Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľsko chce viac kontroly nad hranicami, pozastavilo právo na azyl

Poľská vláda v stredu dočasne pozastavila právo žiadať o azyl. Umožnil to nový zákon, ktorý podľa prezidenta Andrzeja Dudu "posilní bezpečnosť hraníc" a dá vláde nástroje na zníženie migrácie. Premiér Donald Tusk oznámil, že opatrenie vstupuje do platnosti okamžite.

Zákon umožňuje dočasné obmedzenie azylového práva na maximálne 60 dní. Poľský senát ho schválil začiatkom marca.

Tusk zdôraznil, že ide o reakciu na hybridný tlak zo strany Ruska a Bieloruska, ktoré sú podľa Varšavy zodpovedné za organizované presuny migrantov k hraniciam Únie. Varšava zároveň upozornila aj na potrebu väčšej kontroly migrácie z Nemecka.

Európska únia už vlani vyhlásila, že štáty hraničiace s Ruskom a Bieloruskom môžu v takýchto prípadoch obmedziť právo na azyl.

Kroky poľskej vlády však kritizujú ľudskoprávne organizácie. Human Rights Watch zákon označila za porušenie medzinárodných záväzkov Poľska aj EÚ a vyzvala na jeho zamietnutie. Tusk už v decembri avizoval, že cieľom je "získať späť kontrolu nad hranicami".

(tasr, afp, pap, max)

Minúta  |  

Bessent: Ukrajina môže budúci týždeň podpísať kľúčovú hospodársku dohodu

V uplynulých týždňoch USA a Ukrajina dosiahli predbežnú dohodu o partnerstve v oblasti nerastných surovín, ktorého cieľom je znížiť závislosť západných krajín od dodávok kritických surovín z Číny a Ruska.

Americký minister financií Scott Bessent v stredu uviedol, že Ukrajina by mohla už budúci týždeň podpísať hospodársku dohodu s USA. Zrejme ide práve o oblasť nerastných surovín. Dokument už študuje ukrajinská strana a v prípade úspechu dohody americký prezident nebude podľa Bessenta výhať so zvýšením sankcií voči Rusku - ak to bude potrebné.

Washington podporuje ťažbu a spracovanie vzácnych kovov na Ukrajine, ktoré sú kľúčové pre moderné technológie a zbrojársky priemysel – ide najmä o lítium, nikel a vzácne horniny.

Bessent skôr označil plánovanú hospodársku dohodu za "krok k dlhodobej stabilite Ukrajiny". Dodal, že ide o pokračovanie širšej americkej stratégie podpory Kyjeva počas prebiehajúcej vojny s Ruskom.

Americký prezident Donald Trump v pondelok avizoval, že prebiehajú rokovania aj o možnosti vlastníctva ukrajinských elektrární americkými firmami.

(reuters, max)

Minúta  |  

Paríž posilní podporu Ukrajiny, Zelenskyj hovorí o kľúčovom záväzku

Francúzsko poskytne Ukrajine ďalšiu vojenskú pomoc vo výške približne dve miliardy eur. Oznámil to v stredu francúzsky prezident Emmanuel Macron počas spoločného vystúpenia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v Paríži.

Cieľom je podľa francúzskej hlavy štátu podporiť obranyschopnosť Kyjeva v čase pokračujúcich ruských útokov.

Pomoc zahŕňa široké spektrum vojenského vybavenia, vrátane protitankových striel, rakiet zem-vzduch a bezpilotných lietadiel.

Macron zároveň ostro kritizoval Rusko, ktoré podľa neho "reinterpretuje a prepisuje" aj obmedzené dohody o prímerí. Dodal, že na zrušenie sankcií proti Rusku je "príliš skoro".

Vyjadril obavy z ďalšej eskalácie konfliktu a potvrdil, že Paríž bude naďalej stáť na strane Ukrajiny. Francúzsko patrí k významným európskym podporovateľom Ukrajiny od začiatku ruskej invázie vo februári 2022.

Zelenskyj ocenil francúzsku pomoc a zdôraznil, že podpora západných spojencov je kľúčová pre udržanie obrany proti ruským silám.

(reuters, max)

Minúta  |  

Európska únia hľadá spôsob, ako zachrániť Rádio Slobodná Európa

Rádiu Slobodná Európa/Rádiu Sloboda (RFE/RL) hrozí výrazné zníženie financovania zo strany administratívy Donalda Trumpa.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v stredu vyjadrila rádiu podporu. To podľa nej poskytuje nezávislé spravodajstvo v krajinách, kde je ohrozená sloboda médií, a prisľúbila spoluprácu s Nemeckom, Českom a Švédskom na jeho podpore.

RFE/RL sídli od roku 1995 v Prahe a vysiela v 27 jazykoch do 23 krajín vrátane Ruska, ktoré ho vo februári 2024 označilo za "nežiaducu organizáciu".

Trump nedávno podpísal dekrét o škrtoch v Agentúre USA pre globálne médiá, ktorá financuje americké zahraničné vysielanie. Rádio následne podalo žalobu s tvrdením o nezákonných škrtoch.

Súd zatiaľ vydal predbežné opatrenie a konečné rozhodnutie sa očakáva v najbližších týždňoch.

Viaceré európske krajiny zvažujú podporu rádia. Český minister zahraničných vecí Jan Lipavský uviedol, že ročný rozpočet RFE/RL je 120 miliónov dolárov, čo je pre Európu zvládnuteľné, nie však pre samotné Česko.

(tasr, dpa, max)

Minúta  |  

Mladí Fíni sa málo hýbu, armáda spúšťa národný kondičný program

Fínsko spustilo dvojročný program na zlepšenie fyzickej kondície mladých ľudí v brannom veku za dva milióny eur.

Krajina tak reaguje na zhoršujúce sa výsledky zdravotných prehliadok brancov a podľa ministra obrany Anttiho Häkkänena má zabezpečiť "funkčnú rezervu aj v budúcnosti".

Cieľom je podporiť fyzickú aktivitu mladých mužov povinných absolvovať vojenskú službu po dovŕšení 18. roku veku. Súčasťou programu je aj zvýšenie fyzického tréningu počas služby a motivácia mladých zapájať sa do športových klubov či asociácií.

"Úpadok fyzickej aktivity medzi mladými je vážnym problémom nielen pre nich, ale aj pre spoločnosť ako celok," uviedol Häkkänen.

Vedúci projektu Ville Isola dodal, že narastá počet brancov v zlej kondícii, pričom tých vo výbornej forme ubúda. Dôvody neaktivity mladých však podľa neho zostávajú nejasné.

Vojenská služba je vo Fínsku pre mužov povinná, ženy sa môžu prihlásiť dobrovoľne.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Keňa uznala Kosovo ako nezávislý štát, Slovensko ho stále neuznáva

Rozhodnutie Kene uznať Kosovo oznámil kosovský exprezident Behgjet Pacolli. Zverejnil tiež fotografie s kenským prezidentom Williamom Rutom, ktorý na nich podpisuje listinu o uznaní Kosova. Keňa uznala Kosovo ako prvá krajina od septembra 2020.

"Chodil som od dverí k dverám, od úradu k úradu s jediným cieľom, aby bolo počuť hlas a právo kosovského ľudu na slobodu, nezávislosť a suverenitu," povedal Pacolli a dodal, že za uznanie loboval od roku 2009.

Kosovo je dnes po sérii etnických čistiek voči Srbom väčšinovo obývané etnickými Albáncami a nezávislosť od Srbska vyhlásilo v roku 2008. Pre nesúhlas Srbska a jemu naklonených mocností vrátane Ruska a Číny, ktoré sú stálymi členmi Bezpečnostnej rady OSN nie je členom OSN.

Nezávislosť Kosova uznáva väčšina západných štátov vrátane USA, Nemecka, Francúzska alebo Británie. V rámci EÚ jeho nezávislosť neuznáva päť členských štátov vrátane Slovenska - nezávislosť Kosova neuznáva ani India, Brazília, Juhoafrická republika či Ukrajina.

(tasr, reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.