Preskočiť na obsah
  |  

Novela zákona o športe zjednoduší byrokraciu a zlepší financovanie

Poslanci Národnej rady SR v utorok schválili novelu zákona o športe, ktorú pripravilo ministerstvo cestovného ruchu a športu. Jej cieľom je zefektívniť financovanie športu, odbúrať byrokraciu a posilniť pracovné postavenie športovcov a odborníkov v športe. Novela rozširuje práva športových organizácií a znižuje administratívne povinnosti, ktoré boli často zbytočné.

Upravujú sa tiež pravidlá pre sponzorské zmluvy – ruší sa ich štvorročné obmedzenie a zvyšuje sa limit pre náklady na prezentáciu sponzora, čo má zatraktívniť sponzoring.

Novela tiež mení rozdelenie finančných prostriedkov pre národné športové zväzy a rozširuje pôsobnosť antidopingovej agentúry aj na boj proti manipulácii výsledkov, diskriminácii a nenávisti v športe.

Minister športu bude môcť udeľovať čestné štátne tituly aj s finančnou odmenou bez potreby schválenia vládou. Novela vstúpi do platnosti 1. júla.

(tasr, mja)

  |  

Akcie na Wall Street po oznámení ciel opäť rastú

Hlavné akciové indexy newyorskej burzy zaznamenali v pondelok výrazný rast, a to prvýkrát od oznámenia nových ciel zo strany prezidenta Donalda Trumpa. Dow Jones vzrástol o 3,5 percenta, S&P 500 o 3,4 percenta a technologický Nasdaq o 3,7 percenta, informoval portál Trading Economics.

Trumpova administratíva 2. apríla zaviedla 10-percentné clá na takmer všetky tovary dovážané do USA, pričom od 3. apríla platí aj 25-percentné clo na dovoz automobilov.

Od 9. apríla majú vstúpiť do platnosti ďalšie clá, ktoré sa dotknú viacerých obchodných partnerov, vrátane Európskej únie – pre tú USA stanovili 20-percentnú sadzbu.

Minulý týždeň zaznamenali trhy najväčší prepad od roku 2020, čo spôsobilo rozsiahle výpredaje. Aktuálny obrat na burze naznačuje, že investori vnímajú možné dopady ciel na trh zmierenejšie, hoci neistota pretrváva.

(tasr, mja)

  |  

Trump plánuje nariadenia na podporu uhlia, chce zachrániť ohrozené elektrárne

Americký prezident Donald Trump má dnes podpísať sériu výkonných nariadení na podporu uhoľného priemyslu. Informovali o tom agentúru Reuters dva zdroje oboznámené so zámerom Bieleho domu.

Trump, ktorý počas kampane sľuboval zvýšiť domácu produkciu energie a uvoľniť ekologické regulácie, plánuje nariadiť ministerstvám vnútra a energetiky, aby podnikli konkrétne kroky na podporu sektora. Medzi opatreniami má byť aj snaha o záchranu uhoľných elektrární pred zatvorením.

Podľa údajov Energetickej informačnej agentúry tvorilo uhlie na začiatku tohto storočia vyše 50 percent výroby elektriny v USA. Dodnes jeho podiel klesol pod 20 percent.

Trump dlhodobo kritizuje demokratov za regulácie, ktoré podľa neho ohrozujú uhoľný priemysel. O pripravovaných opatreniach sa verejne zmienil už začiatkom roka. Očakáva sa, že výkonné nariadenia budú smerovať k zníženiu obmedzení a zvýšeniu konkurencieschopnosti uhlia.

(reuters, red)

  |  

Blanár: Dochádza k bezprecedentnému porušovaniu medzinárodného práva

Vo svete dochádza k bezprecedentnému porušovaniu medzinárodného a humanitárneho práva. Uviedol to minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer) na zasadnutí Rady predsedov Valného zhromaždenia OSN, ktoré do stredy hostí Bratislava.

Podľa neho je nevyhnutné obnoviť dialóg a dodržiavanie medzinárodných noriem, keďže svet čelí mnohým konfliktom, krízam a zníženému financovaniu humanitárnej pomoci.

Zasadnutie sa koná pri príležitosti 80. výročia založenia OSN a zúčastňuje sa na ňom historicky najviac bývalých predsedov Valného zhromaždenia. Diskusie sa venujú vojne na Ukrajine, konfliktu na Blízkom východe, vplyvu umelej inteligencie, ale aj reforme organizácie a voľbe nového generálneho tajomníka.

Na záver sa očakáva prijatie Bratislavskej deklarácie. Blanár verí, že dokument podporí mierové iniciatívy, vrátane tých zo strany USA. OSN podľa neho dnes potrebujeme viac než kedykoľvek predtým.

(tasr)

  |  

EÚ nechce obchodnú vojnu s USA, čaká na ústretový krok Washingtonu

Európska únia naďalej usiluje o vyhnutie sa obchodnej vojne so Spojenými štátmi, hoci americká administratíva vedená Donaldom Trumpom odmietla návrh Bruselu na vzájomné zrušenie ciel na všetky priemyselné tovary.

Hovorca EÚ v utorok potvrdil, že postoj Únie zostáva nezmenený a jej cieľom je konštruktívny dialóg, ktorý by zabránil zavedeniu ďalších obchodných bariér.

Poradca Bieleho domu pre obchod Peter Navarro v pondelok uviedol, že Európska únia musí znížiť netarifné prekážky, ako sú dane z pridanej hodnoty a predpisy v oblasti bezpečnosti potravín, ak chce dosiahnuť obchodnú dohodu.

EÚ však aj naďalej očakáva, že Spojené štáty pristúpia na vecný dialóg. Záujem o zníženie napätia a vyhnutie sa uvaleniu ciel tak ostáva prioritou európskej obchodnej politiky.

(reuters, lup)

  |  

Exilový historik František Vnuk oslavuje v Myrtle Bank 99. narodeniny

Najplodnejší slovenský historik, ktorý napísal vyše 30 kníh a približne tritisíc štúdií a vedeckých článkov, sa dnes dožíva veku 99 rokov.

Vnuk sa narodil 8. apríla 1926 v dedine Červený Hrádok. Po komunistickom prevrate v Československu opustil krajinu, v roku 1949 sa usadil v Austrálii a postupne - s historickým vzdelaním z University of Adelaide - sa vypracoval na uznávaného historika.

Po roku 1989 sa vrátil na Slovensko a v rokoch 1992 - 1997 prednášal na Bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.

Slovensko natrvalo opustil v roku 2012, krátko potom, ako poskytol posledný rozhovor historikovi Martinovi Lackovi z Ústavu pamäti národa.

Z jeho kníh spomeňme prácu Slovensko v rokoch 1945 - 1948, ktorá vyšla pôvodne v dvoch dieloch (I. Diel: Volga sa vliala do Hrona; II. Diel: Vltava sa vliala do Váhu) a v roku 2020 sa v redakcii Dr. Jozefa Rydla dočkala nového vydania pod názvom Po úsvite súmrak: Slovensko 1945 - 1948.

"Za mimoriadny prínos v oblasti spoločenských vied s témou Andreja Hlinku" získal Vnuk v roku 2021 od mesta Ružomberok - Hlinkovho rodiska - cenu Andreja Hlinku. Ústredný zväz židovských náboženských obcí s udelením ocenenia nesúhlasil, keďže profesor je stúpencom prvej i druhej Slovenskej republiky a kritizuje SNP.

Profesor Vnuk bol priateľom ďalšieho významného exilového historika Milana Stanislava Ďuricu, ktorý v januári 2024 zomrel vo veku 98 rokov vo svojom byte v Bratislave.

(hal)