Preskočiť na obsah
  |  

Nový líder Grónska Nielsen: Nechceme byť súčasťou USA ani Dánska

Pravdepodobný nový grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen odmietol snahy USA o získanie kontroly nad Grónskom a zdôraznil, že ostrov si chce sám určiť svoju budúcnosť a postup k nezávislosti.

Nielsenova opozičná liberálna strana Demokrati zvíťazila v parlamentných voľbách a teraz rokuje o zostavení koalície. Väčšina grónskych politikov podporuje nezávislosť, no Nielsen odmieta unáhlené kroky.

Trump v Kongrese vyhlásil, že USA potrebujú Grónsko pre svoje bezpečnostné záujmy a očakáva, že ho „tak či onak získajú“. Pôvodne nevylúčil ani vojenskú silu, no neskôr uviedol, že bude rešpektovať vôľu Grónčanov a ponúkol miliardové investície výmenou za pričlenenie ostrova k USA.

Grónsko má strategický význam a USA tam už majú vojenskú základňu. Ostrov má 56 000 obyvateľov, pričom väčšina odmieta akékoľvek nároky USA. Nielsen na Trumpove výroky reagoval slovami, že Grónčania si chcú sami vybudovať vlastnú krajinu.

(tasr, red)

  |  

Matoviča v Chorvátsku napadol robotník. Expremiér ho označil za mafiána, ktorého poslal Fico

Bývalý šéf úradu vlády za éry Matoviča Július Jakab podľa vlastných slov dvakrát telefonoval s miestnou políciou.

Opozičný politik a expremiér Igor Matovič s kolegami z hnutia Slovensko v utorok ráno vycestoval do Chorvátska. Dôvodom bolo to, že predseda vlády Robert Fico (Smer) na mieste údajne stavia vilu.

Matovič pôvodne avizoval, že do balkánskej krajiny mieria len "na otočku", aby Slovákom ukázali majetky vládnej koalície a jej spriaznených ľudí.

V stredu však v rámci natáčania na jednej z miestnych pláží slovenských politikov navštívil neznámy muž. Tomu sa nepáčilo, že sa prechádzajú po miestnych pozemkoch. "Bola otvorená cesta, nie je napísané, že zákaz vjazdu," reagoval Matovič.

Dlhovlasý muž v tielku a šiltovke po nich údajne hádzal aj kamene. Vidieť bolo aj to, ako do lídra hnutia sotil. Následne naháňal aj kameramana. Na zázname tiež bolo počuť niektoré chorvátske vulgarizmy.

"Fico sem poslal miestneho mafiána, aby sa nám vyhrážal," zhodnotil Matovič. Dodal, že muža, ktorý sa predstavil ako robotník, poslal sám Fico aj bývalý politik a podnikateľ blízky Smeru Jozef Brhel.

Práve nehnuteľnosť Brhela "za 10 miliónov eur" chceli Slovákom ukázať na druhý deň svojho pobytu. "Keď sme začali natáčať, niekto vybehol a snažil sa nám zabrániť v tom, aby sme ľuďom ukázali pravdu," skonštatoval expremiér.

Polícia vraj volanie ignorovala

Poslanec z hnutia Rastislav Krátky v neskoršom stredajšom večernom videu spresnil, že "na pomoc mu prišiel ešte kumpán z druhej strany a chceli nás odtlačiť preč".

Bývalý šéf úradu vlády za éry Matoviča Július Jakab podľa vlastných slov dvakrát telefonoval s miestnou políciou. "Hovorili, že pošlú hliadku, ale niekoľko hodín po incidente nikto neprišiel. S útočníkom sme sa vysporiadali sami," konkretizoval.

Matovič zdôraznil, že v zmysle tamojšej legislatívy sa súkromný pozemok môže nachádzať až za plážou, a preto sa vraj v oblasti nenachádzali neoprávnene. Dodal, že napriek tomuto incidentu sa nevystrašili a v Chorvátsku ostávajú.

Mohlo by Vás zaujímať Prečo je Igor Matovič späť v hre

Fico stavbu nehnuteľnosti popiera

Chorvátsky denník Večernij list v pondelok večer zverejnil informáciu, že slovenský premiér si stavia vilu v obci Ražanj, asi 50 kilometrov južne od Šibeniku. Správa údajne unikla od miestneho kronikára Iva Mikuličina.

Poslanci hnutia Slovensko v utorok uviedli, že už cestujú priamo na miesto. Tamojšie periodikum podľa nich len potvrdilo informácie, ktorými už skôr disponovali.

To, že šéf Smeru si v lokalite kúpil pozemok, na ktorom chce postaviť nehnuteľnosť, uviedol pre webový portál Šibenski aj inžinier a bývalý politik Blaž Deković.

Slovenský predseda vlády v utorok popoludní na sociálnej sieti reagoval, že žiadny pozemok si nekúpil a nestavia vilu. "Takéto tvrdenie sa dá snáď ľahko overiť v chorvátskom katastri," napísal. Počas stredy svoj postoj zopakoval vo videu s tým, že ak by si niečo kúpil, bez problémov by to priznal.

(max)

  |  

Bezpečnostná rada v Sýrii má riešiť stabilizáciu po občianskej vojne

Nová sýrska vláda oznámila vznik Národnej bezpečnostnej rady, ktorú povedie dočasný prezident Ahmad Šara. Jej úlohou bude koordinovať bezpečnostnú politiku a reagovať na aktuálne výzvy.

V rade budú ministri zahraničných vecí, obrany, vnútra, šéf spravodajskej služby, dvaja poradní členovia a technický expert.

Orgán bol vytvorený dekrétom s cieľom posilniť národnú bezpečnosť a stabilizovať krajinu po rokoch vojny. Vláda sa snaží integrovať ozbrojené skupiny do politického procesu a zabezpečiť ich odzbrojenie alebo začlenenie do regulárnych bezpečnostných síl. Tento krok má zabrániť ďalším konfliktom medzi bývalými povstalcami a štátnymi zložkami.

Tento cieľ však narušila víkendová vlna násilia na severozápade Sýrie, pri ktorej zahynulo takmer 1400 civilistov z alavitskej menšiny, ku ktorej patril aj Asad.

(tasr, red)

  |  

Carney preberá Kanadu v čase obchodnej vojny s USA a poklesu preferencií

Mark Carney bude v piatok vymenovaný za 24. kanadského premiéra, čím vo funkcii nahradí Justina Trudeaua po viac ako deviatich rokoch. Bývalý guvernér centrálnej banky zvíťazil vo vnútrostraníckom hlasovaní so ziskom 86 percent hlasov a sľúbil rýchle prevzatie moci.

Funkciu prevezme v náročnom období obchodnej vojny so Spojenými štátmi, ktorá zahŕňa nové 25-percentné clo na oceľ a hliník. Kanada prijala odvetné opatrenia a líder liberálov vyhlásil, že je pripravený rokovať s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, aby zabránil ďalšiemu prehlbovaniu obchodného konfliktu.

Liberálna strana čelí poklesu preferencií a pred jesennými voľbami zaostáva za konzervatívcami o osem percentuálnych bodov. Očakáva sa, že Carneyho kabinet bude menší ako Trudeov – namiesto 37 postov môže mať len 15 až 20 členov.

Sľub zloží v Rideau Hall pod dohľadom generálnej guvernérky Mary Simonovej, ktorá bude konať v mene britského panovníka Karola III., kráľa Kanady.

(tasr, red)

  |  

Duda vyzval USA na presun jadrových zbraní do Poľska

Poľský prezident Andrzej Duda podľa Financial Times nedávno diskutoval s osobitným vyslancom amerického prezidenta Donalda Trumpa pre Ukrajinu a Rusko Keithom Kellogom o návrhu, aby USA presunuli jadrové zbrane na poľské územie. Odôvodnil to tým, že pôjde o odstrašujúci prostriedok proti budúcej ruskej agresii.

"Hranice NATO sa v roku 1999 posunuli na východ, takže o 26 rokov neskôr by malo dôjsť aj k posunu infraštruktúry NATO na východ. Pre mňa je to zrejmé," citoval FT v rozhovore poľského prezidenta.

Dodal, že bezpečnejšie by bolo, keby tieto zbrane už boli na poľskom území.

Poľsko dlhodobo vníma Rusko ako bezpečnostnú hrozbu. Obavy sa zvýšili po invázii na Ukrajinu. Aktívne preto podporuje Kyjev vojensky aj humanitárne a snaží sa o posilnenú obranu v rámci NATO.

(reuters, max)

  |  

Rusko je blízko k vysťahovaniu ukrajinských síl z Kurska, tvrdí Kremeľ

Ruská operácia na vytlačenie ukrajinských síl zo západoruského Kurska vstúpila do záverečnej fázy, informovala ruská štátna tlačová agentúra TASS s odvolaním sa na hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova.

Ruský prezident Vladimir Putin podľa televíznych záberov v stredu pritom aj navštívil vojakov v ruskej Kurskej oblasti zapojených do bojov proti ukrajinským jednotkám a vypočul si hlásenie o ich postupe.

Rozprával sa aj s náčelníkom generálneho štábu Valerijom Gerasimovom. Ten ho informoval, že ruské ozbrojené sily získali viac ako 1 300 štvorcových kilometrov pohraničného územia a 430 ukrajinských vojakov.

"Spolieham sa na to, že všetky bojové úlohy, ktoré stoja pred našimi jednotkami, budú splnené a územie Kurskej oblasti bude čoskoro úplne oslobodené od nepriateľa," povedal Putin v televíznom prejave.

(reuters, max)