Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Buffett nazval Trumpove clá „vojnovým aktom“

Americký investor a obchodník Warren Buffett kritizoval plánované clá prezidenta Donalda Trumpa na Kanadu a Mexiko. Uviedol, že zavedenie 25-percentných ciel na Kanadu a Mexiko a 20-percentných ciel na Čínu môže mať vážne ekonomické dôsledky.

V rozhovore pre CBS News povedal, že clá sú „do istej miery vojnovým aktom“ a že v konečnom dôsledku zvýšia ceny pre spotrebiteľov.

Kanada a Mexiko pohrozili protiopatreniami, zatiaľ čo odborníci varujú, že clá môžu zvýšiť infláciu a zdražiť nové autá až o 12-tisíc dolárov.

K celkovému stavu ekonomiky sa Buffett odmietol vyjadriť.

(new york post, lup)

Minúta  |  

Egyptský prezident verí, že Trump dosiahne zmier na Blízkom východe

Prezident Egypta Abd al-Fattáh as-Sísí vyjadril presvedčenie, že americký prezident Donald Trump dokáže dosiahnuť zmier v palestínskej otázke. Uviedol to na mimoriadnom samite Arabskej ligy.

Stretnutie Arabskej ligy sa konalo v Káhire, kde sa rokovalo o prímerí v Pásme Gazy medzi Izraelom a Hamasom. Sísí oznámil, že jeho krajina budúci mesiac usporiada konferenciu na obnovu Gazy. Návrh Egypta má zatiaľ najširšiu podporu.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Le Penová varovala pred dôsledkami závislosti Európy od USA

Francúzska politička Marine Le Penová označila rozhodnutie o pozastavení americkej vojenskej pomoci Ukrajine za kruté.

„Brutalitu tohto rozhodnutia považujem za odsúdeniahodnú," vysvetlila, že je to „veľmi kruté pre ukrajinských vojakov zapojených do vlasteneckej obrany svojej krajiny." Konštatovala, že Spojené štáty nemožno nútiť k pokračovaniu pomoci.

Upozornila, že pozastavenie americkej vojenskej pomoci Ukrajine ukazuje nebezpečenstvo závislosti Európy od Spojených štátov. Podľa nej je dôležité, aby EÚ prevzala väčšiu zodpovednosť za vlastnú bezpečnosť.

Zdôraznila, že kľúčový problém pre Ukrajinu bude nedostatok zbraní, ale aj strata spravodajskej a technologickej podpory USA.

Le Penová na druhej strane zopakovala svoj nesúhlas s vyslaním francúzskych vojakov na Ukrajinu a vyjadrila skepsu voči vstupu Kyjeva do EÚ a NATO.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Turecko zatklo opozičného starostu Istanbulu za manipuláciu zákaziek

Starosta istanbulského okresu Beykoz Alaattin Koseler z Republikánskej ľudovej strany (CHP) bol formálne zatknutý za údajné falšovanie ponúk pri verejných obstarávaniach. Súd vydal príkaz na zatknutie 13 osôb, zvyšných deväť prepustili.

Ide o tretieho opozičného starostu v Istanbule, ktorého zadržali.

Starosta Istanbulu Ekrem Imamoglu kritizoval postup úradov a označil ho za „istanbulskú nezákonnosť“. Varoval, že vláda vedie systematickú kampaň proti CHP pred blížiacimi sa voľbami. Imamoglu čelí piatim samostatným vyšetrovaniam, ktoré by ho mohli vyradiť z politiky.

Kritici tvrdia, že prezident Recep Tayyip Erdogan zneužíva súdnictvo na potlačenie opozície. Vláda však obvinenia z politicky motivovaných zásahov odmieta.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Minimálna mzda budúci rok porastie o takmer sto eur

Minister práce Erik Tomáš (Hlas) na sociálnej sieti uviedol, že minimálna mzda v roku 2026 dosiahne úroveň 915 eur.

"To všetko vďaka novému automatu z dielne rezortu práce, ktorý garantuje takúto výšku minimálnej mzdy, pokiaľ sa sociálni partneri nedohodnú inak," dodal minister.

Ministerstvo práce presadilo novelu zákona o minimálnej mzde v druhej polovici minulého roka. Novela hovorí okrem iného o tom, že od roku 2026 sa minimálna mzda zvýši na najmenej 60 percent priemernej nominálnej mesačnej mzdy. Nové pravidlá majú zabezpečiť spravodlivejší rast príjmov a predvídateľnosť pre zamestnávateľov.

Od januára 2025 je minimálna mzda stanovená na 816 eur mesačne.

(tasr, max)

Minúta  |  

Prezidenti Slovenska, Česka a Rakúska budú rokovať o Ukrajine aj o rozširovaní EÚ

V stredu si prezident Peter Pellegrini s českým náprotivkom Petrom Pavlom a rakúskym prezidentom Alexandrom Van der Bellenom na zámku Slavkov pri Brne pripomenú desiate výročie podpísania Slavkovskej deklarácie. Pôjde o historicky prvý samit S3 na prezidentskej úrovni od jeho vzniku.

"Hlavnými témami spoločných rokovaní prezidentov budú aktuálne zahraničnopolitické výzvy vrátane situácie na Ukrajine, budúcnosť transatlantických vzťahov, rozširovanie Európskej únie, ako aj inovácie, konkurencieschopnosť či úloha mladých v spoločnosti," priblížila kancelária prezidenta.

Prezidenti sa budú venovať aj možnostiam rozšírenia cezhraničnej spolupráce v oblasti záchranných zložiek či efektívnejšieho prepojenia informačných a komunikačných systémov. Slovensko budú na podujatí reprezentovať študenti venujúci sa umelej inteligencii a robotike.

Slavkovský formát vznikol v roku 2015 pre posilnenie spolupráce medzi Slovenskom, Českom a Rakúskom v oblasti ekonomiky, infraštruktúry a bezpečnosti.

(tasr, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.