Taliban opäť silnie. Po odchode Západu už kontroluje viac ako tretinu územia Afganistanu

Najdlhšia americká vojna sa končí, ale tá afganská pokračuje. Na území štátu trvá už viac ako štyri desaťročia. Po vnútorných bojoch a sovietskej invázii sa napokon v roku 1996 dostal k moci Taliban. Nastalo päťročné obdobie nadvlády radikálnej moslimskej organizácie, ktorá si postupne podmanila takmer celé územie štátu s výnimkou severozápadu. Vývoj situácie ilustruje grafika nižšie.

Potlačenie Talibanu vykúpené krvou

Po dvadsiatich rokoch sa USA a ich spojenci vrátane slovenských vojakov vracajú. Ani za dve dekády sa im jednoducho Taliban poraziť nepodarilo.

Do Afganistanu pritieklo obrovské množstvo peňazí. Celkové náklady na vojenské operácie, investície do infraštruktúry a rozvojovú pomoc dosahujú v prepočte takmer 800 miliárd eur. Predĺžila sa priemerná dĺžka života, pribudli nemocnice, školy. Začali do nich chodiť dievčatá, čo je nezanedbateľný posun oproti vláde Talibanu, ktorý to zakazoval.

Nebolo to však zadarmo a tiahnuci sa konflikt bohatý na krvavé teroristické útoky pociťovali Afganci na vlastnej koži. Podľa dokumentu novín Financial Times (FT) len tamojších civilistov zomrelo na následky bojov a bombových útokov 50-tisíc. Ďalších 120-tisíc bolo z radov kombatantov, počítajúc oficiálnych vojakov, policajtov, aj odboj proti Talibanu. V porovnaní s tým pôsobí 7-tisíc obetí z radov koaličných vojsk skromne.

Optimizmus oslabol, ale nádej žije

Vojnový fotograf Masúd Husajní pre FT opisuje, že v roku 2007, šesť rokov od začiatku ťaženia Západu, vyzerala situácia nádejne. „Vtedy sme naozaj verili, že sa môžeme stať normálne fungujúcim štátom. V tých rokoch ženy a dievčatá postupne vychádzali z domovov. Odfotil som dievča na kolotoči v pekných šatách. Fotka sa stala symbolom mladej generácie, nádeje a slobody.“

Husajní bol pri svojej práci zranený 11-krát. Opisoval, ako videl hrôzy vojny každý deň a v noci sa mu o krvavých udalostiach snívalo.

Skutočne, ženy po potlačení vlády Talibanu mali možnosť študovať a pracovať. Namiesto ortodoxnej burky, ktorá im úplne zakrývala tvár, začali nosiť elegantný hidžáb. Tradičný pohľad na úlohu žien v afganskej spoločnosti sa však nevytratil.

Príkladom je 16-ročná hudobníčka Mína Karimiová. Začala hrať na violončelo, čo jej pomáha vyjadriť svoje pocity. „Mama ma vždy podporovala, otec sa však obával následkov,“ povedala dievčina v dokumente FT. Jej vzdialenejšia rodina aj susedia boli proti tomu, aby sa venovala hudbe. Videli ju hrať na koncertoch v televízii, ale rodičia ich presviedčali, že to nie je ona. „Nakoniec ma mama presťahovala k jej kamarátke, aby som mohla pokračovať v hraní na violončelo. Žila som tam tri roky,“

V dokumente vystúpilo viacero postáv, napríklad afganský tlmočník pre NATO či režisérka. Mali však jedno spoločné, ak spolupracovali so Západom alebo mali na spôsob života iný pohľad ako Taliban, hnutie sa im vyhrážalo smrťou.

Taliban naberá na sile

Keď sa pozrieme na mapu, zistíme, že kým Taliban už ovláda takmer polovicu okresov, vláda stráca kontrolu. Mnoho okresov zostáva šedou zónou bezprávia, ktorá priamo nepatrí ani jednej strane. Aktuálnu situáciu môžete sledovať napríklad na tejto interaktívnej mape.

map showing parts of Afghanistan currently under government control and territories under the influence of the Taliban pic.twitter.com/XvmpTYRn4d

— Billy (@pjonesbilly) June 29, 2021

Väčšina vojakov USA a ich spojencov už z Afganistanu odišla. Predchádzala tomu dohoda s Talibanom – Západ sa stiahol a Taliban sľúbil, že nedovolí zabratie územia al-Kájdou a inými radikálnymi skupinami.

Opakované pokusy o dohodu s vládou sa však skončili neúspechom. Taliban proti afganskej armáde bojuje a vyhráva.

Pred dvoma týždňami ovládol hlavný hraničný priechod medzi Afganistanom a Tadžikistanom. Počas ďalších bojov proti hnutiu údajne tisícka afganských vojakov ušla za hranice do susedného Tadžikistanu.

Hovorca Talibanu Suhel Šahín však odmieta, že by hnutie stupňovalo boje a násilie. Pre BBC povedal, že ovládlo viaceré územia vďaka vyjednávaniu a mnohokrát sa afganskí vojaci vzdali.

Rokovaniami chcú dosiahnuť zmenu vlády

Pred dvoma týždňami hovorcu Talibanu vyspovedal publicista Fareed Zakaria v relácii CNN. Pýtal sa ho, či budú boje pokračovať a uzná vládu v Kábule.

„Chceme prijateľnú dohodu, nie boj. Vláda nemá podporu ľudí a voľby boli zmanipulované. Chceme rokovať a dohodnúť sa na novej vláde, ktorá bude výsledkom rokovaní,“ uviedol Šahín.

Hovorca Talibanu sa vo vysielaní americkej televízie snažil moderátora presvedčiť, že po získaní moci v Afganistane neobnoví režim z 90. rokov. Sľúbil ženám zachovanie možnosti študovať, pracovať a nevnucovať im obliekanie podľa islamského práva šaría. Hidžáb považuje za postačujúcu a tradičnú afganskú pokrývku hlavy.

Tak vyzerajú aktuálne sľuby Talibanu.