Preskočiť na obsah
  |  

USA zablahoželali kanadským liberálom k volebnému víťazstvu

Spojené štáty v utorok prostredníctvom hovorkyne ministerstva zahraničných vecí Tammy Bruceovej zablahoželali kanadskej Liberálnej strane premiéra Marka Carneyho k víťazstvu v parlamentných voľbách.

Na začiatku roka sa zdalo, že parlamentné voľby s prehľadom vyhrajú konzervatívci na čele so 45-ročným Pierrom Poilievrom, ktorí v januári v prieskumoch viedli nad liberálmi o 20 percentuálnych bodov. Situáciu však výrazne ovplyvnili clá uvalené vládou amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho opakované vyjadrenia, že Kanada sa stane 51. štátom USA.

To pomohlo doteraz vládnucim liberálom 60-ročného Marka Carneyho, ktorý vo funkcii premiéra nahradil Justina Trudeaua. Carney predtým viedol kanadskú aj britskú centrálnu banku a tvrdí, že jeho skúsenosti z finančného sektora ho predurčujú na riešenie otázky ciel a obnovu dôvery v kanadskú ekonomiku.

(tasr, afp)

  |  

V Skopje protestovali pozostalí obetí požiaru, žiadajú demisie

V Skopje sa v utorok konal rozsiahly protest, na ktorom stovky ľudí vrátane príbuzných obetí žiadali demisie vysokých predstaviteľov v súvislosti s tragickým požiarom v nočnom klube Pulse v Kočani. V marci tam zahynulo 62 ľudí, prevažne mladých, a ďalších takmer 200 bolo zranených.

Protest sa konal pod heslom „Oneskorená akcia“ a účastníci obvinili úrady z korupcie a zlyhania v oblasti bezpečnosti. Podľa demonštrantov nebolo vyšetrovanie dostatočne dôkladné a vynechalo zodpovednosť vysokopostavených činiteľov.

Generálny prokurátor Ľupčo Kocevski sa s príbuznými stretol a uistil ich, že vyšetrovanie pokračuje komplexne.

Požiar údajne spustila zábavná pyrotechnika, ktorá zapálila horľavé časti stropu, pričom panika a tlačenica prispeli k vysokému počtu obetí.

Úrady preverujú zodpovednosť približne 60 osôb, no protestujúci žiadajú širšie objasnenie systémových zlyhaní, ktoré tragédii predchádzali.

(tasr, lipa)

  |  

Erdogan a Meloniová rokovali o migrácii, obrane a hospodárskej spolupráci

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a talianska premiérka Giorgia Meloniová sa v Ríme dohodli na prehĺbení bilaterálnych vzťahov, najmä v oblasti obrany, energetiky a obchodu.

Oba štáty si stanovili ambiciózny cieľ zvýšiť objem vzájomného obchodu na viac než 40 miliárd eur ročne zo súčasných 28,3 miliardy.

Lídri diskutovali aj o vojne na Ukrajine, napätí na Blízkom východe a migrácii, ktorá je pre Taliansko kľúčovou témou.

Ankara podľa Meloniovej zohráva zásadnú úlohu pri regulácii migračných tokov do Európy. Erdogan ocenil pokrok Talianska v obrannom priemysle a pripomenul spoločné projekty, vrátane vývoja dronov spoločnosťami Leonardo a Baykar.

Cieľom oboch strán je dosiahnuť strategické partnerstvo, ktoré by posilnilo priemyselnú autonómiu v Európe a v oblasti Stredozemného mora.

(tasr, lipa)

  |  

Lotyš, ktorý bojoval na Ukrajine za Rusko, pôjde do väzenia na šesť rokov

Lotyšského občana odsúdili na šesť rokov väzenia za účasť v ruskej armáde počas vojny na Ukrajine.

Muža zadržali pri pokuse nelegálne sa vrátiť do Lotyšska cez hranice z Ruska. Okrem účasti na bojoch bol uznaný vinným aj z nelegálneho prekročenia hraníc. Dostal trest šesť rokov väzenia a dva roky súdneho dohľadu.

Podľa lotyšskej prokuratúry vstúpil do ruskej armády v roku 2023, kde pôsobil v delostreleckej jednotke 80. tankového pluku v Čeľabinsku, a v októbri 2024 bol vyslaný na Ukrajinu.

Prokuratúra uviedla, že obžalovaný priznal vinu a vyjadril ľútosť, čo sa považovalo za poľahčujúcu okolnosť.

Zatiaľ čo boj na strane Ruska vedie k trestnému stíhaniu, lotyšskí dobrovoľníci, ktorí bojujú na strane Ukrajiny, nie sú po návrate do vlasti postihovaní, podobne ako v Litve a Estónsku.

(tasr, lipa)

  |  

Lavrov: Putinov návrh prímeria môže otvoriť cestu k rokovaniam

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov označil návrh prezidenta Putina na trojdňové prímerie od 8. do 11. mája za možné otvorenie priameho dialógu s Kyjevom bez predbežných podmienok.

Uviedol to na zasadnutí BRICS v Brazílii, kde zároveň kritizoval návrh USA a Ukrajiny na 30-dňové prímerie ako potenciálnu príležitosť pre Kyjev na posilnenie armády. Podľa Lavrova by takýto dlhší mier nemohol byť spoľahlivo monitorovaný.

Putinov návrh súvisí s oslavami 80. výročia víťazstva v druhej svetovej vojne.

Ukrajinský prezident Zelenskyj reagoval výzvou na okamžité prímerie v trvaní minimálne 30 dní.

Spojené štáty cez prezidenta Trumpa deklarovali snahu o trvalé prímerie, avšak Trump má podľa zdrojov rastúce výhrady voči prístupu ruského aj ukrajinského vedenia. Jeho vyslanec Keith Kellogg označil trojdňový návrh Moskvy za „absurdný“.

(tasr, lipa)

  |  

Čurillovci neuspeli na Ústavnom súde, Šutaj Eštok obhajuje svoje kroky

Ústavný súd SR zamietol ústavnú sťažnosť jedného z policajtov zo skupiny takzvaných čurillovcov proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu (NS) SR o dovolaní.

Na sociálnej sieti o tom informoval minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas), ktorý uviedol, že ministerstvo má už šesť rozhodnutí NS SR, ktoré dávajú za pravdu jeho postupu.

Tvrdí, že verejnosť bola dlhodobo zavádzaná o údajnom upieraní práv vyšetrovateľom.

Minister po svojom nástupe dočasne pozbavil výkonu služby šiestich vyšetrovateľov, pričom tento krok odôvodnil podozrením zo spáchania trestného činu. Policajti pritom disponovali statusom chráneného oznamovateľa, čo podľa Úradu na ochranu oznamovateľov znamená, že minister mal najprv konať prostredníctvom tohto úradu.

Prípad takzvaných čurillovcov tak zostáva naďalej predmetom verejnej a právnej diskusie.

(tasr, lipa)