Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Medvedev varuje: Mierové sily NATO na Ukrajine znamenajú vojnu

Bývalý ruský prezident a podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev pripomenul, že Rusko nikdy nebude akceptovať prítomnosť vojenských krajín NATO na Ukrajine. Vyslanie "desaťtisícov" vojakov budú vnímať ako "vojenskú pomoc neonacistom v Kyjeve. To znamená vojnu s NATO".

Vyzval preto európskych lídrov, aby túto otázku konzultovali s americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

Ruský minister zahraničia Sergej Lavrov rovnako tvrdí, že na ukončenie konfliktu na Ukrajine nie je potrebné nasadenie západných mierových síl.

Lavrovov námestník Alexandr Gruško ozrejmil, že akákoľvek dlhodobá mierová zmluva musí spĺňať požiadavky Moskvy. Požadujú napríklad neutrálny štatút Ukrajiny i odmietnutie prijať Ukrajinu do NATO.

Po sobotňajšom stretnutí 29 svetových lídrov britský premiér Keir Starmer obvinil ruského prezidenta Vladimira Putina, že sa snaží "oddialiť" prímerie. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyslovil, že Moskva neprejavila záujem o ukončenie vojny.

(tasr, dpa, max)

Minúta  |  

Obvineným z výbuchu plynu v Prešovskej bytovke zrušili obvinenia

Prešovský okresný súd zrušil po takmer piatich rokoch väzobné obmedzenia trom robotníkom obvineným v kauze tragického výbuchu plynu na Mukačevskej ulici v Prešove, ku ktorému došlo 6. decembra 2019, uvádza denník Sme. Pri explózii v 12-poschodovej bytovke zahynulo sedem ľudí, jednu osobu neskôr vyhlásili za mŕtvu a zranených bolo viac ako 40 ďalších ľudí.

Troch mužov krátko po explózii vzali do väzby a obvinili ich z prečinu všeobecného ohrozenia. Po niekoľkých mesiacoch ich prepustili na slobodu, no dostali prísne obmedzenia – zákaz opustiť Slovensko a povinnosť pravidelne sa hlásiť probačnému úradníkovi.

Obvinenie bolo neskôr sprísnené na zločin a k prípadu boli pridaní ďalší dvaja obvinení. Na rozdiel od prvej trojice však neboli väzobne stíhaní.

Súd najnovšie rozhodol, že pre pokračovanie obmedzení už neexistujú dôvody a všetky povinnosti obvinených zrušil.

(lipa)

Minúta  |  

Litva chce podporiť plán vojenskej pomoci Ukrajine až 40 miliardami eur

Litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys podporuje návrh Európskej únie, ktorý sa týka vojenskej pomoci Ukrajine a navrhuje, že poskytne až 40 miliárd eur. Zdôraznil, že podobná suma bude potrebná aj v budúcnosti na odradenie Ruska od ďalšej agresie.

Budrys vyhlásil, že dlhodobá podpora Kyjeva by nemala závisieť od mierových rokovaní, keďže Ukrajina si musí udržať silnú armádu ako odstrašujúci faktor voči Moskve. Návrh preberú ministri zahraničných vecí EÚ na pondelkovom rokovaní v Bruseli.

Litva patrí k najvernejším podporovateľom Ukrajiny. Podľa odhadov NATO pobaltská krajina v roku 2024 vynaložila na obranu 2,85 percent HDP a zaviazala sa, že v rokoch 2026 až 2030 zvýši túto hodnotu na 5 percent až 6 percent.

(reuters, lipa)

Minúta  |  

Bolsonaro mobilizuje priaznivcov, žiada amnestiu a plánuje návrat do politiky

Na pláži Copacabana v Riu de Janeiro sa v nedeľu zhromaždili tisíce podporovateľov bývalého brazílskeho prezidenta Jaira Bolsonara, ktorý čelí obvineniam z pokusu o zvrhnutie vlády po prehratých voľbách v roku 2022.

Najvyšší súd má 25. marca rozhodnúť, či prípad postúpi na súdne konanie, avšak Bolsonaro a jeho právnici obvinenia odmietajú. Medzi údajnými plánmi vraj mala byť aj snaha o otrávenie súčasného prezidenta Luiza Inácia Lulu da Silvu, ktorý Bolsonara nahradil v úrade.

Bolsonaro počas prejavu vyhlásil, že návrh zákona o amnestii pre účastníkov nepokojov z 8. januára 2023 má dostatočnú podporu na schválenie v dolnej komore parlamentu.

„Hovoríme o nevinných ľuďoch, ktorí nemali ani tušenie, čo robia,“ povedal exprezident. Okrem súdnych obvinení Bolsonaro bojuje aj proti verdiktu Najvyššieho volebného súdu (TSE), ktorý mu zakázal kandidovať na verejnú funkciu do roku 2030. Napriek tomu však vyhlásil, že chce kandidovať na prezidenta v roku 2026.

(reuters, lipa)

Minúta  |  

Bloomberg: USA údajne rokujú s Ruskom o Gazprome

Spojené štáty vedú súkromné rokovania s Ruskom o možnej spolupráci na medzinárodných projektoch s Gazpromom, uviedla agentúra Bloomberg s odvolaním sa na európske a ruské zdroje. Podľa portálu Echo24 sú rokovania zatiaľ len v ranej fáze a mohli by sa týkať dodávok plynu do Európy aj Ázie.

Agentúra tvrdí, že nie je jasné, kto presne rozhovory vedie a či je do nich priamo zapojená administratíva prezidenta Donalda Trumpa. Biely dom sa však k správam odmietol vyjadriť, rovnako ako Gazprom.

Ruský prezident Vladimir Putin naznačil, že dohoda by mohla viesť k obnoveniu dodávok ruského plynu do Európy. Po stretnutí s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom uviedol, že spolupráca v energetickom sektore by bola výhodná pre Európu, pretože by mohla opäť získavať lacný ruský plyn.

Medzitým má Gazprom záujem o pomoc Spojených štátov pri obnovení prevádzky plynovodu Nord Stream, ktorý bol poškodený v roku 2022.

(Echo24, lipa)

Minúta  |  

Húsíovia tvrdia, že zaútočili na americkú lietadlovú loď v Červenom mori

Jemenskí povstalci oznámili, že v nedeľu podnikli raketový útok na americkú lietadlovú loď USS Harry Truman a jej sprievodné vojnové lode v Červenom mori. Tvrdia, že použili 18 balistických rakiet a jeden dron. Americké ministerstvo obrany sa k incidentu zatiaľ nevyjadrilo.

Útok prišiel po masívnych amerických náletoch na pozície húsíov v Saná, ktoré nariadil prezident Donald Trump. Washington varoval, že operácia môže trvať týždne, kým húsíovia neprestanú útočiť na lode. Rusko vyzvalo USA, aby vojenskú kampaň zastavili.

Generálny tajomník OSN António Guterres vyzval na „maximálnu zdržanlivosť“ a okamžité zastavenie všetkých vojenských aktivít v Jemene. Reagoval tak na rozsiahle americké nálety, pri ktorých zahynuli desiatky ľudí.

(tasr, reuters, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.