Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bundesbank mala vlani prvú stratu za 45 rokov, presiahla 19 miliárd eur

Nemecká centrálna banka Bundesbank oznámila za rok 2023 stratu 19,2 miliardy eur. Ide o prvú stratu od roku 1979.

Dôvodom sú vysoké úrokové sadzby v eurozóne, ktoré viedli k vysokým výplatám úrokov komerčným bankám. Negatívne sa prejavili aj slabé výnosy z dlhopisov nakúpených v období nízkych sadzieb.

Prezident banky Joachim Nagel očakáva stratu aj v nasledujúcich rokoch, hoci jej rozsah by sa mal znižovať. Bundesbank nebude môcť vyplácať dividendy štátu. Na začiatku roka 2024 mala banka rezervy na krytie strát už len 700 miliónov eur.

Európska centrálna banka v rokoch 2022 a 2023 opakovane zvyšovala úrokové sadzby, aby bojovala proti inflácii. To zvýšilo náklady národných centrálnych bánk na vyplácanie úrokov komerčným bankám, čo viedlo k stratám.

Strata Bundesbanky znamená, že štát príde o príjmy z dividend, ktoré v minulosti dosahovali stovky miliónov eur ročne. To môže zvýšiť tlak na verejné financie v čase rastúcich výdavkov na obranu a energetickú transformáciu.

(tasr, red)

Minúta  |  

Srbská polícia prehľadala kancelárie mimovládok pre podozrenia z financovania od USAID

Srbská polícia v utorok vykonala razie v kanceláriách dvoch mimovládnych organizácií v Belehrade v rámci vyšetrovania možného zneužitia finančných prostriedkov z Agentúry Spojených štátov pre medzinárodný rozvoj (USAID).

Podľa hlavného prokurátora Nenada Stefanovića prebieha vyšetrovanie štyroch organizácií vrátane prieskumnej agentúry CRTA a „watchdogových“ organizácií Civic Initiatives, Trag a Policy Center na základe tvrdení administratívy prezidenta Donalda Trumpa o nadmernom čerpaní fondov.

USAID v januári zmrazil financovanie na 90 dní a Trumpova vláda ho plánuje výrazne obmedziť či dokonca zrušiť. Predstavitelia mimovládnych organizácií zásah označili za zastrašovanie občianskej spoločnosti.

Maja Stojanovićová, výkonná riaditeľka Civic Initiatives, priblížila, že približne 20 detektívov vtrhlo do kancelárií jej organizácie bez predloženia súdneho príkazu. „Dnešný zásah polície... predstavuje brutálnu demonštráciu sily a pokračujúci tlak na občiansku spoločnosť v Srbsku,“ vyhlásila.

Americká agentúra v Srbsku vyčlenila v minulom fiškálnom roku 1,5 milióna dolárov na „podporu diverzity, rovnosti a inklúzie na pracoviskách a v obchodných komunitách“.

(reuters, sab)

Minúta  |  

Kremeľ odmieta mierové jednotky EÚ na Ukrajine napriek Trumpovým slovám

Kremeľ v utorok zopakoval svoj nesúhlas s umiestnením európskych mierových síl na Ukrajine. Reagoval tak na vyjadrenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý tvrdil, že Moskva by s takýmto krokom súhlasila.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov odkázal na predchádzajúce vyhlásenie ruského ministra zahraničia Sergeja Lavrova, podľa ktorého by takáto prítomnosť predstavovala „priame ohrozenie“ Ruska.

Trump v pondelok vyhlásil, že ruský prezident Vladimir Putin by nemal problém s mierovými silami, ak by sa dosiahla dohoda o ukončení vojny. Biely dom na Kremeľ nereagoval priamo, ale zdôraznil Trumpovu snahu o mier.

(reuters, red)

Minúta  |  

Spišské múzeum má v zbierkach dielo najväčšieho renesančného sochára Donatella

Slovenské národné múzeum (SNM) - Spišské múzeum v Levoči má v zbierkach dielo pochádzajúce z tvorby renesančného sochára Donatella. Odborníci sa obávajú o ochranu busty a apelujú na jej sprístupnenie verejnosti.

Mramorovú bustu, ktorú mal vytvoriť Donatello v polovici 15. storočia, identifikovala v depozitári múzea historička umenia Marta Herucová. Busta v životnej veľkosti je vytvorená z kararského mramoru. Zobrazuje Cecíliu Gonzagu z mantovského vládnuceho rodu Gonzagovcov.

Odborník z Florencie sa mal vyjadriť, že na 99,9 percenta ide Donatellovu prácu. Donatello dielo vyhotovil pravdepodobne počas svojho desaťročného pobytu v Padove. Reštaurátor Jakub Huba podčiarkol, že dielo čaká reštaurátorský výskum.

Podľa Hubu je v galériách v zahraničí trend vystavovať diela aj počas reštaurovania. Autorka nálezu s talianskymi expertmi tiež konzultovala spôsoby reštaurovania a čistenia busty.

(tasr, juh)

Minúta  |  

Zamestnávatelia žiadajú zníženie byrokratickej záťaže

Nadmerná administratíva brzdí konkurencieschopnosť Slovenska, tvrdia zamestnávatelia. Podľa Byrokratického indexu 2024 je Slovensko v oblasti byrokratickej záťaže druhé najhoršie v Európe.

Republiková únia zamestnávateľov (RÚZ) upozorňuje, že malé a stredné podniky najviac trpia zbytočnými administratívnymi povinnosťami.

Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ) SR vyzýva vládu na stabilnejšie podnikateľské prostredie a lepšiu legislatívu.

Zamestnávatelia zdôrazňujú, že nižšia byrokracia by Slovensku pomohla prilákať zahraničných investorov a zlepšiť konkurencieschopnosť firiem na medzinárodnom trhu.

V rebríčku Doing Business Svetovej banky patrí Slovensko dlhodobo medzi krajiny s nízkym hodnotením podnikateľského prostredia. Naopak, Estónsko a Dánsko vďaka digitalizácii štátnej správy patria medzi najlepšie hodnotené.

Vysoká administratívna záťaž a časté legislatívne zmeny odrádzajú investorov. Za posledných päť rokov niekoľko nadnárodných spoločností presunulo výrobu do krajín s priaznivejším podnikateľským prostredím, ako je Poľsko či Maďarsko.

(tasr, red)

Minúta  |  

Slovensko sa odmieta pre smrť Chovanca tváriť, že sa nič nestalo

Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) v Bruseli rokoval s belgickým náprotivkom Maximom Prévotom o prípade Jozefa Chovanca, ktorý v roku 2018 vyvolal medzinárodnú pozornosť. Chovanca belgickí policajti zadržali na letisku kvôli údajnému agresívnemu správaniu sa na palube lietadla. Po troch dňoch skonal v nemocnici.

Belgický súd vlani vyniesol rozsudok, podľa ktorého za smrť Slováka nik nenesie trestnoprávnu zodpovednosť a išlo o poľutovaniahodný súbeh tragických okolností. Blanár vtedy označil rozhodnutie za škandalózne.

Teraz Prévotovi oznámil, že Slovensko podá medzištátnu žalobu na Európsky súd pre ľudské práva za "nedodržanie mnohých procedúr či postupov už počas vyšetrovania". Slovensko chce podľa Blanára s Belgickom udržiavať dobré vzťahy, ale nebude sa "tváriť, že sa nič nestalo."

Podanie žaloby avizoval už začiatkom mesiaca minister spravodlivosti Boris Susko (Smer).

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.