Preskočiť na obsah
  |  

Novým americkým veľvyslancom v Izraeli bude Mike Huckabee

Americký senát v stredu potvrdil Mikea Huckabeeho ako nového veľvyslanca v Jeruzaleme. Huckabee, evanjelický kňaz a bývalý guvernér Arkansasu, je dlhoročným podporovateľom Izraela a verejne obhajoval izraelskú kontrolu nad Západným brehom Jordánu.

Jeho vymenovanie podporili všetci republikánski senátori, kým demokrati hlasovali proti. Kritici upozorňujú na jeho silne proizraelské postoje, ktoré podľa nich môžu ohroziť vyvážené diplomatické zastupovanie USA v regióne, najmä vzhľadom na napätie v Pásme Gazy.

Huckabee však počas vypočúvania v Senáte zdôraznil, že bude rešpektovať rozhodnutia prezidenta Trumpa a nebude konať na základe osobných názorov. Poprel tiež obvinenia, že podporoval vyháňanie Palestínčanov z Gazy.

V minulosti vyhlásil, že okupácia Západného brehu neexistuje a že Izrael má právo na túto oblasť. Tento názor však odporuje postoju väčšiny medzinárodného spoločenstva, ktoré izraelskú prítomnosť považuje za nezákonnú.

(tasr, lipa)

  |  

Panama odmieta návrh USA na obnovenie vojenskej prítomnosti

Americký minister obrany Pete Hegseth počas návštevy Panamy navrhol možnosť opätovného nasadenia amerických ozbrojených síl v krajine na ochranu Panamského prieplavu.

Návrh zahŕňal obnovenie vojenských základní a spoločné cvičenia, no panamská vláda ho jednoznačne odmietla, pričom minister bezpečnosti Frank Abrego zdôraznil, že prezident Mulino je proti akejkoľvek vojenskej prítomnosti USA. Tento návrh sa stretol s nesúhlasom aj zo strany verejnosti, pre ktorú je prieplav symbolom suverenity.

Návšteva bola prvou oficiálnou návštevou amerického ministra obrany v Paname po desaťročiach a viedla k dohode o posilnenej bezpečnostnej spolupráci.

Prezident Donald Trump zároveň obvinil Panamu z výhod pre Čínu pri správe prieplavu a nevylúčil ani vojenské kroky na získanie kontroly. Panama však zdôrazňuje, že prieplav spravuje nezávislá spoločnosť. Ročne ním prejde viac než 40 percent americkej kontajnerovej dopravy v hodnote 270 miliárd USD.

(tasr, lipa)

  |  

Verejnosť v Česku stále odmieta euro, jeho zavedenie sa odkladá

Česká vláda zatiaľ neplánuje určiť termín vstupu krajiny do eurozóny, a to pre nízku podporu tejto myšlienky medzi obyvateľstvom. Minister financií Zbyněk Stanjura informoval, že kým verejná podpora eura nedosiahne aspoň 50 percent, nemá zmysel uvažovať o opustení českej koruny.

Podľa posledného prieskumu je za prijatie eura len štvrtina českých občanov. Hoci sa Česká republika zaviazala k vstupu do eurozóny už pri vstupe do EÚ v roku 2004, aktuálne neexistuje konsenzus v spoločnosti, ktorý by umožnil takýto krok.

Stanjura zdôraznil, že skúsenosti iných krajín ukazujú, že rozhodujúcu úlohu pri prijímaní eura zohráva podpora verejnosti, a nie jednoznačné ekonomické dôvody. Česká koruna tak zostáva zatiaľ národnou menou, pričom eurozónu v súčasnosti tvorí 20 členských krajín.

(tasr, mja)

  |  

Izrael zaberá územia v Gaze, tlačí Hamas k prepusteniu rukojemníkov

Izrael pokračuje v rozširovaní vojenských operácií v Pásme Gazy s cieľom prinútiť hnutie Hamas k prepusteniu izraelských rukojemníkov.

Minister obrany Jisrael Kac oznámil, že izraelská armáda zaberá rozsiahle územia v Gaze a začleňuje ich do bezpečnostných zón, čím izoluje enklávu a vyvíja tlak na Hamas.

Kac zároveň vyzval civilistov, aby donútili Hamas vzdať sa moci, a uviedol, že Izrael bude pokračovať v bojoch až do prepustenia rukojemníkov a porážky Hamasu. Zároveň pripomenul plán amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý predpokladá „dobrovoľnú emigráciu“ obyvateľov Gazy.

Vojenská operácia sa obnovila 18. marca po ukončení takmer dvojmesačného prímeria. Podľa izraelskej vlády Hamas neprijal návrhy predložené sprostredkovateľmi vrátane amerického vyslanca. Cieľom prebiehajúcej operácie je úplné oslobodenie všetkých rukojemníkov zadržiavaných Hamasom.

(tasr, mja)

  |  

USA uvalili nové sankcie na Irán, cieľom je tlak pred rokovaniami

Spojené štáty oznámili nové sankcie proti Iránu v súvislosti s jeho jadrovým programom, len niekoľko dní pred plánovanými rokovaniami medzi oboma krajinami v Ománe. Sankcie sa týkajú piatich subjektov vrátane Iránskej organizácie pre atómovú energiu a jednej osoby.

Podľa amerického ministra financií Scotta Bessenta ide o snahu zabrániť Teheránu v ďalšom napredovaní jadrového programu, ktorý USA považujú za hrozbu pre regionálnu a globálnu bezpečnosť. Irán popiera zámer vyvíjať jadrové zbrane, hoci americké spravodajské služby pripúšťajú, že by to v prípade rozhodnutia mohol rýchlo realizovať.

Tieto sankcie sú podľa agentúry AFP prevažne symbolické, keďže voči Iránu už existuje rozsiahly sankčný režim. Izrael medzitým varoval, že ak rokovania nebudú viesť k výsledku, vojenské riešenie sa môže stať nevyhnutným.

Prezident USA Donald Trump vyjadril nádej na diplomatické riešenie, ale ponecháva otvorenú aj možnosť použitia sily. Iránsky jadrový program tak ostáva jednou z najvýznamnejších bezpečnostných výziev v regióne.

(tasr, mja)

  |  

Ukrajina spustila útoky v Rusku, chce zabrániť jeho ofenzíve

Ukrajina spustila ofenzívu v ruskej Belgorodskej oblasti s cieľom zabrániť ďalším ruským útokom na Charkovskú a Sumskú oblasť, informoval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Zároveň oznámil záujem Kyjeva o nákup veľkého balíka amerických zbraní v hodnote až 50 miliárd dolárov.

Ukrajinská armáda čelí súčasne zvýšenej ruské aktivite v severovýchodných oblastiach krajiny. Hlavný veliteľ armády Olexandr Syrskyj potvrdil, že Rusko už začalo svoju ofenzívu a za posledný týždeň došlo k takmer dvojnásobnému nárastu útokov.

Cieľom Ruska je vytvorenie nárazníkovej zóny pozdĺž spoločných hraníc v Charkovskej, Sumskej a Černihivskej oblasti. Moskva je podľa dostupných informácií blízko k úplnému vytlačeniu Ukrajincov z Kurskej oblasti.

Zelenskyj tiež potvrdil prítomnosť ukrajinských síl v ruskej Belgorodskej oblasti. Ukrajina plánuje mobilizáciu približne 30-tisíc vojakov mesačne, zatiaľ čo Rusko dopĺňa front až 9-tisíc vojakmi mesačne napriek vysokým stratám.

(tasr, mja)