Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bielorusko prichádza o pracovnú silu, Lukašenko pozýva Pakistancov

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko plánuje v spolupráci s Pakistanom prijať až 150-tisíc pakistanských migrantov, aby zmiernil nedostatok pracovnej sily. Ten je reálny po odchode pol milióna ľudí od roku 2020.

Plán podľa Deutsche Welle vyvolal v krajine rozsiahlu diskusiu a obavy o bezpečnosť a zamestnanosť, čo primalo Lukašenka, aby upokojil verejnosť vyhlásením, že Bielorusko má záujem najmä o kvalifikovaných odborníkov a rodiny.

"Ak chcete pozvať Tadžikov, Uzbekov, Kazachov, Sýrčanov, Afgancov, akýchkoľvek ľudí, pozvite ich. Musíte však vedieť, akí sú to ľudia a že ich na tomto mieste potrebujete a že dokážu vykonať túto operáciu. Ak nevedia ako, naučte ich to," povedal Lukašenko ešte 16. januára.

Kritici však pochybujú o atraktivite ponúkanej mzdy 300–500 eur mesačne a o reálnom záujme migrantov o Bielorusko ako cieľovú krajinu. Objavili sa tiež obavy, že migranti môžu plán zneužiť ako cestu do Európskej únie, keďže Bielorusko hraničí s členskými štátmi Únie.

(max)

Minúta  |  

V kurských piviniciach sa stále ukrývajú ukrajinské jednotky, tvrdí Putin

Ruský prezident Vladimir Putin vyhlásil, že v západoruskej Kurskej oblasti sa ešte stále ukrývajú malé skupiny ukrajinských vojakov v pivniciach a úkrytoch. Uviedol to na stredajšom verejnom podujatí v Moskve, kde poukázal na rádiové odposluchy, podľa ktorých ukrajinskí vojaci žiadajú svojich veliteľov o evakuáciu.

Putin zároveň ocenil svojich veliteľov v regióne a zablahoželal im k úspešnému ukončeniu operácie, ktorá mala vytlačiť ukrajinské sily z oblasti. Táto operácia nasledovala po incidente z augusta minulého roka, keď ukrajinské jednotky vtrhli cez hranice do ruskej oblasti Kursk.

Ukrajinská strana však potvrdila, že niektoré jej jednotky sa stále nachádzajú nielen v Kursku, ale aj v susednej Belgorodskej oblasti.

Vyjadrenia oboch strán naznačujú pokračujúce napätie a nejednoznačnú situáciu v pohraničných oblastiach medzi Ukrajinou a Ruskom.

(reuters, max)

Minúta  |  

Švédsky novinár dostal podmienku za urážku Erdogana

Švédskeho novinára Joakima Medina odsúdil turecký súd na 11 mesiacov podmienečne za urážku tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana. Medin však naďalej ostáva vo väzbe.

Novinár čelí totiž aj vážnejšiemu obvineniu – z členstva v zakázanej Strane kurdských pracujúcich (PKK), čo môže viesť k trestu až deväť rokov väzenia. Proces v tejto veci zatiaľ nemá stanovený dátum.

Novinára, pôsobiacieho vo švédskom denníku Dagens ETC, zadržali 28. marca po príchode do Turecka, kde plánoval informovať o protestoch spustených zadržaním primátora Istanbulu a opozičného lídra Ekrema Imamogla.

Jeho zatknutie a obvinenia vyvolali znepokojenie medzi medzinárodnými organizáciami na ochranu ľudských práv, ktoré upozorňujú na zhoršujúcu sa slobodu tlače a stav právneho štátu v Turecku. Prípad tak opäť upriamuje pozornosť na represívne praktiky tureckej vlády voči novinárom a politickým oponentom.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

Trumpova kampaň tlaku pokračuje, USA zasiahli iránsky vývoz ropy

Spojené štáty uvalili nové sankcie na sedem subjektov v Spojených arabských emirátoch, Turecku a Iráne, ktoré obvinili z nezákonného obchodu s iránskou ropou a petrochemikáliami.

Cieľom sú aj dve plavidlá a päť kľúčových subjektov zapojených do predaja a nákupu produktov v hodnote stoviek miliónov dolárov. Sankcie prichádzajú pred sobotňajším kolom rokovaní medzi USA a Iránom o iránskom jadrovom programe.

Americký minister Marco Rubio zdôraznil, že cieľom je úplne zastaviť nelegálny vývoz ropy, vrátane dodávok do Číny, a posilniť takzvanú kampaň maximálneho tlaku na Teherán, ktorú preferuje Donald Trump.

Počas prvého obdobia Trump odstúpil od jadrovej dohody z roku 2015 a obnovil tvrdé sankcie. Irán následne výrazne prekročil limity obohacovania uránu.

Západné štáty obviňujú Teherán zo snáh o vývoj jadrových zbraní, kým Irán tvrdí, že jeho program slúži výlučne civilným účelom. Iránska misia pri OSN nereagovala na výzvy o komentár.

(reuters, max)

Minúta  |  

Deportácie migrantov z USA rastú, zaostávajú však pod úrovňou z čias Bidena

Spojené štáty deportovali 131 nelegálnych migrantov zo Strednej Ázie do Uzbekistanu v rámci dohody medzi oboma krajinami, informovalo americké ministerstvo vnútornej bezpečnosti. Deportovaní pochádzali z Uzbekistanu, Kirgizska a Kazachstanu a boli prevezení charterovým letom.

Tento krok je súčasťou prísnej imigračnej politiky prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa zaviazal deportovať milióny nelegálnych prisťahovalcov. Administratíva zároveň vytvára nové trasy deportácií, napríklad nedávnym presunom Iračana do Rwandy.

Kritici, vrátane demokratov a obhajcov ľudských práv, upozorňujú, že takýto prístup často obchádza zákonné postupy a rozdeľuje rodiny. Jeden z prípadov sa týkal kubánskej matky, ktorej údajne zabránili vziať so sebou dojčiace dieťa.

Napriek Trumpovej rétorike sú však aktuálne počty deportácií nižšie ako počas minulého roku za prezidenta Joea Bidena, keď bola miera vyhosťovania vyššia kvôli intenzívnej vlne prisťahovalectva. Biely dom ani uzbecké veľvyslanectvo sa k situácii zatiaľ nevyjadrili.

(reuters, max)

Minúta  |  

Trump dočasne zmierňuje clá, automobilky dostanú dvojročné úľavy

Americký prezident Donald Trump podpísal exekutívny príkaz, ktorý na dva roky dočasne zmierňuje vplyv 25-percentných dovozných ciel na americké automobilky.

Cieľom opatrenia je poskytnúť výrobcom áut priestor na zvýšenie podielu domácich komponentov vo vozidlách vyrábaných v USA a zabrániť poklesu ich konkurencieschopnosti.

V prvom roku, do apríla 2026, budú mať firmy nárok na kompenzáciu vo výške 3,75 percenta z hodnoty automobilu, v druhom roku do apríla 2027 sa úľava zníži na 2,5 percenta.

Trump vysvetlil, že ide o „most“, ktorý má uľahčiť presun väčšieho objemu výroby späť do Spojených štátov. Minister financií Scott Bessent podporil tento krok s tým, že cieľom je vytvoriť viac pracovných miest.

Naopak, kritiku vyslovila prezidentka Kanadskej obchodnej komory Candace Laingová, podľa ktorej nejde o skutočnú pomoc, keďže firmy v Severnej Amerike potrebujú stabilné a predvídateľné pravidlá.

Zmienila tiež, že neustále sa meniace clá vytvárajú neistotu, ktorá negatívne ovplyvňuje podnikanie v USA aj Kanade.

(tasr, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.