Preskočiť na obsah
  |  

Trump navrhuje výrazné škrty v rozpočte USA, najmä v oblasti životného prostredia

Americký prezident Donald Trump vo svojom návrhu rozpočtu na budúci fiškálny rok navrhne radikálne zníženie výdavkov.

Škrty sa dotknú ochrany životného prostredia, obnoviteľných zdrojov energie, vzdelávania a programov zahraničnej pomoci.

Celkovo má ísť o 163 miliárd dolárov (143,32 miliardy eur), uviedol v piatok denník Wall Street Journal.

Celkový objem takzvaných nemandatórnych výdavkov by mal dosiahnuť 557 miliárd dolárov, čo predstavuje pokles o 22,6 percenta v porovnaní s plánovanými výdavkami na fiškálny rok 2025, ktorý sa končí 30. septembra.

Hlavné škrty vo financovaní zasiahnu ministerstvá energetiky, vzdelávania, bývania a mestského rozvoja, zdravotníctva a sociálnych služieb, ako aj Agentúru pre ochranu životného prostredia.

Trumpov návrh rozpočtu však vyčlení zvýšené výdavky na obranu hraníc Spojených štátov, dodal Wall Street Journal. 

(reuters, red)

  |  

Víťazstvo Georga Simiona by mohlo izolovať Rumunsko a oslabiť NATO

Rumunský krajne pravicový politik George Simion, favorit opakovanej prvej voľby prezidenta, vyhlásil, že Rusko nepredstavuje vážnu hrozbu pre NATO a jediným rizikom je rozpad samotnej aliancie.

Simion vedie pred volebným kolom v krajine, ktorá je členom EÚ a NATO, päť mesiacov po zrušených voľbách pre údajnú ruskú manipuláciu, ktorú Moskva poprela. Odmieta vojenskú pomoc Ukrajine, kritizuje vedenie EÚ a podporuje politiku Donalda Trumpa.

Tvrdí, že budúcnosť NATO závisí od jeho jednoty a pokračujúceho vedenia USA, hoci podporuje zvýšenie výdavkov európskych štátov na obranu. Varuje pred geopolitickým rozdelením medzi EÚ a USA.

Analytici upozorňujú, že Simionovo zvolenie by mohlo izolovať Rumunsko, znížiť investície a destabilizovať východné krídlo NATO.

(reuters, lipa)

  |  

Kardinál z Burkiny Faso má nový dátum narodenia, stále môže voliť pápeža

Vatikán čelí zvláštnej situácii – kardinál Philippe Ouédraogo z Burkiny Faso bol v oficiálnej ročenke Svätej stolice „omladený“ o takmer mesiac, čím si zachoval možnosť zúčastniť sa májového konkláve.

Podľa portálu Corriere della Sera dátum kardinálovho narodenia bol v ročenke roku 2024 uvedený 25. januára 1945. V edícii 2025 sa jeho dátum narodenia posunul na 31. decembra 1945 – teda tesne pred hranicu osemdesiatich rokov, ktorú nesmú voliči nového pápeža prekročiť.

Ouédraogo však uviedol, že v jeho dedine neboli školy ani nemocnice, a preto bol dátum 25. január zvolený náhodne pri vybavovaní zdravotného poistenia.

Úradný dátum 31. december bol zas v Burkine Faso automaticky prideľovaný deťom bez známeho dátumu narodenia. Kardinál na otázky o načasovaní úpravy mlčal, čo vyvolalo špekulácie.

Ročenka Annuario Pontificio s upraveným dátumom narodenia vyšla na jar 2025, niekoľko týždňov pred smrťou pápeža Františka. Pripravuje sa niekoľko mesiacov vopred, čo znamená, že zmena bola zrejme schválená na prelome rokov. Niektoré talianske či holandské média však špekulujú o zvláštnej zhode náhod.

(red)

  |  

V Poľsku hlásia nové ohnisko vtáčej chrípky, varujú pred rizikami

Poľské úrady potvrdili nové ohnisko vtáčej chrípky (HPAI) v okrese Šrem vo Veľkopoľskom vojvodstve, kde už platili veterinárne obmedzenia. Zároveň zaznamenali podozrenie na ďalší prípad v okrese Kenpno, ktorý doteraz nepatril medzi rizikové oblasti.

Poľské ministerstvo poľnohospodárstva preto opäť zdôrazňuje nevyhnutnosť prísneho dodržiavania biologickej ochrany vo všetkých chovoch hydiny. Tieto opatrenia boli podrobne definované v nariadení ministra Czeslawa Siekierského z 26. apríla.

Ministerstvo zároveň informovalo, že v krajine neboli zatiaľ zaznamenané prípady slintačky a krívačky, no napriek tomu apeluje na preventívne opatrenia v celom sektore.

V súvislosti s prvomájovým víkendom, kedy mnohí Poliaci cestujú aj cez Slovensko a Maďarsko, varuje ministerstvo pred kontaktom so zvieratami mimo Poľska a dovozom rizikových produktov, ktoré by mohli ohroziť poľnohospodársku bezpečnosť.

(tasr, lipa)

  |  

Silné zemetrasenie zasiahlo juh Čile, úrady varujú pred cunami

Silné zemetrasenie s magnitúdou 7,4 zasiahlo v piatok oblasť južného Čile a Argentíny. Epicentrum sa nachádzalo v oceáne približne 219 kilometrov južne od argentínskeho mesta Ushuaia, informovala americká geologická služba USGS.

V reakcii na túto udalosť vydali čilské úrady varovanie pred cunami a nariadili evakuáciu obyvateľov regiónu Magallanes aj čilských antarktických základní.

Prezident Gabriel Boric vyzval obyvateľov, aby dodržiavali pokyny úradov, pričom štát je na pomoc pripravený nasadiť všetky dostupné prostriedky.

Na sociálnych sieťach sa objavili videá zobrazujúce evakuáciu obyvateľov za zvuku sirén. Podľa SHOA sa očakáva príchod cunami k antarktickým základniam a pobrežným oblastiam južného Čile v priebehu niekoľkých hodín.

V argentínskom Ushuaia neboli hlásené žiadne škody ani potreba evakuácie. Miestne úrady potvrdili, že otras bol citeľný najmä v meste a miernejšie aj v okolí, pričom apelovali na zachovanie pokoja.

(tasr, lipa)

  |  

Princ Harry neuspel so žalobou proti britskej vláde, na ochranu nemá nárok

Britský princ Harry neuspel na súde v snahe zvrátiť rozhodnutie britského ministerstva vnútra, ktoré mu v roku 2020 zrušilo automatický nárok na osobnú policajnú ochranu počas pobytu v Británii.

Súdny spor sa týkal zmeny bezpečnostných opatrení po tom, čo sa s manželkou Meghan vzdal kráľovských povinností a presťahoval sa do USA.

Harry argumentoval, že bol nespravodlivo znevýhodnený a upozornil na konkrétne bezpečnostné hrozby, ako bola výzva al-Káidy na jeho vraždu či incident s paparazzmi v New Yorku.

Súd však rozhodol, že jeho pocity krivdy nepredstavujú právny základ na spochybnenie rozhodnutia výboru RAVEC.

Sudca Geoffrey Vos ocenil silné argumenty Harryho právničky, no zároveň zdôraznil, že rozhodnutie vlády bolo zákonné a opodstatnené.

Právny tím vlády uviedol, že Harryho individuálne bezpečnostné opatrenia mali pozitívne stránky z pohľadu hodnotenia rizík.

(reuters)