Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Lukašenko omilostil Američana, ktorého väznili za plánovanie štátneho prevratu

Bielorusko prepustilo amerického občana Jurasa Ziankoviča, ktorý bol v krajine odsúdený na 13,5 roka väzenia za údajný pokus o štátny prevrat proti prezidentovi Lukašenkovi.

Ziankoviča, právnika s dvojitým občianstvom, zadržali v Moskve v roku 2021 spolu s Alexandrom Fedutom. Spravodajská služba Ruskej Federácie tvrdila, že pripravovali vojenský prevrat v spolupráci s bieloruskými generálmi, no neposkytla žiadne dôkazy.

Ziankoviča vydali do Bieloruska, kde ho odsúdili za prípravu prevratu a ďalšie trestné činy. Počas väzby čelil tvrdým podmienkam, pričom v roku 2024 dostal aj dodatočný trest za údajné nerešpektovanie väzenskej stráže.

Jeho prepustenie oznámil americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, ktorý ocenil Lukašenkovo „humanitárne gesto“. Od minulého roka Bielorusko omilostilo približne 250 politických väzňov, no v krajine zostáva uväznených ešte asi 1 200 osôb.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Zákon platný od mája rozširuje ochranu svedkov pred hrozbou útokov

Od 1. mája vstupuje do platnosti nový zákon o ochrane svedka, ktorý nahrádza doterajšiu legislatívu z roku 1998.

Cieľom zákona je zefektívniť a skvalitniť systém ochrany svedkov, pričom sa rozširuje aj okruh trestných činov, pri ktorých možno svedka zaradiť do programu ochrany. Podľa ministerstva vnútra ide o najvyšší stupeň ochrany, ktorý štát poskytuje v prípadoch, keď iné formy ochrany nestačia.

Zákon jasne definuje, kto je ohrozeným a kto chráneným svedkom. Chráneným sa stáva svedok, ktorému hrozí nebezpečenstvo po výpovedi v prípade obzvlášť závažných trestných činov, ako sú činy organizovaných zločineckých skupín, terorizmus či trestné činy z osobitných motívov.

Novinkou sú aj povinnosti chránených svedkov, ktorých porušenie môže ohroziť ich život aj životy ochrancov. Program ochrany sa bude aplikovať aj počas väzby a výkonu trestu.

Zákon zároveň mení spôsob ukončenia funkcie riaditeľa Národného bezpečnostného úradu, ktorý bude vo funkcii dovtedy, kým parlament nezvolí jeho nástupcu, čím sa má zabezpečiť kontinuita činnosti úradu.

(tasr, lup)

Minúta  |  

USA podľa amerického prezidenta rokujú s Čínou o clách, Peking to popiera

Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa podľa čínskych štátnych médií oslovila Peking so snahou začať rozhovory o clách, ktoré zahŕňajú aj Trumpovo rozhodnutie o 145-percentných clách na čínske produkty.

Informácie zverejnil účet Yuyuan Tantian prepojený s čínskym vysielateľom CCTV, pričom sa odvoláva na anonymné zdroje. Príspevok tvrdí, že Spojené štáty kontaktovali Čínu viacerými kanálmi v nádeji, že sa diskusie uskutočnia.

Napriek tomu hovorca čínskeho ministerstva zahraničných vecí Guo Jiakun tieto rokovania poprel a tvrdil, že o žiadnych konzultáciách nevie.

Samotný Trump však v rozhovore pre americké médiá uviedol, že medzi USA a Čínou prebiehajú rokovania a že s ním telefonoval čínsky prezident Si Ťin-pching.

Čínska strana tieto tvrdenia poprela, obvinila USA zo zavádzania a poprela akékoľvek prebiehajúce diskusie.

(reuters, lup)

Minúta  |  

Bývalý juhokórejský prezident čelí obžalobe zo zneužitia moci

Juhokórejského exprezidenta Jun Sok-jola obžalovali zo zneužitia právomocí v súvislosti s decembrovým vyhlásením stanného práva. Podľa špeciálneho vyšetrovacieho tímu prokuratúry bola obžaloba vznesená bez potreby jeho fyzického zadržania a týka sa aj marenia výkonu právomocí.

Jun čelí viacerým trestným konaniam, vrátane obžaloby zo vzbury. Stanné právo vyhlásil 3. decembra 2024 a v snahe zabrániť jeho zrušeniu poslal do parlamentu vojakov. Národné zhromaždenie však dekrét zrušilo už po niekoľkých hodinách.

V prípade dokázania viny mu hrozí až doživotný trest odňatia slobody.

Jun bol oficiálne zbavený úradu 4. apríla po tom, čo ústavný súd potvrdil impeachment schválený parlamentom.

V januári sa stal historicky prvým úradujúcim juhokórejským prezidentom, ktorého zadržali pre obvinenie z trestného činu. Neskôr bol z procesných dôvodov prepustený.

(tasr, lup)

Minúta  |  

Trump: Dohoda o surovinách má hodnotu stoviek miliárd dolárov

Spojené štáty americké a Ukrajina uzavreli významnú dohodu o ťažbe nerastných surovín, ktorú americký prezident Donald Trump označil za potenciálne veľmi výhodnú pre USA, uvádza agentúra TASS.

V rozhovore pre televíziu NewsNation povedal, že ňou Spojené štáty môžu teoreticky získať viac ako 350 miliárd dolárov. Zdôraznil, že kovy vzácnych zemín predstavujú pre Ukrajinu veľké bohatstvo a významný ekonomický potenciál.

Zároveň pripomenul, že suma, ktorú môžu USA získať, pochádza z tranží a vojenských dodávok. Tie predtým Kyjevu poskytla administratíva jeho predchodcu Joea Bidena, dodáva agentúra.

Trump tiež spomenul svoje nedávne stretnutie s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským vo Vatikáne, kde mu tento kontrakt odporučil podpísať. Dohodu následne potvrdila aj prvá podpredsedníčka ukrajinskej vlády Julija Sviridenko.

Dokument stanovuje, že Ukrajina prispeje 50 percent všetkých príjmov z nových nájmov a licencií do spoločného fondu, pričom obe krajiny budú mať rovnaké hlasovacie práva.

Dohoda neobsahuje priame dlhové záväzky Ukrajiny voči USA.

(tass, lup)

Minúta  |  

Niektoré štáty Únie chcú obísť fiškálne obmedzenia pre výdavky na obranu

Šestnásť členských štátov Európskej únie vrátane Slovenska plánuje vyhlásiť výnimočný stav, ktorý im umožní zvýšiť výdavky na obranu mimo bežných rozpočtových obmedzení, informuje portál Politico.

Tento krok má umožniť investície až do výšky 1,5 percenta HDP ročne počas štyroch rokov bez porušenia fiškálnych pravidiel EÚ. Zámer oznámili napríklad Nemecko, Poľsko, Maďarsko, Fínsko či Litva, pričom dvanásť krajín už predložilo oficiálne žiadosti Európskej komisii.

Cieľom je zefektívniť koordináciu fiškálnych politík a reagovať na tlak finančných trhov. Ako uvádza Politico, Komisia stanovila odporúčaný termín do 30. apríla, ktorý však nie je záväzný.

Využitie výnimky má posilniť obranyschopnosť únie v čase zvyšujúcich sa hrozieb a napätia v Európe. Viaceré štáty tak reagujú na potrebu strategického zbrojenia.

Taliansko chce zároveň splniť 2-percentný cieľ výdavkov NATO zmenou účtovných pravidiel a započítaním širších výdavkových položiek.

Politico pripomína, že nové normy by mali byť prerokované na júnovom samite NATO, ktorý sa zameria na budúce výdavkové rámce.

(politico, lup)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.