Preskočiť na obsah
  |  

Trump mlčí, Európa pripravuje plán na mierovú podporu Ukrajiny

V Bruseli sa vo štvrtok stretli ministri obrany z približne 30 krajín, aby rokovali o potenciálnych bezpečnostných silách na podporu Ukrajiny v prípade prímeria vo vojne s Ruskom.

Stretnutie v sídle NATO bolo súčasťou snáh „koalície ochotných“ pod vedením Británie a Francúzska, ktorej cieľom je pripraviť sa na zabezpečenie mieru, ak USA sprostredkujú dohodu o prímerí. Kľúčové detaily, ako bude misia vyzerať a akú úlohu zohrá Amerika, zostávajú nejasné.

Európske krajiny deklarovali pripravenosť posilniť svoje kapacity, avšak zdôraznili potrebu americkej podpory v oblasti logistiky a spravodajstva. Americký prezident Donald Trump, ktorý zastáva ústretový postoj k Moskve, zatiaľ neponúkol žiadne záruky, že USA sa na misii zúčastnia.

Ukrajina je otvorená prímeriu, zatiaľ čo Rusko čaká na odpovede na viaceré podmienky. Európski lídri tiež chcú Trumpovi demonštrovať svoju ochotu konať nezávisle, ak bude USA tlačiť na mierové riešenie.

(reuters, mja)

  |  

Koniec lacným nákupom: Shein a Temu zasiahnu vysoké clá

Administratíva Donalda Trumpa od 2. mája 2025 definitívne ruší výnimku de minimis, ktorá oslobodzovala zásielky do 800 dolárov z Číny od cla. Opatrenie má údajne slúžiť na boj proti pašovaniu drog, avšak zdanenie týchto zásielok zásadne ovplyvní aj populárne čínske online platformy Shein a Temu.

Obe spoločnosti výnimku intenzívne využívali na udržanie nízkych cien, čo oceňovali najmä spotrebitelia s nižšími príjmami v USA.

Po novom bude na tieto zásielky uplatňovaná 90-percentná daň alebo poplatok vo výške 75 dolárov za položku. V roku 2024 to využilo vyše miliardy balíkov, čo je dvojnásobok oproti roku 2022. Viac než polovica týchto zásielok pochádzala z Číny a viac než 30 percent tvorili zásielky od Sheinu a Temu.

Cato Institute upozorňuje, že opatrenie môže obmedziť hospodársku súťaž, zvýšiť ceny a obmedziť výber pre amerických spotrebiteľov.

(echo24, lup)

  |  

Kaliňák čelí dvom konaniam pre neuvedenie vily v majetkovom priznaní

Výbor Národnej rady SR pre nezlučiteľnosť funkcií začal dve nové konania voči ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi (Smer) pre neuvedenie vlastníctva vily v Chorvátsku v jeho majetkových priznaniach za roky 2018, 2022 a 2023.

Informovala o tom predsedníčka výboru Veronika Remišová (Slovensko, Za ľudí, KÚ), podľa ktorej podnety podal poslanec Michal Šipoš z tej istej platformy.

Kaliňák argumentuje, že vilu neuviedol zámerne, aby chránil súkromie svojej rodiny, pričom tvrdí, že nehnuteľnosť bola nadobudnutá legálne a jeho príjmy pokrývajú jej hodnotu.

Súčasne výbor posudzuje aj podnet voči Remišovej, ktorá mala údajne zneužiť neverejné informácie o Kaliňákovej rodine na politické účely. Poslankyňa to odmieta a tvrdí, že žiadne súkromné informácie nezverejnila, keďže Kaliňák sa k vlastníctvu vily priznal verejne.

Výbor by mal o prípadoch rozhodovať na ďalšom zasadnutí začiatkom júna.

(tasr, lup)

  |  

Tomáš: Odpoveď na clá USA musí byť európska, navrhujeme šrotovné

Tripartita sa zhodla, že riešenie dosahov amerických ciel na európsky vývoz musí prísť na úrovni EÚ.

Minister práce Erik Tomáš (Hlas) po mimoriadnom rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady SR uviedol, že Slovensko podporuje spoločné rokovania s USA a tiež eurokomisára Maroša Šefčoviča.

Navrhuje sa aj sektorová pomoc, diverzifikácia obchodných vzťahov a posilnenie vnútorného trhu prostredníctvom deregulácie. Na národnej úrovni sú v hre opatrenia ako kurzarbeit a šrotovné.

Prezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Monika Uhlerová varovala pred nutnosťou revidovať environmentálne ambície EÚ.

Prezident Asociácie priemyselných zväzov a dopravy (APZD) Alexej Beljajev odhaduje, že výpadok 20-tisíc áut v exporte do USA by znamenal stratu 1,1 miliardy eur a ohrozenie 9 až 15-tisíc pracovných miest.

Rastislav Machunka, prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), vyzval na zvýšenie konkurencieschopnosti EÚ, pričom zdôraznil nevýhodné podmienky pre slovenský priemysel – vysoké ceny energií, regulačnú záťaž a environmentálne náklady.

(tasr, red)

  |  

Podpisy mŕtvych vyradili z poľských volieb dvoch kandidátov

Štátna volebná komisia Poľska odmietla zaregistrovať dvoch prezidentských kandidátov – bývalého poslanca PiS Dawida Jackiewicza a aktivistu poľskej menšiny v Nemecku Wieslawa Lewického. Dôvodom boli vážne nezrovnalosti v predložených petíciách, ktoré obsahovali tisíce podpisov zosnulých osôb.

Jackiewicz predložil vyše 148-tisíc podpisov, no 66-tisíc z nich bolo neplatných, vrátane 2 881 patriacich zosnulým. Lewicki odovzdal 141-tisíc podpisov, z ktorých bolo 46-tisíc neplatných a 5 805 patrilo mŕtvym. Obaja tak nesplnili zákonom stanovený limit 100-tisíc platných podpisov.

Komisia k štvrtku zaregistrovala 12 kandidátov. Uchádzači mohli podať žiadosť do 4. apríla. Prezidentské voľby sa uskutočnia 18. mája, prípadné druhé kolo je plánované na 1. júna. Podľa prieskumu vedie kandidát Občianskej koalície so ziskom 36 percent pred Karolom Nawrockim (23 %).

(tasr, lup)

  |  

Dcéra Fedora Flašíka mieri do STV, rozhlas preberie Vincent Štofaník

Do STVR prichádza dcéra Fedora Flašíka a novým šéfom Slovenského rozhlasu bude skúsený rozhlasový manažér Vincent Štofaník.

Od 14. apríla preberie vedenie rozhlasu po Romanovi Bombošovi, ktorý ostáva intendantom Rádia Slovensko. Informáciu priniesol portál omediach.com.

Štofaník má viac než desaťročnú prax v Slovenskom rozhlase, kde pôsobil ako šéfdramaturg a neskôr riaditeľ viacerých programových služieb. Generálny riaditeľ STVR Igor Slanina vyzdvihol jeho odbornosť a prínos pre dôveryhodnosť verejnoprávneho vysielateľa.

Sekciu programových služieb STV povedie producentka Martina Flašíková, známa z vlastných produkčných a mediálnych projektov.

V minulosti sa podieľala na tvorbe viacerých relácií v STV a je konateľkou vydavateľstva STORYmedia i predsedníčkou predstavenstva eReportu. Slanina očakáva, že jej príchod zatraktívni programovú štruktúru STV a prinesie nový impulz pre divákov.

(red)