Preskočiť na obsah
  |  

Iracké úrady pomohli USA identifikovať džihádistu spojeného s útokom

Iracké úrady oznámili zadržanie člena Islamského štátu podozrivého z podnecovania teroristického útoku, ku ktorému došlo na Nový rok v americkom meste New Orleans.

Pri útoku autom v turisticky frekventovanej Francúzskej štvrti zahynulo 14 ľudí. Útočník, 42-ročný vojnový veterán Shamsud-Din Jabbar z Texasu, bol po incidente zastrelený políciou. FBI vyšetruje incident ako teroristický čin a má podozrenie, že Jabbar nejednal sám, ale bol inšpirovaný džihádistickou ideológiou skupiny IS.

V jeho vozidle sa našli zbrane, výbušniny a vlajka Islamského štátu. Na žiadosť USA pomohli iracké úrady s vyšetrovaním, čo viedlo k identifikácii a zadržaniu ďalšieho podozrivého – irackého občana napojeného na zahraničnú operačnú štruktúru IS.

Tento muž bude súdený podľa irackého protiteroristického zákona. Islamský štát bol síce v regióne porazený, ale jeho spiace bunky zostávajú aktívne a naďalej predstavujú bezpečnostnú hrozbu.

(tasr, mja)

  |  

Európska ľudová strana si zvolila predsedu, bol jediným kandidátom

Na kongrese Európskej ľudovej strany (EPP) v španielskej Valencii bol Manfred Weber opätovne zvolený za predsedu strany na ďalšie trojročné obdobie.

Nemecký politik nemal protikandidáta a získal 502 z 563 platných hlasov. V prejave sa pochválil, že EPP sa počas jeho vedenia posunula z opozície k pozícii, kde vedie takmer tucet vlád v Európe. Kritizoval politických oponentov vrátane sociálnych demokratov, zelených a liberálov, pričom varoval pred rastúcou silou populistov.

Vymedzil sa tiež voči klimatickej politike Fransa Timmermansa. Po zvolení predstavil europoslankyňu Dolors Montserratovú ako kandidátku na novú generálnu tajomníčku EPP.

Kongres sprevádzali aj protesty – približne tisíc ľudí demonštrovalo v súvislosti so záplavami v októbri 2024 vo Valencii, kde prišlo o život 227 ľudí. Demonštranti žiadali zodpovednosť od regionálneho lídra Carlosa Mazóna.

(tasr, mja)

  |  

Nová severokórejská loď má problém s pohonom, tvrdia analytici

Severná Kórea vykonala prvé testovanie zbraní novej vojenskej lode triedy „Choe Hyon“, ktorá bola nedávno predstavená. Podľa štátnej agentúry KCNA sa na testovaní zúčastnil aj vodca krajiny Kim Čong-un.

Súčasťou testov bolo odpálenie riadených striel, protileteckých rakiet a delostrelecká paľba. Kim vyhlásil, že je čas urýchliť jadrové zbrojenie námorníctva v záujme národnej obrany a suverenity na mori.

Analytici však upozorňujú, že loď ešte nemusí byť pripravená na samostatný pohyb – satelitné snímky ukazujú, že sa používali remorkéry, čo môže naznačovať nefunkčný pohonný systém. Loď má hmotnosť 5-tisíc ton a podľa Severnej Kórey je vybavená „najúčinnejšími zbraňami“.

Do služby má byť odovzdaná začiatkom budúceho roka. Loď nesie meno po revolucionárovi Choe Hyonovi, ktorý bojoval proti japonskej okupácii. Aktivity KĽDR pozorne sledujú spravodajské služby Južnej Kórey a USA.

(reuters, mja)

  |  

Trump: Putin chce mier, ale možno sa so mnou len zahráva

Americký prezident Donald Trump vyhlásil, že podľa neho si ruský prezident Vladimir Putin želá mier na Ukrajine, hoci zároveň pripustil, že sa s ním „zahráva“.

V rozhovore pre ABC News Trump naznačil, že Putin má záujem ovládnuť celé územie Ukrajiny, ale kvôli nemu k tomu nedôjde. Kritizoval predchádzajúcu administratívu Joea Bidena, ktorej dáva za vinu začiatok vojny.

Po stretnutí s Volodymyrom Zelenským vo Vatikáne však vyjadril pochybnosti o Putinovej ochote ukončiť konflikt. Reagoval tiež na nedávne útoky Ruska na civilné ciele a uviedol, že možno Putin nechce vojnu ukončiť.

Putin medzitým navrhol trojdňové prímerie od 8. do 11. mája pri príležitosti výročia víťazstva v druhej svetovej vojne. Americký minister zahraničia Marco Rubio zároveň vyzval Moskvu a Kyjev, aby predložili konkrétne mierové návrhy, inak USA stiahnu podporu pre sprostredkovanie dohody.

(tasr, mja)

  |  

Soul rokuje s USA o ochrane automobiliek a oceliarní pred clami

Juhokórejské ministerstvo priemyslu oznámilo, že jeho predstavitelia odcestujú v stredu do Washingtonu, kde sa stretnú so zástupcami amerického obchodného úradu na technické rokovania týkajúce sa amerických ciel.

Hlavným cieľom juhokórejskej delegácie je minimalizovať negatívny dopad ciel, ktoré zaviedla administratíva prezidenta Donalda Trumpa, na juhokórejské firmy. Rokovania sa budú zameriavať najmä na dosiahnutie výnimiek z recipročných ciel a dovozných poplatkov, ktoré sa týkajú automobilového a oceliarskeho priemyslu.

Juhokórejská vláda sa snaží ochrániť svojich výrobcov pred zvýšenými nákladmi a potenciálnym oslabením konkurencieschopnosti na americkom trhu.

Výsledok týchto rokovaní môže mať vplyv na obchodné vzťahy medzi oboma krajinami a na stabilitu vývozu kľúčových juhokórejských produktov do Spojených štátov.

(reuters, mja)

  |  

Nemecko si uctilo pápeža Františka, dorazila aj politická elita

V nemeckých mestách sa v utorok konali zádušné omše za zosnulého pápeža Františka, ktorý zomrel 21. apríla vo veku 88 rokov po ťažkom zápale pľúc.

Na omši v Berlíne sa zúčastnili aj najvyšší politickí predstavitelia vrátane prezidenta Franka-Waltera Steinmeiera. Predseda Nemeckej biskupskej konferencie Georg Bätzing vo svojej kázni vyzdvihol Františkovu odvahu, ľudskosť a oddanosť evanjeliu. Pripomenul jeho výzvy k budovaniu mostov a blízkosť k ľuďom.

Berlínsky arcibiskup Heiner Koch zdôraznil jeho prácu pre chudobných a marginalizovaných. Apoštolský nuncius Nikola Eterovič ocenil Františkovo nasadenie za mier a jeho nekompromisné odmietanie vojny ako ľudského zlyhania.

František, prvý pápež z Latinskej Ameriky, bol pochovaný v Bazilike Panny Márie Väčšej v Ríme po sobotnej pohrebnej omši pred Bazilikou sv. Petra. Jeho život a smrť vyvolali celosvetový ohlas naprieč náboženskými i sekulárnymi komunitami.

(tasr, mja)