Preskočiť na obsah
  |  

Peskov: Prezident Putin sa k prímeriu vyjadrí, až dostane podrobnosti od USA

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že ruský prezident Vladimir Putin sa vo štvrtok môže vyjadriť k prímeriu na Ukrajine, ak sa ho na to novinári opýtajú na tlačovej konferencii s bieloruským lídrom Alexandrom Lukašenkom.

Ukrajina v utorok na rokovaniach s USA v saudskoarabskej Džidde podporila návrh Spojených štátov na 30-dňové prímerie s Ruskom. Washington zároveň obnovil vojenskú pomoc a výmenu spravodajských informácií s Kyjevom.

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio zdôraznil, že teraz je na Rusku, aby na návrh reagovalo. Peskov uviedol, že Moskva sa k prímeriu vyjadrí, až keď jej USA poskytnú podrobnosti.

Prezident Donald Trump v stredu oznámil, že americká delegácia mieri do Moskvy a osobitný vyslanec Steve Witkoff čoskoro navštívi Rusko. Biely dom zároveň potvrdil, že Trump pravdepodobne tento týždeň telefonicky prehovorí s Putinom.

(tasr, juh)

  |  

Kaliňákova manželka vlastní apartmány v Chorvátsku, susedia s Haščákom

Minister obrany Robert Kaliňák (Smer) priznal, že jeho manželka Zuzana kúpila v Chorvátsku pred šiestimi rokmi dva apartmány za 296-tisíc eur. Podľa portálu Aktuality sa nachádzajú blízko pláže Rozin Bok s výhľadom na Pagský záliv. Dovedna sú v lokalite štyri domy.

Vila, v ktorej sú dva apartmány, má vlastný bazén a nachádza sa na pozemku takmer 1 400 metrov štvorcových.

O dva domy ďalej však vlastní pozemky s rozlohou viac ako 3-tisíc metrov štvorcových spolumajiteľ Penty Jaroslav Haščák.

Kaliňák pre portál Aktuality vyslovil, že sa s "osobami, na ktoré sa pýtate", pozná. Avšak pre jeho zaneprázdnenosť nemá možnosť sa s nimi stretávať tak často, ako by chcel.

Pred pár dňami pritom chorvátsky denník informoval, že v Chorvátsku má údajne záujem postaviť si nehnuteľnosť aj premiér Robert Fico. Ten informácie poprel.

(max)

  |  

FSB tvrdí, že zabránila útokom ukrajinských služieb v Rusku

Ruská Federálna bezpečnostná služba (FSB) vo štvrtok oznámila, že zmarila útoky zo strany "ukrajinských špeciálnych služieb" proti armáde a štátnym zamestnancom, uviedla tlačová agentúra Interfax.

FSB však týmto útokom zabránila, z Ukrajiny mali údajne posielať výbušné zariadenia v balíkoch prostrendníctvom pošty.

Moskva opakovane obviňuje Kyjev zo sabotáží na ruskom území, pričom Ukrajina tieto tvrdenia buď odmieta alebo nekomentuje.

Ruská FSB pravidelne informuje o odhalených útokoch, no niektoré západné krajiny častokrát spochybňujú dôveryhodnosť týchto tvrdení.

(reuters, max)

  |  

Egypt víta Trumpovo vyhlásenie, že Palestínčania nebudú vyháňaní z Gazy

Egypt vo štvrtok ocenil vyhlásenie amerického exprezidenta Donalda Trumpa, že „nikto nevyháňa Palestínčanov z Gazy“, ktoré zaznelo počas stretnutia s írskym premiérom Micheálom Martinom v Bielom dome.

Podľa egyptského ministerstva zahraničia tento postoj pomáha predchádzať zhoršeniu humanitárnej situácie a podporuje hľadanie spravodlivých a udržateľných riešení palestínskej otázky.

Trump predtým navrhol, aby USA prevzali kontrolu nad Gazou a naznačil, že jej obyvatelia by mohli byť trvalo vysídlení. Hovoril tiež o premene oblasti na „Stredomorskú riviéru“.

Izraelská vojenská ofenzíva v Gaze od októbra 2023 si vyžiadala desaťtisíce obetí. Arabskí lídri v marci schválili egyptský plán obnovy Gazy v hodnote 53 miliárd dolárov, ktorý má zabrániť vysídleniu Palestínčanov, čím sa stavia do protikladu k Trumpovej vízii.

(reuters, red)

  |  

Rusko odrazilo dronový útok, Ukrajina hlási civilnú obeť

Rusko v noci na štvrtok zostrelilo 77 ukrajinských dronov, pričom 30 z nich nad Brianskou a 25 nad Kalužskou oblasťou, oznámilo ministerstvo obrany. Drony boli zneškodnené aj nad Kurskou, Voronežskou, Rostovskou a Belgorodskou oblasťou.

Útok nasledoval len dva dni po tom, čo Rusko zostrelilo vyše 90 dronov nad Moskovskou oblasťou a celkovo 337 na svojom území, pričom zahynuli traja ľudia. Moskovský primátor to označil za „najmasívnejší útok nepriateľských dronov na Moskvu“.

Ukrajina vo štvrtok ráno hlásila ruské útoky na Kyjev, Dnipro a Cherson, kde zahynula 42-ročná žena, uviedol šéf tamojšej vojenskej správy.

(tasr, red)

  |  

Nový líder Grónska Nielsen: Nechceme byť súčasťou USA ani Dánska

Pravdepodobný nový grónsky premiér Jens-Frederik Nielsen odmietol snahy USA o získanie kontroly nad Grónskom a zdôraznil, že ostrov si chce sám určiť svoju budúcnosť a postup k nezávislosti.

Nielsenova opozičná liberálna strana Demokrati zvíťazila v parlamentných voľbách a teraz rokuje o zostavení koalície. Väčšina grónskych politikov podporuje nezávislosť, no Nielsen odmieta unáhlené kroky.

Trump v Kongrese vyhlásil, že USA potrebujú Grónsko pre svoje bezpečnostné záujmy a očakáva, že ho „tak či onak získajú“. Pôvodne nevylúčil ani vojenskú silu, no neskôr uviedol, že bude rešpektovať vôľu Grónčanov a ponúkol miliardové investície výmenou za pričlenenie ostrova k USA.

Grónsko má strategický význam a USA tam už majú vojenskú základňu. Ostrov má 56 000 obyvateľov, pričom väčšina odmieta akékoľvek nároky USA. Nielsen na Trumpove výroky reagoval slovami, že Grónčania si chcú sami vybudovať vlastnú krajinu.

(tasr, red)