Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Riaditelia CIA a ruskej rozviedky sa dohodli na pravidelnej komunikácii

Riaditeľ ruskej Služby zahraničnej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin absolvoval prvý telefonický rozhovor s novým šéfom americkej Ústrednej spravodajskej služby(CIA) Johnom Ratcliffom. Dohodli sa, že obe inštitúcie budú udržiavať pravidelné kontakty, informujú ruské médiá.

SVR vo vyhlásení píše, že cieľom týchto kontaktov je „prispieť ku globálnej stabilite a bezpečnosti", ako aj k "zníženiu konfrontácie vo vzťahoch medzi Moskvou a Washingtonom“.

Naryškin a Ratcliffe diskutovali aj o kontaktoch medzi SVR a CIA v oblastiach spoločného záujmu a riešení krízových situácií. Telefonát sa uskutočnil v ten istý deň, keď predstavitelia Ukrajiny na rozhovoroch v Saudskej Arábii podporili návrh USA na 30-dňové prímerie vo vojne s Ruskom a súhlasili s okamžitými rokovaniami s Moskvou.

Posledný známy kontakt medzi šéfmi CIA a SVR bol v novembri 2022, keď sa Naryškin v Ankare stretol s vtedajším šéfom CIA Williamom Burnsom.

(tasr, juh)

Minúta  |  

Krvavé boje v Sýrii: Vyše 1200 mŕtvych, civilisti utekajú na ruskú základňu

Tisíce alavitských civilistov hľadali v utorok útočisko na ruskej vojenskej základni Humajmím na západe Sýrie po tom, čo si násilné potýčky medzi bezpečnostnými zložkami a ozbrojencami vyžiadali viac ako 1200 obetí.

Boje vypukli v provincii Lázikíja, tradičnej bašte zvrhnutého prezidenta Bašára Asada. Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) uviedlo, že väčšina obetí pochádza z alavitskej menšiny, ku ktorej patrí aj Asadova rodina.

Alaviti sú náboženská skupina, ktorá vychádza zo šiitského islamu. Majú významný politický vplyv v Sýrii, kde rodina prezidenta Baššára al-Asada pochádza z tejto komunity. Počas vlády Asadovcov získali alaviti dominantné postavenie v armáde a bezpečnostných zložkách.

Mnoho vysídlencov, ktorí začali prichádzať na základňu v piatok, sa odmieta vrátiť domov zo strachu pred ďalšími násilnosťami. Podľa SOHR čelia vážnemu nedostatku potravín a zdravotnej starostlivosti.

Niektorí z nich protestovali pred základňou a žiadali medzinárodnú ochranu, pričom skandovali „Rusko, Rusko“. Kremeľ sa snaží nadviazať vzťahy s novými orgánmi v Damasku, aby si udržal kontrolu nad svojimi strategickými vojenskými základňami v Sýrii.

(tasr, juh)

Minúta  |  

Minister Drucker od 1. apríla obnovil pre žiakov jednodňové polročné prázdniny

Jednodňové polročné prázdniny sa obnovia. Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) o tom informoval na sociálnej sieti. Podpísal vyhlášku, ktorej účinnosť sa navrhuje od 1. apríla tohto roka.

„Polročné prázdniny budú späť. Podpisujem návrh vyhlášky k obnoveniu polročných prázdnin. Je potrebné urobiť bodku po ukončení prvého polroka,“ uviedol minister. 

Polročné prázdniny boli od 30. mája 2022 boli vypustené z jednotlivých druhov školských prázdnin. V praxi teda boli vypustené v školských rokoch 2022/2023 a 2023/2024. Aplikačná prax po týchto dvoch rokoch podľa rezortu školstva ukázala opodstatnenosť polročných prázdnin, hoci len v trvaní jedného dňa.

(tasr, juh)

Minúta  |  

Gruzínsky súd zvýšil exprezidentovi Saakašvilimu trest o 9 rokov za spreneveru

Gruzínsky súd v stredu odsúdil bývalého prezidenta krajiny Michaila Saakašviliho na ďalších deväť rokov väzenia po tom, čo ho uznal za vinného zo sprenevery, informovala tlačová agentúra Interpress.

Saakašvili, ktorý bol prezidentom v rokoch 2004 až 2013, bol po návrate do Gruzínska v roku 2021 odsúdený na šesť rokov za zneužitie moci. Väčšinu tohto trestu strávil v väzenskej nemocnici.

Gruzínska televízia odvysielala zábery chaosu v súdnej sieni po vynesení rozsudku, pričom Saakašviliho podporovatelia označovali sudcu za „otroka“ súčasnej vlády.

Saakašvili je dnes v Gruzínsku mimoriadne polarizujúcou postavou, no k moci sa dostal vďaka masovej podpore počas Ružovej revolúcie v roku 2003.

Počas svojho vládnutia nasmeroval Gruzínsko na Západ a spustil ambicióznu reformu verejného sektora, ktorá priniesla rýchle zlepšenia v krajine s 3,7 milióna obyvateľov na južnom Kaukaze.

Neskoršia fáza jeho vlády však bola poznačená autoritárstvom, policajnou brutalitou a neúspešnou vojnou s Ruskom v roku 2008.

(reuters, red)

Minúta  |  

Väčšina Poliakov je za povinnú vojenskú službu, vláda to však odmieta

Viac ako polovica Poliakov (55 percent) si myslí, že v súčasnej medzinárodnej situácii by sa mala obnoviť povinná vojenská služba, ukázal prieskum agentúry IBRiS pre denník Rzeczpospolita, jeden z najvýznamnejších poľských denníkov.

Návrh rozhodne podporuje 22 percent opýtaných, skôr za je 33 percent, proti sa vyjadrilo 36 percent. Oproti roku 2022, keď bolo za len 36 percent Poliakov, podpora výrazne narástla.

Najväčšiu podporu má návrh u mužov po tridsiatke (56 percent), najmenej u mladých do 29 rokov (45 percent). Politická podpora je vyrovnaná, no najviac návrh podporujú voliči Konfederácie (85 percent).

Napriek rastúcej podpore ministerstvo obrany uviedlo, že Poľsko neplánuje obnovenie povinnej vojenskej služby. Premiér Donald Tusk zdôraznil potrebu vojenského výcviku pre mužov, avšak nie formou povinnej služby.

(tear, red)

Minúta  |  

Francúzsko musí odškodniť obyvateľov Guadeloupe a Martiniku za toxický pesticíd

Odvolací súd v Paríži rozhodol, že Francúzsko musí odškodniť ľudí v zámorských departementoch Guadeloupe a Martinik, ktorí sa obávajú choroby v dôsledku desaťročí používania pesticídov na miestnych banánových plantážach.

Podľa súdu sa štát dopustil niekoľkých pochybení vrátane obnovy licencie pre škodlivý pesticíd chlórdekón. V rovnakom prípade podalo na štát žalobu takmer 1 300 ľudí.

Rozsudok prikazuje Francúzsku poskytnúť odškodnenie osobám, ktoré boli preukázateľne vystavené chlórdekónu a boja sa o svoje zdravie. Štát sa môže voči rozhodnutiu ešte odvolať na najvyšší francúzsky administratívny súd.

Chlórdekón sa na Martiniku a Guadeloupe používal vo veľkej miere medzi rokmi 1972 a 1993. Pesticíd dodnes kontaminuje pôdu a vodu, čím zásadne ovplyvňuje životy miestnych komunít.

Štúdia odhalila, že u približne 90 percent testovaných dospelých ľudí na ostrovoch našli v tele známky pesticídu. Chlórdekón pravdepodobne zvyšuje riziko rakoviny prostaty.

(tasr, juh)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.