Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Po útoku v Pahalgáme eskaluje napätie, India a Pakistan si blokujú lety

India uzavrela svoj vzdušný priestor pre pakistanské lietadlá od 30. apríla do 23. mája, čo je reakciou na predchádzajúce kroky Islamabadu a na stupňujúce sa napätie medzi oboma krajinami.

Situácia sa zhoršila po nedávnom útoku ozbrojencov v Pahalgáme, ktorý si vyžiadal 26 obetí, prevažne indických turistov. V reakcii India pozastavila vízové služby pre Pakistancov a Pakistan uzavrel svoj vzdušný priestor pre indické spoločnosti.

Napätie eskaluje aj na hraniciach, kde dochádza k ozbrojeným incidentom. Pakistan tvrdí, že má informácie o plánovanom indickom útoku, zatiaľ čo premiér Naréndra Módí dal ozbrojeným silám údajne úplnú slobodu v rozhodovaní o reakcii.

Do vývoja zasiahli aj medzinárodní aktéri – OSN vyzýva na zdržanlivosť a americký minister zahraničia Marco Rubio apeloval na zachovanie mieru a stability. Situácia v Kašmíre sa tak opäť dostáva do centra medzinárodnej pozornosti.

(tasr, reuters, ap, max)

Minúta  |  

Lotyšsko zakročilo proti proruským umelcom: Týka sa to aj dcéry Pugačovovej

Lotyšsko zakázalo vstup hudobnému skladateľovi Goranovi Bregovićovi a speváčke Kristine Orbakaité, keďže ich zaradilo na zoznam neželaných osôb. Rozhodnutie prijala lotyšská tajná služba VDD, ktorá tvrdí, že obaja umelci podporujú ruskú agresiu proti Ukrajine a vystupovali na okupovaných územiach, konkrétne na Kryme.

Bregović, pôvodom zo Srbska a Chorvátska, mal naplánované koncerty v Lotyšsku, ktoré však bude musieť zrušiť. VDD uviedla, že umelec od roku 2014 viackrát vystúpil na anektovanom Kryme a verejne podporoval Rusko, pričom šíril proruské naratívy a kritiku Západu.

Orbakaité, dcéra známej ruskej speváčky Ally Pugačovovej, sa podľa tajnej služby tiež zúčastňovala na propagandistických podujatiach a koncertovala na Kryme po jeho anexii.

Minister vnútra Rihards Kozlovskis rozhodnutie obhajuje s odkazom na neakceptovateľné postoje týchto umelcov a dôslednú podporu Ukrajine zo strany Lotyšska.

(tasr, b92, lsm.lv, max)

Minúta  |  

Únia rokuje s partnermi, ako udržať sankcie proti Rusku aj bez USA

Európska únia pripravuje alternatívny "plán B" na zachovanie hospodárskych sankcií voči Rusku pre prípad, že by americká administratíva pod vedením Donalda Trumpa ustúpila od podpory Ukrajiny a hľadala zblíženie s Moskvou.

Vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničnú politiku Kaja Kallasová to uviedla pre denník Financial Times. Podľa nej sú v USA viditeľné signály, že sa uvažuje o ukončení podpory Ukrajine vzhľadom na náročnosť konfliktu.

Kallasová však zdôrazňuje, že Únia sa stále sústreďuje na svoj "plán A", ktorým je pokračovanie v podpore Ukrajiny. Dodala, že prebiehajú diskusie s americkými aj ďalšími medzinárodnými partnermi, aby sa zabezpečilo trvanie západného sankčného režimu voči Rusku aj v prípade zmeny amerického prístupu.

Vývoj tak podčiarkuje obavy EÚ z možného obratu v zahraničnej politike USA po prezidentských voľbách.

(reuters, max)

Minúta  |  

Čerstvo odklepnutá národná nemocnica čelí škandálu: Okolité pozemky sú Sakovej

Výber lokality vo Vajnoroch pre výstavbu novej bratislavskej koncovej nemocnice vyvolal politickú búrku. Okolité pozemky totiž vlastní ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas), čo opozícia označuje za potenciálny konflikt záujmov. Píše portál tvnoviny.sk.

Opoziční predstavitelia tvrdia, že hodnota pozemkov môže výrazne stúpnuť - až na desať miliónov eur. Vyzývajú ministerku, aby ich predala štátu ešte predtým, než naberú na cene.

Saková oponuje, že pozemky vlastní už od roku 2017 a výber lokality je len náhoda. "Vy si myslíte, že ja ich od roku 2017 vlastním preto, že som vedela, že tam bude nemocnica?" odvetila.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško (Hlas) vyhlásil, že o vlastníctve Sakovej sa dozvedel až z tlačovky hnutia Slovensko.

Pôvodne sa pritom zvažovali aj iné lokality, ako Rázsochy, Patrónka či Ružinov. Bývalý premiér Igor Matovič (hnutie Slovensko) na otázky televízie Markíza, či si uvedomuje, že táto situácia by nenastala, pokiaľ by počas svojej vlády započal výstavbu, reagoval: "Samozrejme."

(max)

Minúta  |  

Bessent: Ukrajina chce na poslednú chvíľu zmeniť dohodu o surovinách

Ukrajina sa podľa amerického ministra financií Scotta Bessenta usiluje o zmenu už dohodnutého znenia zmluvy o spolupráci v oblasti nerastných surovín so Spojenými štátmi.

Bessent uviedol, že Ukrajina iniciovala pokus o úpravu dokumentu na poslednú chvíľu, hoci Washington je pripravený zmluvu okamžite podpísať.

Minister svoje vyjadrenie poskytol počas zasadnutia amerického vládneho kabinetu v Bielom dome, pričom zároveň vyjadril presvedčenie, že Kyjev napokon návrh prehodnotí a uzavretie dohody bude možné.

Zatiaľ nie je jasné, aké konkrétne zmeny Ukrajina navrhuje, ani aký vplyv by to mohlo mať na zmluvné podmienky či budúcu spoluprácu.

Americký prezident Donald Trump skôr na margo údajného nezáujmu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského podpísať túto dohodu skonštatoval: "Ak dohodu odmietne, bude mať veľké problémy."

Ukrajina je bohatá na kľúčové suroviny pre moderný priemysel ako lítium, titán či železnú rudu. Spojené štáty tento rok preto rozšírili podporu Ukrajine prostredníctvom nových dohôd o investíciách do infraštruktúry a energetiky.

(reuters, max)

Minúta  |  

Bielorusko prichádza o pracovnú silu, Lukašenko pozýva Pakistancov

Bieloruský prezident Alexandr Lukašenko plánuje v spolupráci s Pakistanom prijať až 150-tisíc pakistanských migrantov, aby zmiernil nedostatok pracovnej sily. Ten je reálny po odchode pol milióna ľudí od roku 2020.

Plán podľa Deutsche Welle vyvolal v krajine rozsiahlu diskusiu a obavy o bezpečnosť a zamestnanosť, čo primalo Lukašenka, aby upokojil verejnosť vyhlásením, že Bielorusko má záujem najmä o kvalifikovaných odborníkov a rodiny.

"Ak chcete pozvať Tadžikov, Uzbekov, Kazachov, Sýrčanov, Afgancov, akýchkoľvek ľudí, pozvite ich. Musíte však vedieť, akí sú to ľudia a že ich na tomto mieste potrebujete a že dokážu vykonať túto operáciu. Ak nevedia ako, naučte ich to," povedal Lukašenko ešte 16. januára.

Kritici však pochybujú o atraktivite ponúkanej mzdy 300–500 eur mesačne a o reálnom záujme migrantov o Bielorusko ako cieľovú krajinu. Objavili sa tiež obavy, že migranti môžu plán zneužiť ako cestu do Európskej únie, keďže Bielorusko hraničí s členskými štátmi Únie.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.