Preskočiť na obsah
  |  

Washington chce dohodu o surovinách, varuje pred koncom úsilia o mier

Americký minister financií Scott Bessent sa v stredu stretol s ukrajinským premiérom Denysom Šmyhaľom a ministrom financií Sergejom Marčenkom. Zdôraznil potrebu čo najskôr podpísať hospodárske partnerstvo medzi Spojenými štátmi a Ukrajinou.

Washington varoval, že odstúpi od snáh o sprostredkovanie mieru s Ruskom, ak sa čoskoro nedostavia konkrétne výsledky. Vo štvrtok USA a Ukrajina dosiahli memorandum o porozumení, na ktoré má nadviazať zmluva o nerastných surovinách. Prezident Donald Trump očakáva jej podpis ešte tento týždeň.

Trump zároveň opätovne kritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, ktorý podľa neho blokuje pokrok tým, že odmieta uznať ruskú okupáciu Krymu.

Ministerstvo financií uviedlo, že USA zostávajú oddané podpore ukrajinskej suverenity a udržateľného trvalého mieru. Ruský prezident Vladimir Putin však požaduje, aby Ukrajina odstúpila štyri regióny, vzdala sa členstva v NATO a obmedzila armádu. Kyjev tieto podmienky označuje za kapituláciu.

Americký prezident medzitým spresnil, že dohodu o urovnaní vojny na Ukrajine má. S ukrajinským prezidentom je však ťažšie dohodnúť sa ako s Putinom.

(reuters, max)

  |  

Kórea obvinila DeepSeek z nelegálneho prenosu osobných údajov

Juhokórejský úrad na ochranu údajov obvinil čínsky startup DeepSeek z nelegálneho prenosu osobných údajov a podnetov používateľov umelej inteligencie bez ich súhlasu. Tieto údaje boli počas januárového spustenia služby v Južnej Kórei odosielané viacerým spoločnostiam v Číne a Spojených štátoch.

Vo februári úrad pozastavil nové sťahovanie aplikácie DeepSeek v krajine po tom, ako spoločnosť DeepSeek priznala, že nezohľadnila niektoré pravidlá o ochrane osobných údajov.

DeepSeek neskôr uviedol, že cieľom prenosu bolo zlepšenie používateľského zážitku, a že od 10. apríla prenos AI podnetov zablokoval.

Kórejský úrad vydal spoločnosti nápravné odporúčanie. DeepSeek má okamžite vymazať odoslaný obsah a zabezpečiť právny základ pre prenos údajov do zahraničia.

(reuters, max)

  |  

Hamas zverejnil video s ďalším rukojemníkom, má aj maďarské občianstvo

Ozbrojené krídlo palestínskeho hnutia Hamas zverejnilo v stredu video s izraelským rukojemníkom, ktorého zadržiavajú v Pásme Gazy. Muž sa na zázname identifikuje ako Omri Miran, má izraelské aj maďarské občianstvo a vyzýva na skorú dohodu o prepustení rukojemníkov.

Na trojminútovom videu hovorí po hebrejsky, zapaľuje sviečku pri príležitosti svojich 48. narodenín a opisuje život v neustálom strachu z bombardovania. Vyjadruje smútok po manželke a dcérach.

Rodina potvrdila jeho totožnosť, no vyzvala médiá, aby zábery nezverejňovali. Vo vyhlásení uviedla, že "v predvečer Dňa pamiatky holokaustu volá izraelský občan o pomoc z tunelov Hamasu" a označila situáciu za morálne zlyhanie štátu.

Mirana odvliekli z jeho domu v kibuci Nahal Oz pred očami jeho manželky a detí počas útoku militantov Hamasu na Izrael 7. októbra 2023. V ten deň uniesli 251 ľudí. Podľa izraelskej armády je stále v zajatí 58 rukojemníkov, z toho 34 už údajne nežije.

(tasr, afp, max)

  |  

Útok na Kyjev si vyžiadal mŕtvych a desiatky zranených

Raketový útok na Kyjev si vo štvrtok skoro ráno vyžiadal deväť obetí a 60 zranených. Ukrajinské úrady varovali pred „nepriateľským raketovým útokom“ a odporučili obyvateľom ukryť sa.

Starosta Kyjeva Vitalij Kličko informoval, že hospitalizovaných bolo 42 osôb, medzi nimi aj tehotná žena a šesť detí. V meste vypukli viaceré požiare, záchranári pátrajú po ľuďoch pod troskami.

Šéf vojenskej správy Kyjeva Tymur Tkačenko označil incident za „kombinovaný útok“, pričom hovoril o zasiahnutých obytných budovách, komerčných objektoch a autách. Útok prirovnal k „ruskému mieru v celej jeho kráse“.

Charkov, druhé najväčšie mesto Ukrajiny, čelil útoku v rovnakom čase. Jeho starosta Ihor Terechov uviedol, že obete z tohto mesta zatiaľ nehlásili.

Presný rozsah škôd zatiaľ úrady nezverejnili. Útok prišiel v čase zvýšeného napätia a pokračujúcej ruskej ofenzívy.

(tasr, afp, reuters, kyiv independent, max)

  |  

Čína a Rusko plánujú jadrovú elektráreň na Mesiaci pre lunárnu základňu

Čína zvažuje výstavbu jadrovej elektrárne na Mesiaci ako zdroja energie pre plánovanú Medzinárodnú lunárnu výskumnú stanicu (ILRS), ktorú vyvíja spolu s Ruskom. Vyplýva to z prezentácie hlavného inžiniera misie Čchang-e 8 Pei Čao-jüa na konferencii v Šanghaji.

Čínska misia, plánovaná na rok 2028, má pripraviť podmienky pre trvalo obývanú základňu do roku 2035. Okrem jadra by mohla stanica využívať aj rozsiahle solárne panely, potrubia a káble položené na povrchu Mesiaca.

Ruská vesmírna agentúra Roskosmos už v minulosti oznámila zámer spolupracovať s Čínou na vybudovaní mesačného reaktora. Podpora projektu sa v Číne zintenzívnila po vypuknutí vojny na Ukrajine a následných sankciách voči Rusku.

Wu Weiren, hlavný architekt čínskeho lunárneho programu, označil jadrovú energiu za kľúč k spoľahlivému zásobovaniu. V budúcnosti chce Čína rozšíriť projekt ILRS na 50 krajín, 500 inštitúcií a 5-tisíc výskumníkov v rámci iniciatívy „Projekt 555“.

(reuters, sab)

  |  

Human Rights Watch obviňuje Izrael z útokov na civilistov v Libanone

Ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) obvinila Izrael z útokov, ktoré zjavne nerozlišovali medzi civilistami a vojenskými cieľmi počas bojov s libanonským hnutím Hizballáh. Dva útoky vo východolibanonskom údolí Bikáa označila za možné vojnové zločiny.

Podľa HRW izraelské sily 25. septembra zabili 23-člennú sýrsku rodinu, vrátane 13 detí. Ďalší útok 1. novembra zničil dvojposchodový dom a pripravil o život desať ľudí, vrátane dvoch detí – jedno malo len rok.

Organizácia tvrdí, že na mieste neboli žiadne vojenské ciele a Izrael nedal žiadne varovanie pred útokmi. Pri jednom zásahu bola použitá americká navádzaná bomba typu JDAM.

HRW vyzvala libanonskú vládu, aby umožnila Medzinárodnému trestnému súdu vyšetrovať tieto činy. Amnesty International už skôr označila izraelské útoky na zdravotníkov a sanitky za vojnové zločiny. Prímerie z novembra 2024 nezastavilo všetky izraelské údery na Libanon.

(afp, tasr, sab)