Preskočiť na obsah
  |  

Zamestnávatelia žiadajú zníženie byrokratickej záťaže

Nadmerná administratíva brzdí konkurencieschopnosť Slovenska, tvrdia zamestnávatelia. Podľa Byrokratického indexu 2024 je Slovensko v oblasti byrokratickej záťaže druhé najhoršie v Európe.

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) upozorňuje, že malé a stredné podniky najviac trpia zbytočnými administratívnymi povinnosťami.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR vyzýva vládu na stabilnejšie podnikateľské prostredie a lepšiu legislatívu.

Zamestnávatelia zdôrazňujú, že nižšia byrokracia by Slovensku pomohla prilákať zahraničných investorov a zlepšiť konkurencieschopnosť firiem na medzinárodnom trhu.

V rebríčku Doing Business Svetovej banky patrí Slovensko dlhodobo medzi krajiny s nízkym hodnotením podnikateľského prostredia. Naopak, Estónsko a Dánsko vďaka digitalizácii štátnej správy patria medzi najlepšie hodnotené.

Vysoká administratívna záťaž a časté legislatívne zmeny odrádzajú investorov. Za posledných päť rokov niekoľko nadnárodných spoločností presunulo výrobu do krajín s priaznivejším podnikateľským prostredím, ako je Poľsko či Maďarsko.

(tasr, red)

  |  

Slovensko sa odmieta pre smrť Chovanca tváriť, že sa nič nestalo

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) v Bruseli rokoval s belgickým náprotivkom Maximom Prévotom o prípade Jozefa Chovanca, ktorý v roku 2018 vyvolal medzinárodnú pozornosť. Chovanca belgickí policajti zadržali na letisku kvôli údajnému agresívnemu správaniu sa na palube lietadla. Po troch dňoch skonal v nemocnici.

Belgický súd vlani vyniesol rozsudok, podľa ktorého za smrť Slováka nik nenesie trestnoprávnu zodpovednosť a išlo o poľutovaniahodný súbeh tragických okolností. Blanár vtedy označil rozhodnutie za škandalózne.

Teraz Prévotovi oznámil, že Slovensko podá medzištátnu žalobu na Európsky súd pre ľudské práva za "nedodržanie mnohých procedúr či postupov už počas vyšetrovania". Slovensko chce podľa Blanára s Belgickom udržiavať dobré vzťahy, ale nebude sa "tváriť, že sa nič nestalo."

Podanie žaloby avizoval už začiatkom mesiaca minister spravodlivosti Boris Susko (Smer).

(tasr, max)

  |  

Irán odmieta rokovania s USA pod tlakom sankcií

Irán nebude rokovať so Spojenými štátmi, pokiaľ bude pretrvávať politika „maximálneho tlaku“, vyhlásil v utorok minister zahraničia Abbás Arakčí po stretnutí s ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom. Islamská republika podľa neho sankciám „nepodľahne“.

Návšteva ruského ministra zahraničia v Teheráne prichádza deň po tom, čo USA zaviedli nové sankcie proti iránskemu ropnému priemyslu. Prezident Donald Trump tento mesiac obnovil svoju tvrdú politiku voči Teheránu, ktorá zahŕňa snahu znížiť iránske ropné exporty na nulu.

Lavrov uviedol, že diplomatické riešenie iránskeho jadrového programu je stále možné. Moskva je totiž od začiatku vojny na Ukrajine vo februári 2022 čoraz tesnejšie spätá s Teheránom, ktorý na ruskú stranu konfliktu dodáva bojové drony Šáhid. Obe strany to popierajú.

(reuters, sab)

  |  

CDU zvažuje miliardový fond na obranu, rokovania zatiaľ neprebiehajú

Bavorský premiér Markus Söder (CSU) v utorok vyzval na zvýšenie nemeckých obranných výdavkov v súvislosti s diskusiami o novom špeciálnom fonde. Berlín by tým „vyslal silný signál“ v súvislosti so zvyšovaním výdavkov členských štátov NATO na obranu.

Nemecko pod vedením novej garnitúry zvažuje výrazné navýšenie vojenského rozpočtu v reakcii na „konfrontačnú“ administratívu Donalda Trumpa a „nepriateľské“ Rusko.

Víťazný pravicový blok CDU/CSU, ktorého kandidátom na spolkového kancelára je Friedrich Merz, odhaduje, že fond by mohol dosiahnuť stovky miliárd eur.

Predstaviteľ CSU Alexander Dobrindt však uviedol, že rokovania o fonde zatiaľ neprebiehajú. Söder tiež povedal, že súčasný parlament už nestihne presadiť reformu takzvanej dlhovej brzdy.

(reuters, sab)

  |  

Tusk a Costa rokovali o posilnení obrany EÚ, v nedeľu sa lídri stretnú v Londýne

Poľský premiér Donald Tusk v utorok vo Varšave rokoval s predsedom Európskej rady Antóniom Costom o bezpečnostnej politike a obranných kapacitách EÚ. Tusk zdôraznil potrebu využívať európske financie a zmrazené ruské aktíva na obranné projekty.

Európa je podľa Tuska jednotná v podpore Ukrajiny, „s jednou výnimkou“, čím nepriamo označil Maďarsko. Costa vyhlásil, že EÚ bude Ukrajinu podporovať aj pri rokovaniach o mieri a povojnovej obnove.

Tusk zároveň naznačil, že európski lídri sa v nedeľu stretnú v Londýne na diskusii o spoločnej obrane po rokovaniach francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona a britského premiéra Keira Starmera s prezidentom USA Donaldom Trumpom.

Na stredu zvolal Costa videohovor na tú istú tému. „V rámci prípravy na osobitné zasadnutie Európskej rady, ktoré sa uskutoční 6. marca, organizujem zajtra ráno videokonferenciu členov Európskej rady, aby sme si vypočuli správu od prezidenta Emmanuela Macrona o jeho nedávnej ceste do Washingtonu,“ napísal na sieti X.

(guardian, tasr, sab)

  |  

Ukrajinský parlament na druhý pokus potvrdil legitimitu Zelenského vo funkcii

Ukrajinský parlament (Verchovna rada) potvrdil legitimitu prezidenta Volodymyra Zelenského. Stalo sa tak po predchádzajúcom neúspešnom pokuse z pondelka.

Na prvom hlasovaní sa neočakávane nezúčastnilo aj 38 predstaviteľov jeho strany Sluha ľudu. Svoje dôvody, prečo nehlasovali, však neuviedli. Za návrh predmetného uznesenia hlasovala tentokrát jasná väčšina. 

Verchovna rada pripomenula, že prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj bol zvolený v slobodných a demokratických voľbách a jeho mandát nespochybňuje ona ani ukrajinský ľud. 

Zelenského funkčné obdobie sa malo pôvodne skončiť v máji 2024, avšak počas vojnového stavu v krajine nemožno podľa ukrajinskej ústavy usporiadať nové voľby. Parlament mu preto funkčné obdobie predĺžil. 

Legitimitu Zelenského opakovane spochybnilo Rusko aj americký prezident Donald Trump. Ten minulý týždeň označil Zelenského za „diktátora bez volieb“. Zelenskyj podľa Trumpa odmieta usporiadať voľby a v prieskumoch má „veľmi nízku“ podporu.

(tasr, juh)