Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Deportácie migrantov z USA rastú, zaostávajú však pod úrovňou z čias Bidena

Spojené štáty deportovali 131 nelegálnych migrantov zo Strednej Ázie do Uzbekistanu v rámci dohody medzi oboma krajinami, informovalo americké ministerstvo vnútornej bezpečnosti. Deportovaní pochádzali z Uzbekistanu, Kirgizska a Kazachstanu a boli prevezení charterovým letom.

Tento krok je súčasťou prísnej imigračnej politiky prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa zaviazal deportovať milióny nelegálnych prisťahovalcov. Administratíva zároveň vytvára nové trasy deportácií, napríklad nedávnym presunom Iračana do Rwandy.

Kritici, vrátane demokratov a obhajcov ľudských práv, upozorňujú, že takýto prístup často obchádza zákonné postupy a rozdeľuje rodiny. Jeden z prípadov sa týkal kubánskej matky, ktorej údajne zabránili vziať so sebou dojčiace dieťa.

Napriek Trumpovej rétorike sú však aktuálne počty deportácií nižšie ako počas minulého roku za prezidenta Joea Bidena, keď bola miera vyhosťovania vyššia kvôli intenzívnej vlne prisťahovalectva. Biely dom ani uzbecké veľvyslanectvo sa k situácii zatiaľ nevyjadrili.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump dočasne zmierňuje clá, automobilky dostanú dvojročné úľavy

Americký prezident Donald Trump podpísal exekutívny príkaz, ktorý na dva roky dočasne zmierňuje vplyv 25-percentných dovozných ciel na americké automobilky.

Cieľom opatrenia je poskytnúť výrobcom áut priestor na zvýšenie podielu domácich komponentov vo vozidlách vyrábaných v USA a zabrániť poklesu ich konkurencieschopnosti.

V prvom roku, do apríla 2026, budú mať firmy nárok na kompenzáciu vo výške 3,75 percenta z hodnoty automobilu, v druhom roku do apríla 2027 sa úľava zníži na 2,5 percenta.

Trump vysvetlil, že ide o „most“, ktorý má uľahčiť presun väčšieho objemu výroby späť do Spojených štátov. Minister financií Scott Bessent podporil tento krok s tým, že cieľom je vytvoriť viac pracovných miest.

Naopak, kritiku vyslovila prezidentka Kanadskej obchodnej komory Candace Laingová, podľa ktorej nejde o skutočnú pomoc, keďže firmy v Severnej Amerike potrebujú stabilné a predvídateľné pravidlá.

Zmienila tiež, že neustále sa meniace clá vytvárajú neistotu, ktorá negatívne ovplyvňuje podnikanie v USA aj Kanade.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Najvyšší súd USA rozhodne o prvej verejne financovanej katolíckej škole

Najvyšší súd USA v stredu prerokuje prípad návrhu na zriadenie prvej náboženskej školy, ktorá by bola financovaná z verejných zdrojov, no riadená súkromnou katolíckou organizáciou.

Virtuálnu školu St. Isidore of Seville chcú zriadiť diecézy v Oklahome City a Tulse. Ide o školu poskytujúcu online vzdelávanie pre rodiny žijúce v odľahlých oblastiach alebo hľadajúce alternatívnu formu výučby.

Projekt už zablokoval najvyšší súd štátu Oklahoma, keďže podľa neho by išlo o porušenie ústavného princípu oddelenia cirkvi od štátu.

Škola by vyučovala deti od materskej školy až po strednú školu a súčasťou výučby by bolo aj náboženstvo.

Kritici upozorňujú, že štát by tak financoval náboženské vzdelávanie a mohlo by dôjsť aj k diskriminácii pri výbere zamestnancov.

Podporu má projekt od guvernéra Oklahomy aj od Donalda Trumpa, proti je generálny prokurátor štátu.

Rozhodnutie najvyššieho súdu USA sa očakáva do konca júna a môže mať vplyv na budúcnosť financovania náboženského školstva z verejných zdrojov.

(reuters)

Minúta  |  

Muskova X stratila za pol roka 11 miliónov používateľov v Európe

Sociálna sieť X, ktorú vlastní Elon Musk, zažíva v Európe značný pokles popularity, uvádza portál Politico.

Najnovšie údaje, ktoré spoločnosť zverejnila v súlade s nariadeniami EÚ o digitálnych službách, ukazujú, že platforma od augusta 2024 stratila až 11 miliónov používateľov, čo predstavuje pokles o 10,5 percenta.

Najvýraznejší úbytok zaznamenali Francúzsko (2,7 milióna), Poľsko (1,8 milióna) a Nemecko (1,3 milióna). Výrazné poklesy postihli aj menšie štáty ako Litva a Luxembursko, kde platformu opustila až štvrtina používateľov.

Odliv je pripisovaný kontroverzným zmenám pravidiel, ktoré Musk zaviedol po odkúpení Twitteru v roku 2022, a jeho verejnej podpore pravicových hnutí, čo podľa kritikov podporuje šírenie nenávisti a dezinformácií.

Mnohé verejné inštitúcie, médiá aj známe osobnosti platformu opustili, vrátane mesta Paríž, denníka The Guardian či Stephena Kinga.

Platforma čelí aj vyšetrovaniu Európskej komisie pre možné porušenie zákonov o boji proti nezákonnému obsahu.

Pokles záujmu postihol aj Teslu – predaje jej elektromobilov v Európe začiatkom roka klesli o viac než 50 percent.

(politico, lup)

Minúta  |  

Pri Trnave našli trosky nemeckého messerschmittu z 2. svetovej vojny

V katastri obce Brestovany pri Trnave boli nájdené zvyšky vraku nemeckého stíhacieho lietadla Messerschmitt Bf-109 G6 z čias druhej svetovej vojny.

Lietadlo pilotoval Juraj Puškár, nadporučík slovenského letectva, ktoré v tom období bojovalo na strane nacistického Nemecka. Zahynul 26. júna 1944 počas neúspešného útoku osemčlennej letky na približne 650 amerických bombardérov so sprievodom viac než 200 stíhačov.

Po tejto akcii bola letka fakticky zničená a jej zvyšní členovia sa o pár mesiacov pridali k Slovenskému národnému povstaniu.

Výskum na mieste viedli archeológovia Matúš Sládok a Andrej Sabov v spolupráci s obecným úradom a historickými nadšencami. Lokalizácia trosiek prebehla pomocou geomagnetického prieskumu.

Nálezy zahŕňajú fragmenty kokpitu, zameriavača, šošovky, nábojníc, súčiastok lietadla a osobných vecí ako hrebeň či gombík. Časť nálezov už bola očistená a konzervovaná.

Podľa pamiatkového zákona patria štátu a budú pravdepodobne zverené do správy Západoslovenského múzea v Trnave, ktoré sa na výskume aktívne podieľa. Objav dokumentuje konkrétny príbeh vojnového konfliktu.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Fiala: Česká vláda získa 80-percentný podiel v projekte jadrovej elektrárne Dukovany

Česká vláda v stredu schválila aktualizovaný model financovania výstavby dvoch nových jadrových blokov a rozhodla, že v projekte získa väčšinový podiel. Hodnota investície presiahne 18 miliárd dolárov, informoval premiér Petr Fiala.

Nové bloky v Dukovanoch má postaviť juhokórejská spoločnosť Korea Hydro & Nuclear Power (KHNP), ktorá bola vybraná ako víťaz tendra. Zmluvy s ňou budú podpísané 7. mája.

(reuters, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.