Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V kauze exšéfa SIS Vladimíra Pčolinského ukončil súd dokazovanie

Proces v korupčnej kauze exriaditeľa Slovenskej informačnej služby (SIS) Vladimíra Pčolinského, ktorý sa začal v januári, je vo finále. Špecializovaný trestný súd (ŠTS), pracovisko Banská Bystrica, ukončil vo štvrtok dokazovanie.

Samosudca zamietol ďalšie návrhy na jeho doplnenie, vrátane konfrontácie svedkov a osobného výsluchu bývalého špeciálneho prokurátora Daniela Lipšica a nariadil záverečné reči. Tie však nezazneli, pretože obe procesné strany požiadali o prerušenie hlavného pojednávania. Prednesú ich 29. mája.

Vladimír Pčolinský čelí obžalobe pre zločiny prijímania úplatku a zneužívania právomoci verejného činiteľa, ako aj prečin ohrozenia dôvernej a vyhradenej skutočnosti.

Proces sa počas viacerých pojednávacích dní, keď prebiehali výsluchy svedkov a čítali sa listiny z utajovaných príloh súdneho spisu, konal bez prítomnosti verejnosti. V podobnom režime sa niesol aj úvod štvrtkového pojednávania, keď čítali správu SIS týkajúcu sa mobilnej komunikácie.

„V stredu (16. apríla) bola na základe vyžiadania súdu, ktorý reflektoval na návrhy oboch procesných strán, prokuratúry aj obhajoby, doručená správa SIS. Dopĺňa dokazovanie v istej časti a my sme sa dnes s ňou oboznámili. Objektívne, je tam kvantum rôznych údajov, ktoré by bolo vhodné skontrolovať a ktoré by sa dali v záverečných rečiach obidvoch strán istým spôsobom vyargumentovať. Takto to bude komplexnejšie,“ vysvetlil prerušenie pojednávania prokurátor Peter Kysel. Svoju záverečnú reč je schopný predniesť takmer celú verejne.

Pčolinský, naopak, avizoval, že ich záverečná reč bude neverejná. Ako zdôvodnil, nejde len o korupčný trestný čin, ale aj o zneužívanie právomocí verejného činiteľa a vyzradenie vyhradenej a dôvernej skutočnosti, čo v záverečnej reči nejde oddeliť.

„Sú to dosť podstatné záležitosti, ktoré sú takmer všetky obsiahnuté v utajovaných prílohách. Ja musím z toho vychádzať. Možno posledné slovo budem mať naformulované tak, aby ho bolo možné predniesť verejne,“ zdôraznil Vladimír Pčolinský, ktorý obžalobu odmieta a tvrdí, že je absolútne nedôvodná a skutok vymyslený.

Ako dodal, počas vykonávania dokazovania sa dozvedel nové veci. „Išlo najmä o spôsob výsluchu niektorých svedkov vrátane nátlaku na nich. Zároveň sa dosť zásadným spôsobom zväčšili rozpory vo výpovediach svedkov,“ konštatoval obžalovaný exšéf SIS.

Podľa obžaloby mal v roku 2020 prijať úplatok od podnikateľa a konkurzného právnika Zoroslava Kollára, ktorý si tak chcel zabezpečiť, aby sa o neho prestala SIS zaujímať. Bývalému šéfovi Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovítovi Makóovi dal Kollár 40-tisíc eur pre vedenie SIS. Ten mal peniaze odovzdať bývalému námestníkovi SIS Borisovi Beňovi, z ktorých polovicu – 20-tisíc eur údajne dostal obžalovaný Vladimír Pčolinský.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Väčšina Američanov neverí, že clá s Čínou pomôžu ekonomike

Väčšina dospelých Američanov si nemyslí, že vysoké clá na dovoz z Číny, ktoré zaviedol prezident Donald Trump, prospejú americkej ekonomike. Vyplýva to z prieskumu agentúry YouGov, ktorého sa 15. apríla zúčastnilo 4 400 respondentov.

Až 46 percent opýtaných verí, že clá škodia hospodárstvu USA aj Číny, zatiaľ čo len 16 percent ich považuje za prospešné výlučne pre USA.

Ďalších 14 percent uviedlo, že budú prínosom pre obe krajiny, a 5 percent si myslí, že pomôžu len Číne. Až pätina opýtaných nedokázala na otázku o vplyve ciel odpovedať.

Prieskum tiež odhalil silné stranícke rozdiely – republikáni sú voči clám optimistickejší než demokrati. Medzi republikánmi si 29 percent myslí, že clá pomôžu iba USA, kým 21 percent očakáva priaznivý efekt pre obe ekonomiky. Naopak, 61 percent demokratov sa domnieva, že obchodná vojna neprinesie víťaza.

USA po sérii zvýšení zaviedli clá na čínske produkty až do výšky 145 percent, na čo Čína reagovala 125-percentnými clami. Washington zároveň zaviedol dočasné výnimky pre niektoré technologické produkty, ako smartfóny či laptopy.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Zelenskyj: Rusko využíva každý deň a noc na zabíjanie

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok apeloval na zvýšenie tlaku na Rusko s cieľom ukončiť vojnu na Ukrajine. Jeho výzva zaznela v čase rokovaní v Paríži, kde sa stretli ukrajinskí predstavitelia so zástupcami európskych krajín a USA.

„Rusko využíva každý deň a každú noc na zabíjanie. Musíme vyvinúť tlak na vrahov… aby ukončili túto vojnu a zaistili trvalý mier,“ uviedol Zelenskyj v príspevku na platforme Telegram. V noci predtým ruský útok na Dnipro usmrtil troch civilistov.

Kremeľ reagoval obvinením, že európske krajiny nemajú záujem o mier, ale podporujú pokračovanie konfliktu. Hovorca Dmitrij Peskov takto reagoval na rokovania v Paríži.

Na stretnutí sa zúčastní aj šéf americkej diplomacie Marco Rubio, ktorý pricestoval do Paríža na rokovania s francúzskym ministrom zahraničných vecí Jeanom-Noëlom Barrotom. Ich diskusia sa zameria nielen na Ukrajinu, ale aj na situáciu na Blízkom východe a iránsky jadrový program.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Slovensko chce byť lídrom v AI pre školstvo, uviedol Drucker v USA

Minister školstva SR Tomáš Drucker počas pracovnej návštevy v New Yorku predstavil víziu Slovenska ako lídra v zodpovednom využívaní umelej inteligencie (AI) vo vzdelávaní. V tejto súvislosti pozval svetových lídrov na novembrový summit o AI, ktorý sa uskutoční v Bratislave.

Na sérii stretnutí s predstaviteľmi Kostariky, Singapuru, OSN, OECD, ako aj so zástupcami firiem Microsoft a Amazon, zaznela zhoda, že menšie štáty môžu byť v inováciách flexibilnejšie a odvážnejšie. Drucker zdôraznil potrebu jasných pravidiel pre zavádzanie AI, ktoré budú prospešné pre učiteľov aj žiakov.

Námestník generálneho tajomníka OSN Amandeep Gill vyzdvihol slovenský aktívny prístup a ambíciu vytvoriť medzinárodné centrum pre AI a vzdelávanie. O pripravovanom samite informoval Drucker aj ďalších predstaviteľov OSN vrátane Miroslava Jenču a Pedra Conceicaoa.

Minister sa tiež zúčastnil na mládežníckom fóre ECOSOC, kde diskutoval o inováciách a potrebe medzigeneračného dialógu.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Britský Najvyšší súd: Transženy nemajú nárok na ženské toalety

Po rozhodnutí britského Najvyššieho súdu, že antidiskriminačné zákony na základe pohlavia sa vzťahujú výlučne na biologické ženy, baronka Kishwer Falknerová, predsedníčka Komisie pre rovnosť a ľudské práva (EHRC), vyzvala transgenderové organizácie, aby presadzovali vznik genderovo neutrálnych toaliet a šatní.

Podľa portálu Telegraph uviedla, že služby určené pre jedno pohlavie, ako sú toalety a šatne, majú byť založené na biologickom pohlaví. Zároveň zdôraznila, že zákon neukladá povinnosť zriaďovať tretie priestory, ale ani im nebráni, a preto by transkomunity mali využívať svoje advokačné kapacity a požadovať takéto riešenia.

Rozsudok sa pravdepodobne dotkne aj fungovania Národnej zdravotnej služby (NHS) a účasti transžien (biologických mužov) v elitných ženských športoch.

Ministerka Karin Smythová nevedela jasne odpovedať, ktorú šatňu by mala transžena používať, čím prispela k zmätku okolo oficiálneho postoja labouristov k tejto otázke.

Reakcie konzervatívnych predstaviteľov ako Kemi Badenochová poukazujú na snahu politicky využiť rozsudok ako potvrdenie ich tradičného postoja k identite a rozlíšeniu medzi biologickým a pohlavným sebaponímaním.

(the telegraph, lup)

Minúta  |  

Podľa Kremľa má Witkoff vysvetliť Európe americké snahy o mier

Kremeľ informoval o stretnutí medzi Spojenými štátmi, Ukrajinou a európskymi krajinami, ktoré sa konalo v Paríži a slúžilo ako platforma na diskusiu o aktuálnom stave mierových rokovaní o konflikte na Ukrajine.

Hlavným cieľom podujatia bolo, aby osobitný vyslanec USA Steve Witkoff predstavil svoj pohľad a sprostredkoval informácie o prebiehajúcich diplomatických snahách.

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že prezident Vladimir Putin absolvoval s Witkoffom minulý týždeň dlhý rozhovor, čo podľa neho naznačuje, že Washington má záujem pokračovať v konzultáciách so všetkými stranami vrátane Ruska.

Napriek tomu Kremeľ tvrdí, že Európa naďalej uprednostňuje vojenské riešenie konfliktu pred diplomatickým postupom, čo Rusko vníma ako prekážku pri dosahovaní mieru.

(reuters, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.