Prezident Peter Pellegrini v stredu pozval do Prezidentského paláca predstaviteľov parlamentných politických strán na rokovanie o obranyschopnosti Slovenska.
Na stretnutie s prezidentom boli pozvaní minister obrany Robert Kaliňák (Smer), náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR Daniel Zmeko a predsedovia parlamentných strán Smer, Hlas, Slovenská národná strana, Progresívne Slovensko, Kresťanskodemokratické hnutie a Sloboda a solidarita.
Predstavitelia rokovali aj o možnosti zvyšovania výdavkov na obranu, ktorá súvisí s tlakom americkej administratívy na európskych spojencov NATO.
Šéf Bieleho domu Donald Trump a jeho spojenci tvrdia, že štáty Aliancie by mali dosahovať výdavky na úrovni od troch do piatich percent hrubého domáceho produktu (HDP).
Debata bola podľa šéfa Hlasu a ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka vecná a korektná. Predseda SNS Andrej Danko počas zasadnutia odišiel, čo minister pripísal tomu, že „mal naplánované zdravotné vyšetrenie“.
Kaliňák ubezpečil, že výdavky na obranu sa v najbližšom období budú zvyšovať len minimálne, a pri okrúhlom stole sa podľa neho zhodli na potrebe „investovať do projektov duálneho využitia“.
V tejto veci pripomenul plánovanú výstavbu vojenskej nemocnice v Prešove za viac ako 600 miliónov eur, ktorá „pokryje navýšenie výdavkov o 0,2 percenta na najbližšie tri roky“.
Rezort podľa neho plánuje aj šetriť, a to na opätovnom vyrokovaní zmlúv na vojenské dodávky, ktoré uzavrela vláda expremiéra Igora Matoviča (Slovensko) - niektoré podmienky v týchto zmluvách označil za „zlodejské“.
Ako vysvetlil, tento proces už prebieha a rezort obrany doteraz na prerokovaní dodatku k zmluve na obrnené transportéry ušetril takmer 68 miliónov eur, „ktoré si chcel pán Matovič niekde ukradnúť“, uzavrel.
Matovič podľa Eštoka „umelo predlžoval núdzový stav, aby mohol menej transparentne obstarávať“ a zadávať priame zákazky.
„Veď to bolo jeho hnutie, ktorého súčasťou bol pán Mikulec, ktorý napriamo zadával zákazky počas tej najväčšej krízy, keď začal vojenský konflikt na Ukrajine, a na hranici on zadával napriamo zákazky svojim straníckym kolegom,“ povedal.
„Diskusia bola o tom, že naprieč politickým spektrom je porozumenie nad tým, aby dochádzalo k zlepšeniu našej obrany, a aj k navýšeniu týchto zdrojov – niekto váhavejšie, niekto silnejšie –, v každom prípade máme záujem predstaviť, čo presne sa má skrývať za týmito výdavkami do budúcna,“ priblížil Kaliňák.
Kľúčová protivzdušná obrana
Dodal, že aj k návrhom zákonov z dielne jeho rezortu budú predstavitelia koalície i opozície pristupovať tak, aby Slovensko posilnilo svoju obranu.
Podľa neho je potrebné investovať najmä do protivzdušnej obrany (PVO), pričom pripomenul odovzdanie systémov Kub a S-300 za predošlej vlády. Doplnil tiež, že koncom minulého roka uzavrel zmluvu na nákup izraelských systémov Barak-XM.
Kaliňák podľa ministra vnútra na rokovaní pripomenul, že slovenské ozbrojené sily boli budované „do mierových časov“, čo predpokladá navýšenie výdavkov v čase ohrozenia.
„Bola značná zhoda – až na predstaviteľa jednej politickej strany – na tom, že to majú byť práve duálne výdavky, ktoré majú smerovať do armády, ak sa chceme baviť o nejakom navýšení,“ dodal Eštok bez upresnenia, kto s návrhom nesúhlasil.
Kaliňák uštipačne zareagoval na novinársku otázku, či sa Slovensko nestane terčom kritiky za to, že ostatné štáty „nakupujú reálne zbraňové systémy“ a Bratislava investuje do duálnych projektov.
„Nie je to relevantná otázka, lebo vy ňou tvrdíte, že my nenakupujeme zbrane. A čo myslíte, že robíme?“ reagoval pobavene minister obrany. „Keď chcete vystreliť z útočnej karabíny, ktorú má vojak k dispozícii, tak mu niekto musí doviezť tú muníciu, niekto ju musí vyrobiť a niekto ho musí obliecť,“ vymenoval potreby ozbrojených síl, spolu so stravou a ubytovaním.
„Čiže ak ja ho mám niekam previezť na hranicu, tak ho mám viezť niekade, kde sa nebudem báť, že sa mi to auto prepadne,“ zakončil.
Súčasná vláda podľa Eštoka jasne uprednostňuje výstavbu nemocnice pred nákupom pušiek, čím zároveň naplní predpokladaný cieľ výdavkovej úrovne v NATO. „Paradoxne stíhame oboje,“ dodal Kaliňák.
Minister obrany priznal, že Slovensko v súčasnosti nie je obranyschopné. Dôvodom podľa neho je, že „sme ako jediná krajina v Európe odovzdali svoju vojenskú techniku bez náhrady“.
Pripomenul, že „proukrajinské“ Belgicko odmietlo dodať Kyjevu stíhačky F-16, kým nefinalizuje dodávky novších F-35, a Poľsko z toho istého dôvodu odmietlo odovzdať stíhačky MiG-29.
Vyslanie slovenských vojakov je pre súčasnú vládu „nepriechodné“, povedal.
Opozícia pred rokovaním kritizovala Danka i Kaliňáka
Koalícia je aj po ukončení krízy „stále zlepencom“, vyhlásili predstavitelia Progresívneho Slovenska (PS) pred rokovaním v paláci.
Dôkazom má byť to, že poslanci za SNS v stredu odmietli hlasovať za Kaliňákove návrhy zákonov. Klub svoj nesúhlas vysvetlil tým, že nechce posielať slovenských vojakov na hranice s Ruskom.
„Andrej Danko zrejme preto, lebo bol ponížený, zrejme preto, lebo mu zobrali ministerstvo športu, tak sa zaťal a naozaj v dôležitej otázke národnoštátnych záujmov nepodporí vládu,“ povedal Šimečka pred hlasovaním o vyslaní vojakov do mnohonárodnej brigády NATO v Lotyšsku.
Návrh následne prešiel so 137 hlasmi. Z klubu SNS zaň hlasoval iba Dušan Muňko (Smer), podporila ho aj väčšina opozície.
Druhým návrhom rezortu obrany bolo zriadenie Žandárskeho zboru, oba návrhy posunuli poslanci do druhého čítania o 11.00 hod.
Šimečka povedal, že sa na okrúhlom stole plánuje pýtať predstaviteľov koalície, ako chcú pre Slovensko zaistiť bezpečnosť.
SaS avizovala, že bude prezentovať závery vlastného okrúhleho stola v rámci opozície. „Stretnutie ukázalo jednotu v kľúčovej téme, ktorá presahuje stranícke rozdiely. Je to signálom, že opoziční predstavitelia považujú obranyschopnosť Slovenska a Európy za svoju prioritu,“ povedal predseda liberálov Branislav Gröhling.
Matovičovci hovoria o divadle
Hnutie Slovensko kritizovalo zvolanie okrúhleho stola, ale aj nákupy vojenskej techniky v gescii rezortu obrany, ktoré považujú za premrštené. Ako na tlačovej konferencii pred palácom pripomenul poslanec Gábor Grendel, zástupca hnutia Igora Matoviča sa nezúčastnil.
„Slovenská republika nepotrebuje zvýšiť obranné výdavky. Slovenská republika potrebuje to, aby sa rozpočet, ktorým disponuje minister obrany Robert Kaliňák, míňal transparentne a efektívne. Aby nevyhrávali miliónové zákazky vopred vybrané firmy, ale aby sa o tie zákazky pobili súkromné firmy. Aby výsledný efekt bol výhodný pre štát, a nie pre týchto súkromných dodávateľov,“ vyhlásil Grendel s tým, že rokovania „nemajú zmysel“ a „sú len divadlom“.
Exminister vnútra a poslanec Roman Mikulec podotkol, že prezident má ako najvyšší veliteľ ozbrojených síl právomoc zavolať si ministra obrany a nariadiť mu, aby financovanie rezortu zefektívnil.
„Prezident by mal predovšetkým zamedziť, aby Kaliňák rozdával kšefty susedom svojej vily v Chorvátsku. Dva tryskáče za milióny, ktoré objednal, sú uzemnené a ich kúpa bola zbytočná. Kaliňák si plní svoje detské sny miliónovými kšeftami. Nebyť podobných kšeftov, bolo by financií na obranu určite dosť,“ povedal.
Hnutie zároveň poukázalo na to, že Slovensko si ako člen NATO plní záväzok prispievať na obranu dve percentá HDP, pričom existujú krajiny, ktoré tento záväzok neplnia. Považuje preto za nehorázne, že vláda chce v čase konsolidácie ešte zvyšovať prostriedky na obranu.
Pripomíname, že pred rokovaním nebolo jasné, či sa lídri skutočne zhodnú na zvýšení obranných výdavkov.
(tasr, sab)
