Preskočiť na obsah
  |  

Väčšina Poliakov chce, aby krajina mala jadrové zbrane, ukázal prieskum

Konkrétne 53 percent opýtaných sa vyslovilo za to, aby ich krajina disponovala jadrovými zbraňami, pričom 21 percent by bolo rozhodne za a 32 percent skôr za.

Najväčšiu podporu má jadrový arzenál medzi voličmi pravicovej Konfederácie (71 percent). Väčšina priaznivcov má aj medzi voličmi Práva a spravodlivosti či kresťanskodemokratickej Tretej cesty.

Medzi voličmi vládnej Občianskej koalície je podpora miernejšia (44 percent za, 41 percent proti). Jedinou skupinou, kde prevážil nesúhlas, boli voliči Ľavice.

Poľsko dlhodobo diskutuje o možnosti zapojenia sa do programu jadrového zdieľania NATO. Tento program umožňuje nejadrovým členom aliancie prístup k americkým jadrovým hlaviciam. Medzi krajinami, ktoré sú do neho zapojené, sú napríklad Nemecko, Taliansko či Turecko.

(tasr, mm)

  |  

Práce na rekonštrukcii Krásnej Hôrky čaká audit, objednalo si ho vedenie SNM

Slovenské národné múzeum (SNM) si objednalo audit doposiaľ vykonaných prác v rámci rekonštrukcie hradu Krásna Hôrka. Výsledky kontroly za takmer 100-tisíc eur majú byť známe do šiestich mesiacov.

Predmetom zákazky je kontrola a posúdenie rozostavanej stavby vykonaná formou odborného posudku. Podľa SNM majú posúdiť reálny stav a kvalitu prevedených prác s cieľom odhaliť dôvod vzniku a spôsob odstránenia čo najväčšieho množstva nedostatkov, ktoré počas obnovy hradu vznikli.

Súčasnú etapu zahŕňajúcu obnovu podhradia, dolného a stredného hradu majú podľa zmluvy dokončiť tento rok.

Hrad Krásna Hôrka zachvátil rozsiahly požiar 10. marca 2012 a zničil všetky strešné konštrukcie a interiéry jeho stredovekej časti. Rekonštrukcia, na ktorej má byť preinvestovaných už viac ako 35 miliónov eur, trvá od roku 2013.

(tasr, juh)

  |  

Politici spomínajú na vraždu novinára Kuciaka a jeho snúbenice

Napriek vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej pred siedmimi rokmi čelia novinári naďalej útokom. Investigatívne centrum Jána Kuciaka ich vlani evidovalo celkovo 74.

Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) zdôraznil, že v rámci vzdelávania robia všetko pre to, aby sa takýto incident nezopakoval.

Michal Šimečka (PS) vyzdvihol občiansku odvahu obetí i odhodlanie bojovať za demokraciu, slobodu a spravodlivosť.

SaS upozornila, že Slovensko stále zaostáva v boji s korupciou a za právnym štátom. Dodala, že stále nie je známe meno objednávateľa vraždy.

Igor Matovič (Hnutie Slovensko) sa domnieva, že osoba Kuciaka by mala byť pre ľudí odkazom, aby milovali svoju vlasť a odvážne bojovali proti šíriacej sa nenávisti a lži.

Mimoparlamentní Demokrati tvrdia, že dvojicu zabil "prehnitý systém s politickým pozadím".

(tasr, max)

  |  

V najnovšom prieskume vedie Smer, súčasná opozícia by dosiahla tesnú väčšinu

Prieskum pre TA3 realizoval SANEP od 13. do 19. februára na vzorke 2 500 opýtaných.

Víťazom volieb v druhej polovici februára tohto roka by sa stal Smer so ziskom 22,8 percenta. Druhé je Progresívne Slovensko (PS) s podielom 22,6 percenta.

Tretí je už tradične Hlas, ktorý by volilo 11,6 percenta opýtaných. Štvrté miesto zastáva Kresťanskodemokratické hnutie (7,7 percenta) a piate patrí Republike (6,7 percenta), za ktorou by nasledovala SaS so ziskom 6,2 percenta.

Hnutie Slovensko by dosiahlo výsledok 5,5 percenta a uzavrelo by tak strany, ktoré siahli za päťpercentnú hranicu zvoliteľnosti do parlamentu.

Mimo Národnej rady by skončili Demokrati s podielom 3,9 percenta, Maďarská aliancia (3,6 percenta), Sme rodina (3,3 percenta) a súčasná koaličná SNS (3,2 percenta).

V prepočte na parlamentné mandáty by Smer inkasoval 41 kresiel, rovnaký počet by patril aj PS. Hlas by obsadil 21, KDH 14, Republika 12, SaS 11 a Hnutie Slovensko 10 mandátov.

Súčasná trojkoalícia Smer, Hlas, SNS by tak väčšinu v parlamente nedosiahla, nakoľko SNS by skončila mimo Národnej rady SR a Smer a Hlas by dovedna disponovali len 62 kreslami. Ani spolupráca s Republikou by im však väčšinu nezabezpečila - obsadili by len 74 kresiel.

V prípade aktuálne spolupracujúcich opozičných strán PS, SaS a KDH by to bolo rovnako. Týmto stranám by dovedna patrilo v parlamente 66 kresiel. Spolupráca s Hnutím Slovensko by im zabezpečila tesnú väčšinu, a to 76 mandátov. Tú však líder PS Michal Šimečka dlhodobo odmieta.

(ta3, max)

  |  

Rusko hlási obsadenie ďalších dvoch dedín na východe Ukrajiny

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že jeho jednotky v Doneckej oblasti získali kontrolu nad dedinami Nadeždynka a Novosilka.

Obe obce sa nachádzajú približne desať kilometrov od hraníc s Dnepropetrovskou oblasťou.

Od minulého leta ruská armáda na východe Ukrajiny postupovala len minimálne. Podľa agentúry AFP však v Rusku vzrástla morálka po tom, čo americký prezident Donald Trump začal rokovania s Kremľom a ostro kritizoval Ukrajinu.

Kremeľ si stanovil cieľ ovládnuť štyri ukrajinské regióny – Doneckú, Luhanskú, Chersonskú a Záporožskú oblasť –, ktoré v roku 2022 deklaroval ako súčasť Ruska. Napriek tomu nad nimi stále nemá úplnú kontrolu.

Dnepropetrovská oblasť zatiaľ nepatrí medzi územia, na ktoré by Moskva oficiálne uplatňovala nárok. Boje v jej blízkosti však naznačujú, že frontová línia sa môže naďalej meniť.

(tasr, mm)

  |  

Kaliňák podpíše vo Varšave dohodu o výrobe munície

Minister obrany SR Robert Kaliňák (Smer) v pondelok navštívi Varšavu, kde sa stretne so svojím poľským náprotivkom Wladyslawom Kosiniakom-Kamyszom.

Ministri plánujú podpísať dohodu o spolupráci v oblasti výroby munície pre poľskú armádu.

Poľský minister obrany v rozhovore pre rádio RMF FM zdôraznil, že nejde o nákup munície, ale o získanie technologických kapacít na jej výrobu. Očakáva sa, že rozhovory sa dotknú aj možného nákupu slovenskej techniky pre Poľsko.

Slovensko prejavilo záujem o poľské prenosné protiletecké systémy Piorun. Naopak, Poľsko vidí priestor na spoluprácu pri výrobe obrnených transportérov Rosomak a ich exporte do tretích krajín.

(tasr, mm)