Preskočiť na obsah
  |  

Skóre cyklistických monumentov 2025 Pogačar – van der Poel je vyrovnané 2:2

Slovinský cyklista Tadej Pogačar obhájil prvenstvo na 111. ročníku monumentu Liege – Bastogne – Liege.

Jazdec stajne SAE Team Emirates zaútočil na Côte de la Redoute vyše 30 kilometrov pred cieľom a nikto s ním nedokázal držať krok. Už trojnásobný víťaz slávnych pretekov zvládol 252 kilometrov dlhú trasu za 6:00:09 hodiny.

Druhý skončil Talian Giulio Ciccone (Lidl-Trek) a tretí bol Ír Ben Healy (Education-EasyPost), obaja s odstupom 1:03 minúty.

Okrem týchto monumentálnych pretekov vyhral Pogačar tento rok aj Okolo Flámska. Jeho najväčší súper na jednorazovkách Mathieu van der Poel, ktorý na týchto pretekoch neštartoval, zvíťazil v roku 2025 na Miláno – San Remo a tiež na Paříž – Roubaix.

Dvadsaťšesťročný slovinský fenomén si dá v nasledujúcich týždňoch pretekársku pauzu a najbližšie sa predstaví až začiatkom júna na Critérium du Dauphiné, kde sa bude pripravovať na obhajobu triumfu na Tour de France.

(tasr, im)

  |  

Vatikán porušil protokol, Zelenskyj dostal miesto v prvom rade

Vatikán porušil diplomatický protokol, aby zabezpečil ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému miesto v prvom rade na pohrebe pápeža Františka. Zelenskyj sedel na Námestí svätého Petra medzi svetovými lídrami, jedenásť miest od amerického prezidenta Donalda Trumpa, s ktorým sa na chvíľu aj stretol. Píše Telegraph.

Podľa tradície by mali byť lídri usadení v abecednom poradí názvov ich krajín vo francúzštine. Ukrajinský prezident by tak mal sedieť až v treťom rade alebo ďalej.

Po Zelenského pravej strane sedel írsky prezident Michael D. Higgins. Medzi Zelenským a Trumpom sa nachádzali aj prezidenti Indie, Maďarska, Gabonu, ako aj francúzsky prezident Emmanuel Macron s manželkou Brigitte.

Protokolárne pravidlá boli v iných prípadoch striktne dodržiavané – napríklad argentínsky prezident Javier Milei sedel úplne na kraji, a princa z Walesu usadili v treťom rade. Bývalý americký prezident Joe Biden sa nachádzal v piatom rade, pričom Taliansko reprezentoval prezident Sergio Mattarella v prvej rade.

(max)

  |  

Rubio varuje: USA nebudú investovať čas bez pokroku v mierových rokovaniach

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v nedeľu vyhlásil, že mierová dohoda medzi Ruskom a Ukrajinou musí byť uzavretá čoskoro. Ako povedal v relácii "Meet the Press" na NBC, Washington zvažuje, či sa naďalej oplatí pôsobiť ako sprostredkovateľ v rokovaniach.

"Nemôžeme naďalej venovať čas a zdroje tomuto úsiliu, ak sa neuskutoční," zdôraznil. Podľa Rubia sa v poslednom týždni americká administratíva sústredila na zisťovanie, ako blízko sú si strany konfliktu a či je pokračovanie sprostredkovateľskej úlohy ešte opodstatnené.

Rubio zároveň nešpecifikoval, ako dlho je Trumpova administratíva pripravená čakať na prelom v rokovaniach. Z jeho slov však vyplýva, že trpezlivosť Washingtonu nie je neobmedzená a že Spojené štáty budú hodnotiť ďalšie kroky na základe konkrétneho pokroku.

Vyhlásenie Marca Rubia prichádza v čase, keď sa zvýšili diplomatické aktivity v súvislosti s možným ukončením vojny na Ukrajine a keď viaceré krajiny vyvíjajú tlak na hľadanie udržateľného riešenia konfliktu.

(reuters, max)

  |  

Prezident dosiaľ zamietol všetky žiadosti o službu v ukrajinskej armáde

Prezident Peter Pellegrini zatiaľ nepovolil žiadnemu slovenskému občanovi službu v ukrajinských ozbrojených silách. O službu v ukrajinskej armáde požiadali štyria slovenskí občania. Jednu žiadosť podal občan ešte počas mandátu bývalej prezidentky Zuzany Čaputovej.

Podľa zákona o brannej povinnosti musí službu v cudzích ozbrojených silách povoliť prezident na základe žiadosti podanej na okresnom úrade.

Ak tak urobia bez uvedeného povolenia, vystavujú sa hrozbe trestného stíhania. K žiadosti sa vyjadrujú aj ministerstvá obrany, vnútra a zahraničných vecí.

Výzvu na dobrovoľnícke zapojenie sa do obrany Ukrajiny adresoval svetu ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj krátko po začiatku ruskej invázie vo februári 2022. Zelenskyj vtedy vyzval "všetkých, ktorí sa chcú pridať k obrane Ukrajiny, Európy a sveta", aby prišli bojovať po boku Ukrajincov.

(tasr, max)

  |  

Parolin: Odkaz pápeža Františka nesmie ostať len emóciou okamihu

Taliansky kardinál Pietro Parolin, štátny tajomník Svätej stolice za pontifikátu pápeža Františka, v nedeľu na Námestí sv. Petra odslúžil omšu za účasti približne 200-tisíc veriacich. Väčšinu tvorili mladí pútnici, ktorí pricestovali na mládežnícke dni Jubilejného roku 2025.

Parolin v homílii prirovnal smútok nad stratou pápeža k smútku apoštolov po Ježišovej smrti. Vyzdvihol Františkovu hlbokú vieru v nekonečné Božie milosrdenstvo, ktoré bolo ústrednou témou jeho pontifikátu. Podľa neho pápež neustále učil, že len odpustenie, súcit a milosrdenstvo môžu vytvárať spravodlivejší a pokojnejší svet. Vyjadril presvedčenie, že Františkov odkaz by nemal zostať len dočasnou emóciou, ale žiadosťou o vnútornú obnovu a prehĺbenie viery.

Mladých vyzval, aby prijali radosť Veľkej noci a hľadali pokoj v Božom milosrdenstve.

Tiež upozornil na súčasné výzvy, ktorým mládež čelí, vrátane rozvoja technológií a umelej inteligencie. Zdôraznil, že s Ježišom nikdy nebudú sami. Kardinál Parolin je považovaný za jedného z favoritov na zvolenie za nového pápeža.

(tasr, afp, max)

  |  

Moskva: Ukrajinský občan sa priznal k atentátu na dôstojníka Moskalika

Ruskí vyšetrovatelia vzniesli obvinenia z terorizmu voči ukrajinskému občanovi Ignatovi Kuzinovi, podozrivému zo zabitia vysokopostaveného ruského dôstojníka Jaroslava Moskalika. Informovala o tom v nedeľu agentúra Interfax. Kuzinova neskôr súd vzal do väzby.

Kremeľ obvinil Kyjev z piatkovej bomby v aute v meste Balašich pri Moskve, pri ktorej 59-ročný Moskalik zomrel. Ukrajinské úrady sa k incidentu nevyjadrili. Podľa ruského vyšetrovacieho výboru sa Kuzin priznal a uviedol, že konal na pokyn ukrajinských bezpečnostných služieb.

Ruská bezpečnostná služba tvrdí, že bombový útok bol koordinovaný ukrajinským kurátorom a použité bolo podomácky vyrobené výbušné zariadenie.

Podľa ruskej verzie udalostí Kuzina naverbovali ukrajinské služby v apríli 2023. V ten istý deň bol hlásený aj výbuch auta ruského dizajnéra Jevgenija Ritikova v Briansku – ten sa zaoberal modernizáciou elektronických bojových systémov.

(reuters, max)