Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Poľsko chystá s NATO manévre ako odpoveď na rusko-bieloruské vojenské cvičenia

Poľsko primerane odpovie na rusko-bieloruské vojenské cvičenia Západ 2025, ktoré sa uskutočnia v septembri. Oznámil to v pondelok námestník poľského ministra obrany Cezary Tomczyk s tým, že v Poľsku sa zároveň budú konať rozsiahle národné a aliančné manévre.

Tomczyk v rozhovore pre rádio RMF24 uviedol, že nadchádzajúce cvičenia v Bielorusku nepredstavujú priamu hrozbu, avšak Poľsko na ne v spolupráci s NATO odpovie rozsiahlymi cvičeniami na svojom území. Pripomenul, že NATO v minulom roku uskutočnilo svoje doteraz najväčšie cvičenia so 100-tisíc vojakmi a je vojensky silnejšie ako Rusko.

Manévre Západ sa konajú každé štyri roky od roku 2009. Posledné cvičenia v roku 2021, do ktorých sa zapojilo vyše 200-tisíc vojakov, boli od rozpadu ZSSR najväčšími na západnom smere a predznamenali inváziu na Ukrajinu. Tomczyk uviedol, že signály prichádzajúce z Ruska a Bieloruska sú vždy dôvodom na znepokojenie.

Námestník ministra sa vyjadril aj k posilňovaniu zbrojárskej výroby v Poľsku, pričom plnú funkčnosť liniek na výrobu munície očakáva v horizonte niekoľkých mesiacov. Uviedol, že Poľsko už dnes vyrába muníciu, avšak v niektorých oblastiach je stále závislé od externých dodávok.

(tasr, pap, lud)

Minúta  |  

Berlín chce zvýšiť výdavky na obranu, žiada obísť úverové limity Únie

Nemecko požiadalo Európsku komisiu o výnimku z úverových limitov Európskej únie, aby mohlo v nasledujúcich rokoch zvýšiť svoje výdavky na obranu. Vyplýva to z listu nemeckého ministra financií Jörga Kukiesa, do ktorého nahliadla agentúra Reuters.

Kukies už v piatok avizoval, že Nemecko pravdepodobne požiada o výnimku. Komisia navrhla, aby členské štáty mohli zvýšiť výdavky na obranu o 1,5 percenta HDP ročne počas štyroch rokov bez rizika disciplinárnych opatrení pri prekročení troch percent deficitu.

V liste minister označil návrh za dôležitý nástroj na posilnenie obranných rozpočtov a zároveň za spôsob, ako zachovať fiškálnu disciplínu. Cieľom je zvýšiť investície do obrany v Únii o 650 miliárd eur. Zatiaľ záujem o výnimku prejavili iba Portugalsko a Poľsko.

Krajiny s vysokým dlhom - nad 100 percent - ako Taliansko, Francúzsko či Španielsko, sú zatiaľ opatrné. Požiadavka Nemecka, ktoré má verejný dlh na úrovni 62,5 percenta HDP, by ich však mohla motivovať k zmene postoja.

(reuters, max)

Minúta  |  

Estónsko prepustilo ropný tanker podozrivý zo sankčných machinácií

Estónsko prepustilo ropný tanker Kiwala, ktorý zadržali 11. apríla počas plavby bez platnej vlajky. Tanker sa údajne radí medzi takzvanú "tieňovú flotilu" – skupinu starších plavidiel, ktoré slúžia na obchádzanie medzinárodných sankcií prepravou ropy bez regulácie a poistenia uznávanými západnými spoločnosťami.

V čase zásahu estónskeho námorníctva sa Kiwala plavila pod vlajkou Džibutska, avšak džibutské úrady následne popreli registráciu plavidla. Estónske úrady uviedli, že loď prepustili po tom, čo dostali od Džibutska potvrdenie, že Kiwalu prijmú do svojho registra do 7. mája.

Podľa údajov spoločnosti LSEG zakotvila Kiwala v pondelok skoro ráno v ruskom prístave Usť-Luga, kam sa vydala po odplávaní z estónskych vôd v sobotu.

Tento incident upozornil na rastúci problém nelegálnej prepravy ropy prostredníctvom plavidiel mimo dohľadu medzinárodných regulačných orgánov. Džibutské úrady zatiaľ neposkytli k prípadu verejné vyjadrenie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Študent v Južnej Kórei pobodal v škole troch ľudí a skočil do jazera

V juhokórejskom meste Čchongdžu v pondelok ráno študent strednej školy pobodal nožom troch ľudí a dvoch ďalších zranil. Podľa polície nikto z napadnutých nie je v kritickom stave.

Útok sa stal na strednej škole v Čchongdžu približne o 8:36 miestneho času (1:36 SELČ). Osemnásťročný študent pri útoku vážne zranil troch ľudí vrátane riaditeľa školy, ktorého bodol do brucha, a štátneho zamestnanca, ktorého bodol do hrudníka. Dvaja ďalší ľudia i útočník utrpeli menšie zranenia.

Študent po útoku utiekol do neďalekého parku, kde skočil do jazera. Polícia mladíka zatkla dvanásť minút po obdržaní prvého hlásenia a previezla ho do nemocnice. „Snažíme sa určiť detaily útoku a jeho motív,“ uviedla miestna polícia. Škola po útoku zvolala mimoriadne zasadnutie.

Násilné útoky na školách sú v Južnej Kórei veľmi ojedinelé. Podľa oficiálnych štatistík bola v krajine v roku 2021 miera počtu vrážd na 100-tisíc obyvateľov na úrovni 1,3, čo je hlboko pod celosvetovým priemerom šesť vrážd na 100-tisíc obyvateľov.

Pri jednom z posledných útokov pred niekoľkými mesiacmi učiteľ na základnej škole smrteľne dobodal 18-ročného žiaka.

(tasr, afp, johnap, lud)

Minúta  |  

Macron: Podozrivý z vraždy v mešite na juhu Francúzska sa vzdal

Muž podozrivý z brutálneho útoku v mešite na juhu Francúzska sa v nedeľu sám vzdal polícii v talianskom meste Pistoia.

Olivier A., 20-ročný Francúz bosnianskeho pôvodu, čelí obvineniu z vraždy moslimského veriaceho Aboubakara Cisseho, ktorého v piatok v La Grand-Combe bodol približne 50-krát.

Páchateľ si agóniu obete natáčal na telefón a video zdieľal cez sociálne siete. Po útoku ušiel a francúzske úrady proti nemu nasadili viac ako 70 policajtov, pričom ho považovali za mimoriadne nebezpečného.

Na jeho prevoz späť do Francúzska bude vydaný európsky zatykač.

Incident vyvolal pobúrenie — v La Grand-Combe sa na pamiatku obete konal tichý pochod, pričom solidaritu vyjadril aj prezident Emmanuel Macron, ktorý odsúdil rasizmus a nenávisť vo Francúzsku.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Senátorka Berlína čelí kritike za prirovnanie Tesly k nacistickým autám

Berlínska senátorka zo Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) Cansel Kiziltepeová čelí rozsiahlej kritike po tom, čo v príspevku na sieti X prirovnala elektrické vozidlá Tesla k „nacistickým autám“. Informoval o tom denník Welt.

Hoci príspevok následne vymazala, vlnu pobúrenia to nezastavilo, najmä v susednom Brandenbursku, kde Tesla Gigafactory zamestnáva viac ako 11-tisíc ľudí.

Minister hospodárstva Brandenburska Daniel Keller (SPD) ju vyzval na ospravedlnenie a označil jej slová za neúctivé hlavne voči zamestnancom.

Kiziltepeová neskôr zmiernila rétoriku, keď kritizovala politické postoje šéfa tejto automobilky Elona Muska, no zdôraznila, že nemá v úmysle obviňovať zamestnancov Tesly.

Kritici jej vyčítajú poškodzovanie zamestnanosti a investičnej klímy v regióne, kde je táto americká spoločnosť najväčším zamestnávateľom. Výroky podľa mnohých ohrozili jej politickú kariéru aj dôveru v berlínsku vládu.

(lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.