Preskočiť na obsah
  |  

Čína zvýši obranný rozpočet na 230 miliárd eur

Čína oznámila, že tento rok zvýši svoje výdavky na obranu o 7,2 percenta, pričom jej rozpočet dosiahne približne 230 miliárd eur.

Ide o druhý najväčší vojenský rozpočet na svete po Spojených štátoch. Podľa amerického ministerstva obrany môže byť skutočná suma ešte vyššia, až o 40 percent. Peking zdôvodňuje navýšenie výcvikom, modernizáciou techniky a zlepšením podmienok pre dva milióny armádnych zamestnancov.

Čína investuje do vojenských technológií najmä pre rastúce napätie v Juhočínskom mori, kde si nárokuje strategické územia a buduje vojenské základne na umelo vytvorených ostrovoch. Ďalším cieľom je Taiwan, ktorý Peking považuje za súčasť Číny. Premiér Li Čchiang vyhlásil, že Čína uprednostňuje mierové riešenie, no odmieta akékoľvek snahy o formálnu nezávislosť ostrova.

(tasr, mm)

  |  

Pápež František si cez noc v nemocnici dobre oddýchol, tvrdí Vatikán

Pápež František, ktorý bojuje s dvojitým zápalom pľúc, mal pokojnú noc v nemocnici, informoval v stredu Vatikán.

Osemdesiatosemročného pápeža prijali do rímskej nemocnice Gemelli 14. februára s ťažkou infekciou dýchacích ciest, ktorá si vyžadovala neustále sa vyvíjajúcu liečbu.

Svätá stolica počas hospitalizácie pápeža Františka porušila stáročia platné tabu, keď začala každodenne informovať o jeho zdravotnom stave. Hoci do polovice februára bolo podľa vatikanistov nepredstaviteľné hovoriť o pozemskom zdraví, tlačová kancelária najmenšieho štátu sveta teraz skúsila nový prístup.

(reuters, mm)

  |  

V azerbajdžanskom Baku vypukol rozsiahly požiar v rafinérii

V hlavnom meste Azerbajdžanu Baku vypukol rozsiahly požiar v ropnej rafinérii, informovali v stredu miestne a ruské médiá s odvolaním sa na pohotovostné služby.

Podľa agentúry TASS požiar zachvátil rafinériu v Nizamiho obvode, kde sa nachádza Heydar Aliyev Oil Refinery, jedna z najväčších spracovateľských rafinérií v krajine. Zatiaľ nie sú dostupné podrobnosti o rozsahu škôd ani možných obetiach.

(reuters, mm)

  |  

Amnesty International žiada vyšetrovanie Izraela za vojnové zločiny v Libanone

Izraelské útoky na zdravotnícke zariadenia a personál počas vojny s Hizballáhom by mali byť vyšetrované ako vojnové zločiny, uviedla v stredu organizácia Amnesty International (AI).

Skupina tvrdí, že izraelská armáda opakovane zasahovala ciele chránené medzinárodným právom.

AI vyzvala libanonskú vládu, aby umožnila Medzinárodnému trestnému súdu (ICC) vyšetrovať a stíhať zločiny spáchané na libanonskom území. Organizácia skúmala štyri izraelské útoky v Bejrúte a južnom Libanone, pri ktorých zahynulo 19 zdravotníkov a 11 ďalších bolo zranených. Podľa AI neboli tieto miesta využívané na vojenské účely.

Izrael na zistenia neodpovedal a neposkytol dôkazy, že išlo o legitímne vojenské ciele. Libanonské ministerstvo zdravotníctva v decembri uviedlo, že počas konfliktu došlo k 67 útokom na nemocnice a 238 útokom na záchranné jednotky, pri ktorých zahynulo viac ako 220 ľudí.

(tasr, mm)

  |  

Francúzsko sa snaží obnoviť vzťahy medzi USA a Ukrajinou

Francúzsko pracuje na obnovení spolupráce medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou s cieľom dosiahnuť „trvalý a pevný mier“, uviedla v stredu vládna hovorkyňa Sophie Primasová.

Paríž a Londýn navrhli čiastočné jednomesačné prímerie medzi Ruskom a Ukrajinou ako súčasť diplomatických snáh na posilnenie západnej podpory Kyjevu. Návrh je predmetom rokovaní s Washingtonom.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron zdôraznil, že európske iniciatívy sú reakciou na napäté stretnutie medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Oválnej pracovni minulý piatok.

(reuters, mm)

  |  

USA údajne pokračujú v spravodajskej podpore Ukrajiny napriek zastaveniu vojenskej pomoci

Spojené štáty údajne naďalej poskytujú Ukrajine spravodajské informácie, satelitné snímky a prístup k systému Starlink, aj keď prezident Donald Trump zastavil vojenskú pomoc.

Zdroj z Pentagonu pre poľskú agentúru PAP potvrdil, že obmedzenie tejto podpory by malo vážne dôsledky pre ukrajinské ozbrojené sily.

Vojenské dodávky boli pozastavené napriek tomu, že ešte v decembri a januári administratíva Joea Bidena schválila balíky pomoci v hodnote troch miliárd dolárov. Z nich bola doručená len tretina a ďalšie zásielky boli zablokované. Nie je jasné, či pozastavenie dodávok ovplyvní aj program USAI, ktorý zabezpečuje muníciu pre ukrajinské systémy protivzdušnej obrany.

Poľský premiér Donald Tusk potvrdil, že americká vojenská pomoc prestala prúdiť cez poľské logistické uzly.

(tasr, mm)