Preskočiť na obsah
  |  

Rast stavebnej produkcie pokračuje, podporila ho zahraničná výstavba

Stavebná produkcia v januári 2025 dosiahla 436,1 milióna eur, čo bolo medziročne viac o 7,2 percenta, pričom rast pokračuje už tretí mesiac po sebe. Medzimesačne sa produkcia zvýšila o 1,5 percenta, informoval Štatistický úrad SR.

Stavebná produkcia realizovaná v SR tvorila 86 percent celkových výkonov odvetvia. V miernom raste skončili obe hlavné zložky domácej produkcie – nová výstavba a opravy s údržbou, zhodne o 1,6 percenta.

Klesli len ostatné práce, a to takmer o tretinu, ide však len o podielovo menej významnú zložku. Výstavba budov vzrástla o 3 percentá, no práce na inžinierskych stavbách, vrátane výstavby diaľnic, klesli o 7,4 percenta už deviaty mesiac za sebou.

Rast odvetvia najviac podporila zahraničná produkcia, ktorá medziročne stúpla o viac ako 80 percent a jej podiel na celkovej stavebnej produkcii sa zvýšil na 14 percent.

(tasr, red)

  |  

Vatikán: Pápež František sa zotavuje, jeho prepustenie z nemocnice sa blíži

Svätý Otec podľa Vatikánu prežil v nemocnici ďalšiu pokojnú noc. Jeho zdravotný stav zostáva stabilný a vykazuje mierne zlepšenie.

Vatikán v pondelok uviedol, že pápež už nie je v ohrození života a jeho prognóza nie je „neistá“. Naznačil, že by ho mohli čoskoro prepustiť, no vzhľadom na zložitosť jeho zdravotného stavu musí pokračovať vo farmakologickej liečbe v nemocnici.

Pápeža Františka hospitalizovali 14. februára v rímskej Gemelliho nemocnici pre bronchitídu, ktorá neskôr prerástla do obojstranného zápalu pľúc. Odvtedy prekonal niekoľko respiračných kríz, pričom posledná nastala 3. marca.

Františkovi v mladosti odstránili časť pľúc a v uplynulých rokoch čelil viacerým zdravotným problémom, vrátane operácií hrubého čreva a prietrže. Aktuálna hospitalizácia je zatiaľ najdlhšia počas jeho pontifikátu, ktorý sa začal 13. marca 2013.

(tasr, juh)

  |  

Riaditelia CIA a ruskej rozviedky sa dohodli na pravidelnej komunikácii

Riaditeľ ruskej Služby zahraničnej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin absolvoval prvý telefonický rozhovor s novým šéfom americkej Ústrednej spravodajskej služby(CIA) Johnom Ratcliffom. Dohodli sa, že obe inštitúcie budú udržiavať pravidelné kontakty, informujú ruské médiá.

SVR vo vyhlásení píše, že cieľom týchto kontaktov je „prispieť ku globálnej stabilite a bezpečnosti", ako aj k "zníženiu konfrontácie vo vzťahoch medzi Moskvou a Washingtonom“.

Naryškin a Ratcliffe diskutovali aj o kontaktoch medzi SVR a CIA v oblastiach spoločného záujmu a riešení krízových situácií. Telefonát sa uskutočnil v ten istý deň, keď predstavitelia Ukrajiny na rozhovoroch v Saudskej Arábii podporili návrh USA na 30-dňové prímerie vo vojne s Ruskom a súhlasili s okamžitými rokovaniami s Moskvou.

Posledný známy kontakt medzi šéfmi CIA a SVR bol v novembri 2022, keď sa Naryškin v Ankare stretol s vtedajším šéfom CIA Williamom Burnsom.

(tasr, juh)

  |  

Krvavé boje v Sýrii: Vyše 1200 mŕtvych, civilisti utekajú na ruskú základňu

Tisíce alavitských civilistov hľadali v utorok útočisko na ruskej vojenskej základni Humajmím na západe Sýrie po tom, čo si násilné potýčky medzi bezpečnostnými zložkami a ozbrojencami vyžiadali viac ako 1200 obetí.

Boje vypukli v provincii Lázikíja, tradičnej bašte zvrhnutého prezidenta Bašára Asada. Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) uviedlo, že väčšina obetí pochádza z alavitskej menšiny, ku ktorej patrí aj Asadova rodina.

Alaviti sú náboženská skupina, ktorá vychádza zo šiitského islamu. Majú významný politický vplyv v Sýrii, kde rodina prezidenta Baššára al-Asada pochádza z tejto komunity. Počas vlády Asadovcov získali alaviti dominantné postavenie v armáde a bezpečnostných zložkách.

Mnoho vysídlencov, ktorí začali prichádzať na základňu v piatok, sa odmieta vrátiť domov zo strachu pred ďalšími násilnosťami. Podľa SOHR čelia vážnemu nedostatku potravín a zdravotnej starostlivosti.

Niektorí z nich protestovali pred základňou a žiadali medzinárodnú ochranu, pričom skandovali „Rusko, Rusko“. Kremeľ sa snaží nadviazať vzťahy s novými orgánmi v Damasku, aby si udržal kontrolu nad svojimi strategickými vojenskými základňami v Sýrii.

(tasr, juh)

  |  

Minister Drucker od 1. apríla obnovil pre žiakov jednodňové polročné prázdniny

Jednodňové polročné prázdniny sa obnovia. Minister školstva Tomáš Drucker (Hlas) o tom informoval na sociálnej sieti. Podpísal vyhlášku, ktorej účinnosť sa navrhuje od 1. apríla tohto roka.

„Polročné prázdniny budú späť. Podpisujem návrh vyhlášky k obnoveniu polročných prázdnin. Je potrebné urobiť bodku po ukončení prvého polroka,“ uviedol minister. 

Polročné prázdniny boli od 30. mája 2022 boli vypustené z jednotlivých druhov školských prázdnin. V praxi teda boli vypustené v školských rokoch 2022/2023 a 2023/2024. Aplikačná prax po týchto dvoch rokoch podľa rezortu školstva ukázala opodstatnenosť polročných prázdnin, hoci len v trvaní jedného dňa.

(tasr, juh)

  |  

Gruzínsky súd zvýšil exprezidentovi Saakašvilimu trest o 9 rokov za spreneveru

Gruzínsky súd v stredu odsúdil bývalého prezidenta krajiny Michaila Saakašviliho na ďalších deväť rokov väzenia po tom, čo ho uznal za vinného zo sprenevery, informovala tlačová agentúra Interpress.

Saakašvili, ktorý bol prezidentom v rokoch 2004 až 2013, bol po návrate do Gruzínska v roku 2021 odsúdený na šesť rokov za zneužitie moci. Väčšinu tohto trestu strávil v väzenskej nemocnici.

Gruzínska televízia odvysielala zábery chaosu v súdnej sieni po vynesení rozsudku, pričom Saakašviliho podporovatelia označovali sudcu za „otroka“ súčasnej vlády.

Saakašvili je dnes v Gruzínsku mimoriadne polarizujúcou postavou, no k moci sa dostal vďaka masovej podpore počas Ružovej revolúcie v roku 2003.

Počas svojho vládnutia nasmeroval Gruzínsko na Západ a spustil ambicióznu reformu verejného sektora, ktorá priniesla rýchle zlepšenia v krajine s 3,7 milióna obyvateľov na južnom Kaukaze.

Neskoršia fáza jeho vlády však bola poznačená autoritárstvom, policajnou brutalitou a neúspešnou vojnou s Ruskom v roku 2008.

(reuters, red)