Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Mjanmarsko hlási po zemetrasení tisíce obetí, ozýva sa výzva na mier

Počet obetí silného zemetrasenia v Mjanmarsku z piatka minulého týždňa prekročil tritisíc, oznámila vo štvrtok vojenská junta. Otrasy s magnitúdou 7,7 spôsobili rozsiahle škody a zhoršili už existujúcu humanitárnu krízu v krajine.

Podľa oficiálnych údajov prišlo o život najmenej 3 068 ľudí, 341 je nezvestných a viac ako 4 700 utrpelo zranenia. Medzinárodná pomoc prichádza zo 17 krajín, ktoré doteraz doručili takmer tisíc ton humanitárnych zásob.

V reakcii na tragédiu junta nečakane vyhlásila dočasné prímerie v občianskej vojne proti etnickým ozbrojeným skupinám – platné do 22. apríla. Zastavenie bojov má byť prejavom súcitu s postihnutým civilným obyvateľstvom.

Odbojové skupiny prímerie privítali, no varovali, že si vyhradzujú právo konať v sebaobrane.

Zemetrasenie zasiahlo krajinu, kde už predtým potrebovalo podľa OSN urgentnú pomoc takmer 20 miliónov ľudí a vyše tri milióny boli nútené opustiť svoje domovy.

(tasr, afp, ap, max)

Minúta  |  

Netanjahu už je v Maďarsku, to chce neuznávať jurisdikciu ICC

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu vo štvrtok skoro ráno pricestoval do Maďarska. Informáciu potvrdil tamojší minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky.

Ide o Netanjahuovu prvú návštevu v Európe od novembra minulého roka, keď Medzinárodný trestný súd (ICC) vydal na neho zatykač pre podozrenia zo spáchania vojnových zločinov a zločinov proti ľudskosti v súvislosti s konfliktom v Pásme Gazy.

Avšak ICC pripomenul, že Maďarsko má povinnosť s ním spolupracovať, keďže je členským štátom, hoci oznámilo plán opustiť túto inštitúciu.

Zatykače boli vydané aj na bývalého ministra obrany Joava Galanta a lídra ozbrojeného krídla Hamasu Muhammada Dajfa. Maďarsko ako štát uznávajúci jurisdikciu ICC má povinnosť tieto osoby zadržať.

Napriek tomu izraelský premiér pricestoval do Budapešti na pozvanie maďarského premiéra Viktora Orbána, ktorý ho oficiálne pozval už v deň vynesenia verdiktu ICC a vyhlásil, že na maďarskom území mu nič nehrozí.

Portál nepszava.hu však informoval, že Maďarsko počas Netanjahuovej návštevy oznámi neuznávanie jurisdikcie ICC. O tomto kroku informovali podľa spomínaného portálu aj Rádio Slobodná Európa a Times of Israel.

Zatykač na Netanjahua spochybnili aj ďalšie členské štáty ICC. Francúzsko argumentovalo možnou imunitou, keďže Izrael nie je signatárom Rímskeho štatútu, a Taliansko tvrdí, že premiéra nemožno zatknúť počas výkonu funkcie.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Dmitrijev rokoval vo Washingtone, údajne o prímerí na Ukrajine

Kirill Dmitrijev, vyslanec ruského prezidenta Vladimira Putina, sa v stredu stretol vo Washingtone s predstaviteľmi administratívy Donalda Trumpa. Ide o prvú verejne známu návštevu vysokopostaveného ruského činiteľa v USA od začiatku invázie na Ukrajinu v roku 2022.

Dmitrijev je bývalý investičný bankár a absolvent Stanfordu, ktorý má úzke väzby na Trumpov tím a zohral úlohu pri predchádzajúcich neoficiálnych kontaktoch medzi Moskvou a Washingtonom. Do USA pricestoval na pozvanie Trumpovho osobitného vyslanca Steva Witkoffa na základe krátkodobej výnimky, keďže čelí americkým sankciám.

Obsah rokovaní nie je verejne známy, no návšteva sa koná v čase, keď Trump stupňuje tlak na obe strany rusko-ukrajinskej vojny. Americký prezident vyjadril frustráciu z pomalého pokroku rokovaní o prímerí a varoval, že môže uvaliť sankcie na krajiny kupujúce ruskú ropu.

CNN skôr informovala, že rokovania majú podporiť zlepšenie vzťahov a hľadať možnosti mierovej dohody.

(reuters, max)

Minúta  |  

Sikorski: Ukrajina s prímerím súhlasí, podmienky kladie Rusko

Poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski vyhlásil, že v prípade odmietnutia prímeria na Ukrajine očakáva od amerického prezidenta Donalda Trumpa zvýšený tlak na Vladimira Putina. Vyhlásenie zaznelo po rokovaní s eurokomisárom pre obranu Andriusom Kubiliusom.

„Veríme, že naši spojenci v USA vedia, kto chce mier a kto vojnu,“ povedal Sikorski. Uviedol, že Ukrajina súhlasila s prímerím bez podmienok, zatiaľ čo Rusko si kladie požiadavky, vrátane zrušenia sankcií na banky zapojené do vývozu potravín a hnojív.

Spojené štáty, Rusko a Ukrajina sa na rokovaniach v Saudskej Arábii dohodli na opatreniach v Čiernom mori a pozastavení útokov na energetickú infraštruktúru. Obe krajiny sa však následne navzájom obvinili z jej porušovania.

Sikorski tiež kritizoval Elona Muska za nejasnosti okolo systému Starlink, ktorý používa ukrajinská armáda.

Eurokomisár pre obranu uviedol, že Brusel bol ubezpečený, že systémy Starlink nebudú vypnuté. Podľa Kubiliusa sa však pracuje aj na satelitnej alternatíve IRIS2 a spustení nového európskeho systému spojenia už v júni.

(tasr, pap, max)

Minúta  |  

Zásielky do 800 dolárov už nebudú bez cla, rozhodla Trumpova vláda

Americký prezident Donald Trump v stredu podpísal výkonný príkaz, ktorým ruší bezcolnú výnimku pre malé zásielky z Číny. Opatrenie sa dotkne obľúbených e-shopov ako Shein a Temu, ktoré profitovali z doterajšej hranice 800 dolárov, pod ktorou sa clo neplatilo.

Po novom budú tieto zásielky podliehať clu vo výške 30 percent hodnoty tovaru alebo 25 dolárov za položku, pričom od 1. júna sa sadzba zvýši na 50 dolárov.

Podľa Bieleho domu je cieľom opatrenia obmedziť výhodu čínskych e-commerce gigantov, ktorí podľa amerických úradov narúšajú domácu konkurenciu.

V USA sa vlani uplatnila výnimka na vyše 1,4 miliardy balíkov, z čoho 60 % pochádzalo z Číny.

Shein a Temu lákajú zákazníkov ultralacnými produktmi, čo im umožnilo rýchlu expanziu na americkom trhu. Zmena prichádza v čase, keď inflácia znižuje kúpnu silu a Američania čoraz viac vyhľadávajú lacné alternatívy.

Zrušenie výnimky pravdepodobne zvýši ceny populárnych drobných produktov.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Hamas odmietol izraelský návrh na prímerie, Netanjahu hlási pokračovanie operácie

Palestínske hnutie Hamas v stredu odmietlo najnovší izraelský návrh na prímerie v Pásme Gazy. Podľa agentúry AFP išlo o protinávrh, ktorý Izrael predložil nepriamo prostredníctvom sprostredkovateľov – Egypta a Kataru.

Cieľom rokovaní bolo zastavenie bojov a výmena izraelských rukojemníkov za palestínskych väzňov. Predstavitelia Hamasu obvinili Izrael, že brzdí diplomatické úsilie a úmyselne marí dosiahnutie dohody.

Druhý predstaviteľ hnutia vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby vyvinulo tlak na Izrael, aby akceptoval návrh sprostredkovateľov.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu reagoval vyhlásením, že Izrael bude pokračovať vo vojenskom tlaku, kým Hamas neprepustí všetkých 58 rukojemníkov – z toho 34 je podľa armády mŕtvych.

Izraelská armáda preberá kontrolu nad územím v oblasti bývalej židovskej osady Morag, ktorú Netanjahu označil za kľúčovú podobne ako filadelfský koridor. Ten Izrael vníma ako strategický bod na zastavenie pašovania zbraní z Egypta.

Krehké prímerie sa skončilo 18. marca, keď Izrael obnovil vojenskú operáciu v Gaze.

(tasr, afp, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.