Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Izrael zablokoval dodávky pomoci do Pásma Gazy uzavretím priechodu

Z akého dôvodu Izrael uzavrel hraničný priechod Kerem Šalom na hraniciach Egyptu, zrejmé nie je. Hovorca izraelského premiéra Benjamina Netanjahua spresnil, že do Pásma Gazy sa žiadne vybavenie nedostalo už od štvrtka.

Úrad koordinujúci aktivity židovského štátu na palestínskych územiach rovnako bez udania dôvodu potvrdil uzavretie tohto priechodu.

Ešte pred jeho uzavretím bolo podľa palestínskeho militantného hnutia Hamas do Pásma Gazy privezených asi desať kontajnerových domov. Dodanie týchto dočasných domovov pre takmer dva milióny Palestínčanov je jednou z kľúčových požiadaviek Hamasu na pokračovanie prímeria s Izraelom a výmeny rukojemníkov a väzňov na oboch stranách konfliktu.

Ďalšie prepustenie, tentokrát šiestich izraelských rukojemníkov, má prebehnúť v sobotu výmenou za 602 väznených Palestínčanov.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Musk obvinil Bidena zo zdržania astronautov, NASA to poprela

Elon Musk tvrdí, že prezident Joe Biden úmyselne ponechal dvoch amerických astronautov - Butcha Wilmora a Suni Williamsovú - na medzinárodnej vesmírnej stanici, a to z politických dôvodov.

Dánsky astronaut Európskej vesmírnej agentúry Andreas Mogensen toto tvrdenie označil za nepravdivé, Muska za "úplne retardovaného". Pripomenul, že "SpaceX ich mohol priviesť späť pred niekoľkými mesiacmi" a že takúto ponuku predložil Bidenovej administratíve.

Butch Wilmore a Suni Williamsová sa majú na Zem vrátiť podľa NASA koncom marca. Obaja odštartovali do vesmíru na palube Starlineru spoločnosti Boeing 5. júna 2024 a k stanici dorazili po 27 hodinovom lete.

Kozmická loď počas letu zaznamenala štyri úniky hélia a päť zlyhaní počas používania manévrovacích trysiek. NASA preto rozhodla o návrate lode bez posádky, aby astronautov spiatočný let neohrozil.

(tasr, guardian, max)

Minúta  |  

Rakúske koaličné rokovania sú neisté, schôdzku s prezidentom zrušili

Rakúska ľudová strana (ÖVP) a Sociálnodemokratická strana Rakúska (SPÖ) prizvala na koaličné rokovania opäť liberálnu Neos. Dôvodom je tesná väčšina, ktorú by ich potenciálna dvojkoalícia mala v dolnej komore parlamentu.

Obe strany ponúkajú podľa tamojších médií liberálom dve ministerstvá – školstva a spravodlivosti. Do úvahy tiež pripadá rezort diplomacie.

Už v piatok večer sa mali s prezidentom Alexandrom Van der Bellenom stretnúť šéfovia vyjednávacích tímov týchto strán, schôdzku napokon odriekli. Avizovali spoločné vyhlásenie.

Prezident už skôr vydal krátke stanovisko a zopakoval, aby sa politici snažili nájsť kompromis.

Ľudovci, sociálni demokrati a Neos už o vytvorení koaličnej vlády rokovali, no ich rozhovory 3. januára stroskotali po opustení stranou Neos. Tá tento krok zdôvodňovala nedostatočnou ochotou na uskutočnenie reforiem, aj že v niekoľkotýždňových rozhovoroch nedosiahli žiadny relevantný pokrok.

(tasr, max)

Minúta  |  

Putin chystá odvetu za sankcie. Zvýhodní domáce firmy, ktoré neopustili trh

Líder Kremľa sa podľa Financial Times vyjadril, že chce, aby ruské spoločnosti mali "určité výhody" oproti tým, ktoré sa vracajú na ich trh, a to vníma ako odvetu za západné sankcie.

Portál poznamenáva, že ide o náznaky ochoty Vladimira Putina "privítať" západné spoločnosti naspäť v Rusku, odkiaľ odišli po vypuknutí vojny na Ukrajine.

Kyjevský ekonomický inštitút vyčíslil, že od 24. februára 2022 z ruského trhu odišlo 472 zahraničných spoločností a ďalších 1 360 obmedzilo svoju prítomnosť v krajine.

Kirill Dmitrijev, šéf ruského suverénneho investičného fondu, ktorý pomáhal sprostredkovať rozhovory, tvrdí, že americké spoločnosti stratili 324 miliárd dolárov stiahnutím sa z krajiny a očakáva, že niektoré z nich sa tento rok vrátia.

Podľa Inštitútu mali americké spoločnosti v Rusku aktíva vo výške 52 miliárd dolárov a tie, ktoré odišli, zarobili v rokoch 2021 až 2023 len 36 miliárd dolárov.

(ft, max)

Minúta  |  

Baerbocková: Európski lídri by mali vyvíjať väčší tlak na USA

"Zvyšujeme tlak na Američanov, aby sme im ukázali, že stratia veľa, ak už viac nebudú stáť po boku liberálnych demokracií v Európe," vyhlásila nemecká ministerka zahraničia Annalena Baerbocková.

Reagovala predovšetkým na rokovania o mieri na Ukrajine, ktoré tento týždeň viedli Spojené štáty s Ruskom bez ukrajinských či európskych predstaviteľov.

Fiktívny mier nie je podľa nej mierom, ale prípravou na väčšiu vojnu a násilie. To považuje za dôvod, prečo bude Nemecko naďalej podporovať Ukrajinu. "Pretože to je náš mier. Nikto nemôže rozhodovať o vojne a mieri nad hlavami Ukrajincov alebo nás Európanov, a to je jasný nemecký postoj," dodala.

Hovorca tamojšej vlády Steffen Hebestreit poznamenal, že so sumou 44 miliárd eur je Nemecko druhým najväčším bilaterálnym darcom na Ukrajine.

(tasr, dpa)

Minúta  |  

Bardella sa dištancuje od konferencie CPAC, kritizuje gesto Bannona

Niekdajší poradca amerického prezidenta Donalda Trumpa Steve Bannon na Konferencii konzervatívnej politickej akcie (CPAC) urobil gesto pripomínajúce nacistický pozdrav. Uviedol to vodca francúzskeho pravicového Národného združenia Jordan Bardella.

Ten síce v tom čase na konferencii nebol, ale ani sa jej kvôli tomuto gestu nezúčastní. Na CPAC ho pozvali, aby rečnil o väzbách medzi Spojenými štátmi a Francúzskom, "ako aj o nedávnej volebnej dynamike vlasteneckých strán v Európe".

Bannon bol jedným z ľudí, ktorí stáli za úspechom Trumpovej prezidentskej kampane v roku 2016. Neskôr bol sedem mesiacov jeho poradcom. Z Bieleho domu odišiel údajne pre konflikty s ostatnými vysokopostavenými predstaviteľmi Trumpovej administratívy.

V piatok by mal na konferencii vo Washingtone vystúpiť poradca USA pre národnú bezpečnosť Mike Waltz i predseda slovenskej vlády Robert Fico. V sobotu tiež Trump.

(tasr, afp)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.