maďarskej ekonomiky vo viacerých aspektoch a zaregistroval požiadavku maďarskej vlády na opätovné prerokovanie zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.

Bessent sa veľmi pozitívne vyjadril k výkonnosti maďarskej ekonomiky z dvoch hľadísk. Ocenil kroky Maďarska proti inflácii, keďže inflácia spôsobená sankciami spôsobuje ťažkosti aj Maďarsku.

„Zvlášť ocenil množstvo investícií, ktoré súčasná vláda do Maďarska v poslednom čase priniesla,“ uviedol maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó.

Szijjártó i Bessent diskutovali aj o otázke sankcií, pričom šéf maďarskej diplomacie americkému ministrovi zdôraznil, že uvalenie amerických sankcií na šéfa kabinetu predsedu maďarskej vlády Antala Rogána bolo jasnou politickou pomstou bývalého veľvyslanca USA, ktorý „frustrovaný opustil Maďarsko“.

(tasr)

  |  

Rubeľ posilnil pod hranicu 90 za dolár po Trumpovej kritike Zelenského

Ruský rubeľ sa vo štvrtok obchodoval na silnejšej úrovni pod 90 rubľov za dolár, čo sa stalo prvýkrát od septembra 2024. O 10.00 h GMT (11.00 h SEČ) dosiahol kurz 88,70 RUB/USD, čo predstavuje nárast o 1,1 percenta.

Podľa analytikov maklérskej spoločnosti Alor by ďalšie pozitívne geopolitické správy mohli rubeľ ešte viac posilniť. Voči čínskemu jüanu vzrástol o 1,8 percenta na 12,12 RUB/CNY.

Rubeľ tento rok získal takmer 22 percent voči doláru, najmä v dôsledku očakávaní zmiernenia napätia medzi Ruskom a Západom na pozadí vojny na Ukrajine.

Po invázii na Ukrajinu v roku 2022 rubeľ prešiel výraznými výkyvmi, pričom sa v určitých obdobiach prepadol na historické minimá nad 100 RUB/USD.

Prezident USA Donald Trump pritom v stredu nazval ukrajinského lídra Volodymyra Zelenského diktátorom bez volebnej legitimity, ktorého popularita sa pohybuje na úrovni štyroch percent. Zelenskyj na to reagoval slovami, že Trump žije v „dezinformačnej bubline“.

(reuters, sab)

  |  

Eurokomisia pripravuje päť balíkov na zjednodušenie digitálnych regulácií

Podpredsedníčka Európskej komisie Henna Virkkunenová vo štvrtok oznámila, že Komisia tento rok predstaví najmenej päť legislatívnych balíkov na zníženie administratívnej záťaže v digitálnom sektore. Cieľom je podporiť investície a inovácie v Európe.

Virkkunenová v Helsinkách priznala, že súčasná byrokracia je príliš komplikovaná a brzdí rozvoj technológií. Zároveň zdôraznila, že EÚ bude aj naďalej vymáhať pravidlá pre veľké technologické firmy, napriek tlaku niektorých amerických spoločností na administratívu Donalda Trumpa, aby zabránila európskym pokutám.

EÚ prijala zákon o digitálnych službách (DSA) ešte v roku 2022, vyplývajú z neho pokuty pre veľké platformy sociálnych médií, a to až do výšky šiestich percent celosvetového obratu. V januári tohto roka sa jeho súčasťou stal etický kódex, ktorý rozšíril definíciu nenávistného prejavu.

(reuters, sab)

  |  

Úrad vlády spochybňuje Index vnímania korupcie od Transparency International

Úrad vlády SR vyjadril vážne pochybnosti o objektivite Indexu vnímania korupcie za rok 2024, ktorý zverejnila Transparency International Slovensko - podľa neho obsadilo Slovensko v roku 2024 59. priečku so skóre 49 bodov zo 100, čo je o päť menej ako v roku 2023.

Vláda považuje index za politicky zaujatý a kritizuje metodológiu merania. Tvrdí, že vychádza zo selektívnych údajov od mimovládnych organizácií financovaných aj z grantov USAID, ktorý je predmetom finančného auditu a vyšetrovaniu z dôvodu podozrenia z financovania nekalých činností.

Podľa úradu vlády Transparency International opiera svoje hodnotenia o expertnú skupinu, ktorej členovia sú prezentovaní ako rešpektovaní odborníci, no v skutočnosti ide o dlhoročných názorových oponentov vlády.

Úrad zároveň upozorňuje na výsledky Eurobarometra 2024, podľa ktorého 89 % Slovákov nezažilo prípad korupcie. Preto je podľa vlády potrebné stransparentniť financovanie mimovládnych organizácií zapojených do politického diania.

(tasr, lipa)

  |  

Česká polícia stíha Okamuru a SPD za kontroverzné plagáty

Česká polícia začala trestné stíhanie predsedu hnutia Sloboda a priama demokracia (SPD) Tomia Okamuru.

Dôvodom sú kontroverzné predvolebné plagáty s údajne rasistickým podtextom. Politikovi hrozia tri roky väzenia.

Okamura dostal oznámenie o stíhaní do dátovej schránky. Česká snemovňa minulý týždeň schválila jeho vydanie na trestné stíhanie.

Plagát zobrazoval černocha so zakrvavenou tvárou a nožom. SPD tvrdí, že ide o snahu obmedziť opozičné názory a zabrániť hnutiu v účasti na voľbách.

Hnutie SPD dlhodobo vystupuje proti migrácii a kritizuje politiky EÚ v tejto oblasti. V minulých voľbách stavilo na protiimigračnú rétoriku, čo mu prinieslo výraznú voličskú podporu. Sám Okamura je potomok Češky a Japonca.

(tasr, red)

  |  

G20 rokuje v Afrike bez USA, napätie medzi členmi narastá

Ministri zahraničia G20 sa stretli v Juhoafrickej republike, no Spojené štáty sa na rokovaniach nezúčastňujú. Šéf americkej diplomacie Marco Rubio odmietol program samitu, ktorý obsahoval zmienky o programoch „diverzity, rovnosti a inklúzie“ (DEI).

Prezident USA Donald Trump predtým obmedzil finančnú pomoc Juhoafrickej republike. Dôvodom bol navrhovaný zákon o konfiškácii pozemkov bielym farmárom (Búrom), ktorí poukazujú na nástup takzvaného obráteného apartheidu.

Juhoafrický prezident Cyril Ramaphosa rasový motív odmietol, miliardár juhoafrického pôvodu Elon Musk však nedávno zverejnil na sieti X video, na ktorom líder na štadióne spieva „zabi Búra, zastreľ farmára“.

Schôdzka sa tiež koná v čase rastúceho napätia pre vojnu na Ukrajine, obchodné spory a meniacu sa geopolitickú situáciu. Oslabovanie americkej podpory pre Ukrajinu otvára priestor pre Čínu, ktorá sa snaží posilniť vplyv v Európe aj v krajinách globálneho Juhu.

(reuters, sab)