Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Varovanie WHO: Počet prípadov osýpok v Európe je najvyšší za 25 rokov

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a UNICEF varovali, že v roku 2024 bolo v európskom regióne hlásených 127 350 prípadov osýpok, čo je dvojnásobok oproti predchádzajúcemu roku.

Viac ako 40 percent pacientov tvoria deti do piatich rokov. WHO vyzýva na zvýšenie zaočkovanosti, ktorá po pandémii COVID-19 klesla.

Najviac prípadov zaznamenalo Rumunsko (30 692) a Kazachstan (28 147). Osýpky sa šíria aj v USA, kde epidémia v Texase a Novom Mexiku spôsobila prvé úmrtie za desať rokov. V niektorých krajinách dostalo prvú dávku vakcíny menej ako 80 percent detí, čo nestačí na zabránenie epidémiám.

WHO zdôrazňuje, že očkovanie musí dosiahnuť aspoň 95 %, aby sa zabránilo epidémiám, no v mnohých štátoch je pokrytie stále nedostatočné.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Netanjahu označil tvrdenia OSN o genocíde v Gaze za absurdné

Izrael ostro odmietol správu OSN, ktorá tvrdí, že izraelské útoky v Pásme Gazy zahŕňali „genocídne“ činy zamerané na reprodukčné zdravie Palestínčanov. Premiér Benjamin Netanjahu označil tieto tvrdenia za „falošné a absurdné“, pričom obvinil OSN z protiizraelského zaujatosti.

Vyšetrovacia komisia OSN v správe uviedla, že Izrael systematicky ničil zdravotnícke zariadenia, vrátane pôrodníc a centra IVF al-Basma, čím „čiastočne zničil reprodukčnú schopnosť Palestínčanov v Gaze“.

Izraelské ministerstvo zahraničia v reakcii vyhlásilo, že ide o „jeden z najhorších prípadov krvavého ohovárania v dejinách“. Ministerstvo pripomenulo, že Hamas sa dopustil sexuálnych zločinov voči Izraelčanom a označilo OSN za „antisemitskú organizáciu“.

„Protiizraelský cirkus známy ako Rada OSN pre ľudské práva je už dlho odhalený ako antisemitský, skorumpovaný, terorizmus podporujúci a irelevantný orgán,“ uviedol izraelský premiér.

Netanjahu zdôraznil, že OSN by sa mala sústrediť na zločiny Hamasu, ktorý 7. októbra vykonal najhorší masaker Židov od holokaustu, namiesto šírenia „falošných obvinení“ voči Izraelu.

(tasr, juh)

Minúta  |  

Policajné razie: 15 europoslancov je podozrivých z prania špinavých peňazí

Belgická polícia zadržala niekoľko osôb v súvislosti s podozrením z korupcie v Európskom parlamente (EP). Predchádzali tomu razie na dvoch desiatkach miest v Belgicku a Portugalsku. Informoval o tom portál Politico s odvolaním sa na belgickú prokuratúru.

„Prebieha vyšetrovanie aktívnej korupcie, falšovania dokumentov a prania špinavých peňazí v EP,“ uviedol hovorca belgickej federálnej prokuratúry.

Podľa médií sa vyšetrovanie týka čínskeho technologického koncernu Huawei a približne 15 súčasných alebo bývalých europoslancov. Belgická tajná služba už v roku 2023 preverovala lobistické aktivity tejto firmy v Bruseli.

EP vyhlásil, že berie vyšetrovanie na vedomie a je pripravený spolupracovať s políciou.

Európskym parlamentom prednedávnom otriasol aj zatiaľ neuzavretý škandál Qatargate. Podľa vyšetrovateľov niektoré arabské štáty podplácali poslancov EP a ďalších predstaviteľov tejto inštitúcie, aby presadzovali ich záujmy.

(tasr, juh)

Minúta  |  

Európske mierové sily na Ukrajine bude Rusko považovať za vojnu

Rusko bude považovať nasadenie európskych kontingentov na stráženie prímeria na Ukrajine za „priamy ozbrojený konflikt“, vyhlásila vo štvrtok hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Marija Zacharovová. Reagovala tak na americké a európske plány nasadenia západných ozbrojených síl pozdĺž predpokladanej demilitarizovanej zóny.

„Je pre nás absolútne neprijateľné, aby boli na Ukrajine rozmiestnené jednotky ozbrojených síl iných štátov… Akékoľvek takéto rozmiestnenie by znamenalo zapojenie týchto krajín do priameho ozbrojeného konfliktu s našou krajinou, na čo budeme reagovať všetkými dostupnými prostriedkami,“ povedala Zacharovová na tlačovej konferencii.

Ruskí predstavitelia opakovane odmietajú nasadenie západných vojakov na ukrajinskom území ako bezpečnostné záruky. Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov po februárovej schôdzke americkej a ruskej delegácie v Rijáde tiež odmietol túto myšlienku s tým, že Kremeľ by to považoval za strategické ohrozenie svojich bezpečnostných a hospodárskych záujmov.

„Domnievame sa, že samotná zmienka o takýchto plánoch je zjavnou provokáciou, ktorá nie je zameraná na riešenie konfliktu, ale na podnecovanie nezdravých a škodlivých ilúzií u vysokopostavených členov kyjevského režimu,“ vyhlásila Zacharovová.

(sab)

Minúta  |  

Ukrajinskej armáde sa minuli americké taktické rakety dlhého doletu ATACMS

Ukrajinské ozbrojené sily už nemajú vo svojom arzenáli žiadne americké taktické rakety dlhého doletu ATACMS. Túto správu mali uviesť nemenovaný americký predstaviteľ a tiež ukrajinský zákonodarca.

Stalo sa tak v čase, keď USA v utorok po rozhovoroch s ukrajinskými predstaviteľmi v Saudskej Arábii po krátkom prerušení obnovili vojenskú pomoc Kyjevu a zdieľanie spravodajských informácií.

ATACMS sú balistické rakety s dosahom do 300 kilometrov. Bývalý americký prezident Joe Biden v novembri 2024 uvoľnil obmedzenia týkajúce sa používania rakiet ATACMS ukrajinskými silami, čo Kyjevu umožnilo použiť ich proti vojenským cieľom hlboko vo vnútrozemí Ruska.

Podľa amerického predstaviteľa USA dodali Ukrajine menej než 40 rakiet ATACMS. Ich zásoby sa však podľa neho minuli koncom januára.

Bývalý americký minister obrany Lloyd Austin i ďalší predstavitelia USA dali jasne najavo, že Ukrajine dodajú len obmedzený počet týchto rakiet a že spojenci považujú iné zbrane za účinnejšie.

(tasr, juh)

Minúta  |  

Násilie v Sýrii: Asi deväťtisíc civilistov hľadá ochranu na ruských základniach

Ruská letecká základňa Humajmím na západe Sýrie poskytuje útočisko asi 9-tisíc ľuďom, ktorí utiekli pred vlnou násilia. Uviedla to hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharovová.

Ide o prevažne alavitských civilistov - tí utiekli po tom, čo si násilné potýčky medzi bezpečnostnými zložkami a ozbrojencami vyžiadali viac ako 1200 obetí. Ľudia pred základňou žiadali medzinárodnú ochranu, pričom skandovali „Rusko, Rusko“.

Boje vypukli v provincii Lázikíja, tradičnej bašte zvrhnutého prezidenta Bašára Asada. Množstvo osídlencov sa odmieta vrátiť domov zo strachu pred ďalšími násilnosťami. Podľa SOHR čelia vážnemu nedostatku potravín a zdravotnej starostlivosti.

Zacharovová dodala, že Moskva bola šokovaná udalosťami v Sýrii a dúfa, že osoby zodpovedné za násilie budú potrestané.

Alaviti sú náboženská skupina, ktorá vychádza zo šiitského islamu. Mali významný politický vplyv v Sýrii, keďže rodina prezidenta Baššára Asada pochádza z tejto komunity. Počas vlády Asadovcov získali alaviti dominantné postavenie v armáde a bezpečnostných zložkách.

(reuters, tasr, juh)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.