Preskočiť na obsah
  |  

Poľského expremiéra obvinili v kauze prezidentských volieb v roku 2020

Bývalého poľského premiéra Mateusza Morawieckeho vo štvrtok obvinili zo zneužitia právomocí a nedbanlivosti v súvislosti s organizovaním korešpondenčných volieb v čase pandémie covidu v roku 2020. Morawiecki sa pár hodín predtým dostavil na výsluch na prokuratúru vo Varšave.

Morawiecki obvinenia odmieta a tvrdí, že jeho kroky boli v súlade s ústavou a nevyhnutné počas pandémie COVID-19. V prípade uznania za vinného by mu hrozili tri roky väzenia.

„Ak by som mal túto voľbu urobiť znova, rozhodol by som sa rovnako,“ vyhlásil Morawiecki po odchode z prokuratúry. Pred budovou sa zhromaždili desiatky jeho podporovateľov vrátane členov strany Právo a spravodlivosť (PiS).

Morawiecki v apríli 2020 nariadil poľskej pošte prípravy na organizáciu volieb formou korešpondenčného hlasovania ešte predtým, než príslušný zákon nadobudol platnosť. Voľby sa napokon neuskutočnili v plánovanom termíne, ale až 28. júna 2020 a prebiehali klasickou formou v volebných miestnostiach. Súd vo Varšave rozhodol, že Morawieckeho kroky boli protiústavné.

(pap, tasr, sab)

  |  

Putin: Prvé kontakty s USA dávajú nádej na spoluprácu

Ruský prezident Vladimir Putin vo štvrtok na návšteve sídla Federálnej bezpečnostnej služby (FSB) vyhlásil, že prvé kontakty s novou americkou administratívou sú povzbudivé a vytvárajú priestor pre spoluprácu.

Zdôraznil, že je dôležité, aby USA prejavili pragmatizmus a zbavili sa predsudkov svojich predchodcov. Rusko je podľa Putina pripravené spolupracovať so Spojenými štátmi a nevylučuje mierové riešenie rusko-ukrajinskej vojny.

„Neodmietame mierové riešenie ukrajinskej krízy,“ zopakoval s označením trojročnej vojny na Ukrajine slovom „kríza“. Varoval tiež, že „niektoré západné elity“ sa budú snažiť narušiť tento dialóg.

Šéf Kremľa taktiež zdôraznil potrebu posilniť ochranu ruskej štátnej hranice a boj proti kybernetickým útokom, ktorých počet podľa neho rastie.

(reuters, sab)

  |  

Netanjahu posiela delegáciu do Káhiry na rokovania o prímerí v Gaze

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu nariadil svojej vyjednávacej delegácii, aby vo štvrtok odcestovala do Káhiry na pokračovanie rozhovorov o dohode o prímerí v Pásme Gazy. Oznámila to jeho kancelária i minister zahraničia Gideon Sa’ar.

Prvá fáza dohody o prímerí sa končí tento týždeň, pričom rokovania sa zameriavajú na predĺženie mierového procesu a podmienky ďalšieho postupu.

Vládnuce hnutie Hamas vo štvrtok prijme takmer 600 palestínskych väzňov z izraelských väzníc po tom, čo deň predtým odovzdalo telá štyroch izraelských rukojemníkov. Tých uniesli počas prekvapivého útoku na juh Izraela 7. októbra 2023, ktorým sa začala vojna v Pásme Gazy.

(reuters, sab)

  |  

Dvom bývalým čurillovcom zrušili obvinenie. Dunčko a Magula žiadajú náhradu škody

Bývalým policajtom Národnej kriminálnej agentúry Branislavovi Dunčkovi a Róbertovi Magulovi zrušili obvinenie, ktoré voči nim vzniesla inšpekcia začiatkom decembra 2024. 

Ich advokát Peter Kubina informoval, že prokurátor dospel k záveru, že obvinenie bolo vznesené bez riadneho preverenia všetkých dôkazov.

"Uznesenie prokurátora potvrdzuje, že toto obvinenie bolo vznesené bez riadneho preverenia všetkých dostupných dôkazov v prospech aj v neprospech obvinených. Povedané inak, vyšetrovateľ inšpekcie ich najskôr obvinil a navrhol vziať do väzby a až potom sa skúmalo, za čo ich vlastne obvinil," tvrdí Kubina.

Ako uviedol advokát na sociálnej sieti, prokurátor podľa neho založil svoje zrušujúce rozhodnutie na zázname z odpočúvania kancelárie Jána Čurillu. Vysvetlil, že záznam mal byť do spisu založený už v čase obvinenia, avšak podľa prokurátora sa to stalo až neskôr.

"V tomto konaní bol v čase vznesenia obvinenia zatajený dôležitý dôkaz svedčiaci v prospech obvinených do takej miery, že sa po jeho 'objavení' stal nosným dôvodom na zrušenie vzneseného obvinenia," ozrejmil.

Kubina avizoval, že jeho klienti si budú pre čas strávený v policajnej cele uplatňovať náhradu škody.

(tasr, mm)

  |  

Suverénnym európskym lídrom v budovaní veterných turbín je Nemecko

Nemecko bolo v roku 2024 lídrom v budovaní veteránskych turbín v Európe, keďže postavilo viac veterných turbín ako ktorákoľvek iná krajina.

Podľa združenia WindEurope inštalovalo na mori a pevnine veterné turbíny s výkonom vyše 4 Gigawatty (GW). Za ním nasledovali Spojené kráľovstvo (1,9 GW), Francúzsko (1,7 GW) a Fínsko (1,4 GW).

V celej EÚ pribudlo 13 GW nových inštalácií, čo je menej, než sa očakávalo. Výstavbu brzdili prekážky v sieti, komplikované povoľovacie procesy a náročné financovanie. Rozvoj veternej energie na mori obmedzovali aj nedostatok prístavnej kapacity a lodí.

V celej Európe bolo v roku 2024 nainštalovaných 16,4 GW novej kapacity veternej energie. Starý kontinent má v súčasnosti podľa európskeho združenia veternej energie WindEurope k dispozícii celkovo približne 285-gigawattovú kapacitu veternej energie.

(tasr, juh)

  |  

Starmer sa snaží presvedčiť Trumpa o podpore Ukrajiny

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok privítal britského premiéra Keira Starmera v Bielom dome. Stretnutie prichádza po rokovaniach s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a na pozadí zmien v americkej politike voči Ukrajine, Blízkemu východu a globálnemu obchodu.

Starmer chce presadiť bezpečnostné záruky pre Ukrajinu a podporiť vyššie výdavky na obranu v Európe. Od návštevy očakáva, že sa pokúsi uistiť Trumpa o záväzkoch Európy voči Kyjevu, a zároveň prikloniť šéfa Bieleho domu k obnoveniu podpory Ukrajiny.

Američania by podľa britského lídra mali zabezpečiť „zálohu“ pre všetky európske sily, ktoré sa zúčastnia na prípadnej mierovej misii na Ukrajine. Starmer dodal, že by to Kyjevu ponúklo trvalý mier, a nie dočasné prerušenie bojov.

Trump od začiatku svojho druhého funkčného obdobia narušil zahraničnopolitické a vnútropolitické normy, pričom spojencov „rozrušil“ tým, že obhajoval „prevzatie“ Pásma Gazy, tlačil na spriatelené štáty hrozbou ciel a vyjadril túžbu po získaní Grónska či Panamského prieplavu.

(reuters, sab)