Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Nemecko mení ústavu pre vyššie výdavky na armádu a infraštruktúru

Nemecká Spolková rada (Bundesrat) v piatok schválila rozsiahly finančný balík v hodnote niekoľkých miliárd eur, zameraný na obranu a obnovu infraštruktúry, ako aj ústavnú reformu týkajúcu sa dlhovej brzdy.

Na zmenu ústavy bol potrebný súhlas dvojtretinovej väčšiny – návrh podporilo 53 zo 69 členov. Spolkový snem (Bundestag) balík schválil už v utorok.

Plán pripravil víťaz februárových volieb – konzervatívny blok CDU/CSU spolu so sociálnou demokraciou (SPD), ktorí pravdepodobne vytvoria novú koalíciu. Podporu poskytli aj Zelení.

Súčasťou opatrení je osobitný fond vo výške 500 miliárd eur na infraštruktúru a uvoľnenie pravidiel zadlžovania, čo umožní zvýšiť obranné výdavky. Keďže nové parlamentné zloženie by už neumožnilo ústavnú väčšinu, reformy boli presadené ešte v starom Bundestagu.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Putinov rozkaz neútočiť na energetické zariadenia stále platí

Kremeľ tvrdí, že rozkaz ruského prezidenta Vladimira Putina neútočiť na ukrajinskú energetickú infraštruktúru je stále v platnosti. Vyhlásil to hovorca Dmitrij Peskov po útoku na plynovú stanicu v Kurskej oblasti.

Zariadenie v meste Sudža, neďaleko hraníc s Ukrajinou, poškodili v noci na piatok. Slúži na prečerpávanie plynu do Európy. Zodpovednosť za útok si navzájom vyčíta Moskva aj Kyjev.

Podľa Peskova sa ruské sily zdržujú úderov na energetické objekty. Z útoku obvinil Ukrajinu.

Ukrajinský prezidnet Volodymyr Zelenskyj zároveň informoval, že Rusko vypustilo 214 dronov a vyzval spojencov na zvýšenie tlaku na Moskvu.

(tasr, red)

Minúta  |  

Pavel: Rusko nemá záujem o mier, útočí na bezbranných

Masívne útoky Ruska na civilné ciele na Ukrajine podľa českého prezidenta Petra Pavla dokazujú, že Moskva nemá vážny záujem o mierové rokovania. Vyhlásil to počas návštevy Kyjeva, kam pricestoval vlakom z Odesy.

Práve počas jeho pobytu v Odese došlo podľa dostupných informácií k doposiaľ najväčšiemu útoku na mesto.

Pavel zdôraznil, že útoky na civilistov v čase mierových rokovaní ukazujú, že Rusko nemyslí mier vážne. Ak má koncept „mier prostredníctvom sily" znamenať tlak na obe strany, je čas zvýšiť tlak najmä na Rusko.

V Kyjeve prezident navštívil Katedrálu sv. Sofie, pamätník československých legionárov a detskú nemocnicu Ochmadyt, ktorú vlani zasiahol ruský útok. Označil ho za dôkaz barbarstva, keďže cieľom boli bezbranní pacienti.

V Odese rokoval aj o povojnovej obnove Ukrajiny a českej pomoci.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Izrael zintenzívňuje útoky na Gazu, cieľom je prepustenie rukojemníkov

Izraelský minister obrany Israel Katz oznámil, že armáda zintenzívňuje letecké, pozemné a námorné údery v Gaze, aby prinútila Hamas prepustiť zostávajúcich izraelských rukojemníkov. Zároveň bude evakuovať civilistov na juh pásma.

Po dvoch mesiacoch relatívneho pokoja Izrael fakticky ukončil prímerie a spustil novú ofenzívu proti Hamasu. Podľa Katza Hamas stratí viac územia, ak bude odmietať prepustiť rukojemníkov.

Izraelská armáda obnovila útoky po neúspešných rozhovoroch o predĺžení prímeria a o deň neskôr vyslala pozemné jednotky.

V utorok, počas prvého dňa obnovených náletov, zahynulo viac než 400 palestínskych Arabov, čo predstavuje jeden z najsmrteľnejších dní počas 17-mesačnej vojny.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Trump: O vojne s Čínou s Muskom na brífingu hovoriť nebudeme

Donald Trump odmietol správu New York Times, že Pentagón plánuje informovať Elona Muska o vojenskom postupe USA v prípade vojny s Čínou. Na platforme Truth Social uviedol, že „o Číne sa nebude diskutovať, ani spomínať“.

Podľa ministra obrany Petea Hegsetha bude stretnutie zamerané na inovácie a efektivitu. Reuters citoval nemenovaného amerického predstaviteľa, podľa ktorého sa na brífingu s Muskom zúčastnia aj vysokí predstavitelia armády a diskutovať sa bude o rôznych témach vrátane Číny.

New York Times tvrdí, že mali zaznieť aj informácie o možnom vojenskom postupe v konflikte s Čínou. Pre Muska by to znamenalo rozšírenie jeho vplyvu ako poradcu prezidenta a zároveň by to vyvolalo otázky o konflikte záujmov vzhľadom na jeho obchodné väzby s Čínou a Pentagónom.

Vzťahy USA a Číny sú dlhodobo napäté pre technológie, Taiwan či ľudské práva.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Tusk: Európa musí byť silnejšia, Východný štít je prioritou EÚ

Poľský premiér Donald Tusk oznámil, že iniciatíva Východný štít bola natrvalo zaradená medzi obranné priority EÚ. Zdôraznil potrebu väčšej európskej zodpovednosti v obrane, pričom Poľsko v tom nebude osamotené.

Európa podľa neho nemôže zostať bezbranná - silná, dobre vyzbrojená Európa znamená väčšiu bezpečnosť aj pre Poľsko.

Východný štít zahŕňa výstavbu opevnení a prírodných prekážok približne 800 km od poľskej hranice, pričom práce sa začnú už tento rok. Poľsko dosiahlo predbežnú dohodu s Európskou investičnou bankou o financovaní projektu vo výške jednej miliardy eur.

Tusk ocenil aj úspechy Poľska v zastavovaní nelegálnej migrácie. EÚ zároveň prijala záväzok do júna znížiť administratívne zaťaženie o 30 percent, čo má pomôcť malým a stredným podnikom.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.