Preskočiť na obsah
  |  

Zákon platný od mája rozširuje ochranu svedkov pred hrozbou útokov

Od 1. mája vstupuje do platnosti nový zákon o ochrane svedka, ktorý nahrádza doterajšiu legislatívu z roku 1998.

Cieľom zákona je zefektívniť a skvalitniť systém ochrany svedkov, pričom sa rozširuje aj okruh trestných činov, pri ktorých možno svedka zaradiť do programu ochrany. Podľa ministerstva vnútra ide o najvyšší stupeň ochrany, ktorý štát poskytuje v prípadoch, keď iné formy ochrany nestačia.

Zákon jasne definuje, kto je ohrozeným a kto chráneným svedkom. Chráneným sa stáva svedok, ktorému hrozí nebezpečenstvo po výpovedi v prípade obzvlášť závažných trestných činov, ako sú činy organizovaných zločineckých skupín, terorizmus či trestné činy z osobitných motívov.

Novinkou sú aj povinnosti chránených svedkov, ktorých porušenie môže ohroziť ich život aj životy ochrancov. Program ochrany sa bude aplikovať aj počas väzby a výkonu trestu.

Zákon zároveň mení spôsob ukončenia funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, ktorý bude vo funkcii dovtedy, kým parlament nezvolí jeho nástupcu, čím sa má zabezpečiť kontinuita činnosti úradu.

(tasr, lup)

  |  

USA podľa amerického prezidenta rokujú s Čínou o clách, Peking to popiera

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa podľa čínskych štátnych médií oslovila Peking so snahou začať rozhovory o clách, ktoré zahŕňajú aj Trumpovo rozhodnutie o 145-percentných clách na čínske produkty.

Informácie zverejnil účet Yuyuan Tantian prepojený s čínskym vysielateľom CCTV, pričom sa odvoláva na anonymné zdroje. Príspevok tvrdí, že Spojené štáty kontaktovali Čínu viacerými kanálmi v nádeji, že sa diskusie uskutočnia.

Napriek tomu hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Guo Jiakun tieto rokovania poprel a tvrdil, že o žiadnych konzultáciách nevie.

Samotný Trump však v rozhovore pre americké médiá uviedol, že medzi USA a Čínou prebiehajú rokovania a že s ním telefonoval čínsky prezident Si Ťin-pching.

Čínska strana tieto tvrdenia poprela, obvinila USA zo zavádzania a poprela akékoľvek prebiehajúce diskusie.

(reuters, lup)

  |  

Bývalý juhokórejský prezident čelí obžalobe zo zneužitia moci

Juhokórejského exprezidenta Jun Sok-jola obžalovali zo zneužitia právomocí v súvislosti s decembrovým vyhlásením stanného práva. Podľa špeciálneho vyšetrovacieho tímu prokuratúry bola obžaloba vznesená bez potreby jeho fyzického zadržania a týka sa aj marenia výkonu právomocí.

Jun čelí viacerým trestným konaniam, vrátane obžaloby zo vzbury. Stanné právo vyhlásil 3. decembra 2024 a v snahe zabrániť jeho zrušeniu poslal do parlamentu vojakov. Národné zhromaždenie však dekrét zrušilo už po niekoľkých hodinách.

V prípade dokázania viny mu hrozí až doživotný trest odňatia slobody.

Jun bol oficiálne zbavený úradu 4. apríla po tom, čo ústavný súd potvrdil impeachment schválený parlamentom.

V januári sa stal historicky prvým úradujúcim juhokórejským prezidentom, ktorého zadržali pre obvinenie z trestného činu. Neskôr bol z procesných dôvodov prepustený.

(tasr, lup)

  |  

Trump: Dohoda o surovinách má hodnotu stoviek miliárd dolárov

Spojené štáty americké a Ukrajina uzavreli významnú dohodu o ťažbe nerastných surovín, ktorú americký prezident Donald Trump označil za potenciálne veľmi výhodnú pre USA, uvádza agentúra TASS.

V rozhovore pre televíziu NewsNation povedal, že ňou Spojené štáty môžu teoreticky získať viac ako 350 miliárd dolárov. Zdôraznil, že kovy vzácnych zemín predstavujú pre Ukrajinu veľké bohatstvo a významný ekonomický potenciál.

Zároveň pripomenul, že suma, ktorú môžu USA získať, pochádza z tranží a vojenských dodávok. Tie predtým Kyjevu poskytla administratíva jeho predchodcu Joea Bidena, dodáva agentúra.

Trump tiež spomenul svoje nedávne stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vo Vatikáne, kde mu tento kontrakt odporučil podpísať. Dohodu následne potvrdila aj prvá podpredsedníčka ukrajinskej vlády Julija Sviridenko.

Dokument stanovuje, že Ukrajina prispeje 50 percent všetkých príjmov z nových nájmov a licencií do spoločného fondu, pričom obe krajiny budú mať rovnaké hlasovacie práva.

Dohoda neobsahuje priame dlhové záväzky Ukrajiny voči USA.

(tass, lup)

  |  

Niektoré štáty Únie chcú obísť fiškálne obmedzenia pre výdavky na obranu

Šestnásť členských štátov Európskej únie vrátane Slovenska plánuje vyhlásiť výnimočný stav, ktorý im umožní zvýšiť výdavky na obranu mimo bežných rozpočtových obmedzení, informuje portál Politico.

Tento krok má umožniť investície až do výšky 1,5 percenta HDP ročne počas štyroch rokov bez porušenia fiškálnych pravidiel EÚ. Zámer oznámili napríklad Nemecko, Poľsko, Maďarsko, Fínsko či Litva, pričom dvanásť krajín už predložilo oficiálne žiadosti Európskej komisii.

Cieľom je zefektívniť koordináciu fiškálnych politík a reagovať na tlak finančných trhov. Ako uvádza Politico, Komisia stanovila odporúčaný termín do 30. apríla, ktorý však nie je záväzný.

Využitie výnimky má posilniť obranyschopnosť únie v čase zvyšujúcich sa hrozieb a napätia v Európe. Viaceré štáty tak reagujú na potrebu strategického zbrojenia.

Taliansko chce zároveň splniť 2-percentný cieľ výdavkov NATO zmenou účtovných pravidiel a započítaním širších výdavkových položiek.

Politico pripomína, že nové normy by mali byť prerokované na júnovom samite NATO, ktorý sa zameria na budúce výdavkové rámce.

(politico, lup)

  |  

Trump sa chce súdiť s New York Times, vraj denník konal nezákonne

Donald Trump, prezident USA, pohrozil žalobou prestížnemu denníku New York Times za údajne nepravdivé informovanie o jeho právnom spore s mediálnou spoločnosťou Paramount.

Na platforme Truth Social vyhlásil, že uvažuje nad žalobou pre údajné nezákonné konanie denníka. Spor sa týka ešte predvolebnej žaloby voči televíznej stanici CBS, ktorú vlastní Paramount.

Trump ju obvinil z manipulácie rozhovoru s vtedajšou demokratickou kandidátkou Kamalou Harrisovou v relácii 60 minút – konkrétne z úpravy jej odpovede na otázku o vojne v Pásme Gazy, čo podľa neho predstavuje „slovný šalát“ a zasahovanie do volieb.

Médiá ako New York Times však považujú jeho žalobu za neodôvodnenú a očakávajú jej zamietnutie s odkazom na ochranu slobody tlače. Trump však trvá na tom, že v spore zvíťazí.

Producent programu 60 minút Bill Owen medzičasom rezignoval, pričom ako dôvod uviedol Trumpove útoky na slobodu médií.

Trump je dlhodobo kritický voči médiám, ktoré označuje za šíriteľov „falošných správ“, pričom preferuje blogerov a podcastové platformy, ktoré mu vyjadrujú lojalitu.

(tasr, lup)