Preskočiť na obsah
  |  

Únia chce financovať prístup Ukrajiny k európskym satelitným službám

Európska komisia v takzvanej Bielej knihe o obrane navrhuje financovanie prístupu Ukrajiny k vesmírnym službám od poskytovateľov z EÚ.

Kyjevu by mali umožniť aj prístup k vesmírnemu programu bloku. Dôvodom je riziko odpojenia služby Starlink, ktorú Ukrajina využíva.

EÚ rokuje s alternatívnymi poskytovateľmi vrátane španielskej Hisdesat a luxemburskej SES. Poľsko už čiastočne financuje kyjevskú konektivitu. Španielska firma Hisdesat po spustení satelitu Spainsat NG I plánuje rozšíriť svoje služby nad Ukrajinou.

Francúzsko-britská Eutelsat sa k záležitosti nevyjadrila, luxemburská SES zatiaľ nereagovala.

Podľa Európskej komisie je cieľom zvýšiť odolnosť Ukrajiny a zabezpečiť jej prístup k stabilným vesmírnym službám bez závislosti od súkromných amerických spoločností.

(reuters, lup)

  |  

Začal sa telefonát Zelenského s Trumpom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa v stredu v Helsinkách telefonicky spojil s americkým prezidentom Donaldom Trumpom. Išlo o ich prvý kontakt od ich roztržky 28. februára v Bielom dome.

Zelenskyj zdôraznil, že cieľom je „spravodlivý mier" a že Ukrajina neodovzdá okupované územia. Trump v utorok telefonoval aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Fínsky prezident Alexander Stubb pripomenul, že Ukrajina sa nesmie ocitnúť v rovnakej situácii ako Fínsko po vojnách so Sovietskym zväzom.

Americký prezident Donald Trump údajne telefonoval so svojím ukrajinským partnerom Volodymyrom Zelenským približne hodinu. Trump na svojej sociálnej sieti Truth Social uverejnil, že to bol „veľmi dobrý telefonát“ a že rokovania sú na dobrej ceste.

(tasr, lup, mja)

  |  

Putin údajne chce, aby Trump uznal okupované ukrajinské regióny

Ruský prezident Vladimir Putin vraj chce, aby USA formálne uznali štyri okupované ukrajinské regióny za súčasť Ruska. Uviedol to ruský denník Kommersant s odvolaním sa na zdroje z utorkového súkromného stretnutia Putina s ruskou podnikateľskou elitou.

Šéf Kremľa údajne výmenou sľubuje, že si nebude nárokovať Odesu. Moskva túto správu nepotvrdila, ale hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Putin na stretnutí diskutoval o konflikte na Ukrajine.

USA zatiaľ neoznámili oficiálnu reakciu.

(reuters, lup)

  |  

Ukrajina a Rusko si vymenili po 175 zajatcov, Kyjev prijal aj 22 ranených

Ukrajina a Rusko si 19. marca vymenili po 175 vojnových zajatcov. Výmenu sprostredkovali Spojené arabské emiráty. Okrem toho Moskva odovzdala Kyjevu aj 22 ťažko ranených ukrajinských vojakov.

Medzi prepustenými sú vojaci rôznych zložiek, ktorí bojovali v Mariupole, pri Azovstali a v ďalších oblastiach. Ukrajinským zajatcom poskytnú nevyhnutnú lekársku a psychologickú starostlivosť.

Ruské ministerstvo obrany potvrdilo, že ruskí vojaci sa momentálne nachádzajú v Bielorusku a podstupujú rehabilitáciu. Neskôr ich prevezú do Ruska.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril vďaku všetkým, ktorí sa na výmene podieľali. "Ide o jednu z najväčších výmen zajatcov. Domov sa vracajú naši vojaci, seržanti a dôstojníci," napísal Zelenskyj v príspevku na sieti X, ku ktorému priložil aj fotografie z odovzdávania zajatcov.

(tasr, lup)

  |  

Blanár chce urýchliť dohodu EÚ s Indiou, pomohla by exportu áut

Minister zahraničia Juraj Blanár (Smer) v stredu bilaterálne rokoval s indickým náprotivkom Subrahmanjamom Džajšankarom. Zhodli na významne dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Indiou, ktorá je aktuálne v štádiu rokovaní.

"Pre nás je tento obchod nesmierne dôležitý, pretože dnes sú dovozy automobilov z Európskej únie zaťažené vysokými clami a my chceme práve v rámci tejto dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou vyrokovať tie podmienky, aby boli výhodnejšie pre slovenských importérov," povedal Blanár s tým, že o tom chce rokovať aj s eurokomisárom Marošom Šefčovičom.

Ministri diskutovali aj o výmene študentov a univerzitnej spolupráci. V apríli Slovensko privíta indickú prezidentku spolu s obchodnou delegáciou.

(tars, max)

  |  

Európska únia sprísni kvóty na dovoz ocele, chce chrániť výrobcov

Od 1. apríla klesnú dovozné kvóty na oceľ o 15 percent, oznámil eurokomisár Stéphane Séjourné. Cieľom je ochrana európskych výrobcov. Tí varujú, že lacná oceľ z USA by mohla spôsobiť zatvorenie oceliarní.

EÚ preto zvažuje ďalšie opatrenia vrátane pravidla „tavenia a liatia“ a nových obchodných obmedzení po roku 2026. Oceliari však upozorňujú, že vysoké ceny energií už teraz ohrozujú ich konkurencieschopnosť. Podľa eurokomisára musí EÚ zabrániť strate kontroly nad kľúčovým priemyslom.

V roku 2024 doviezli do EÚ dovedna 60 miliónov ton ocele, z toho polovicu bez cla. Oceliarsky priemysel považuje opatrenia za nevyhnutné na ochranu strategických odvetví.

(reuters, lup)