Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Aktivisti vyzbierali vyše milión podpisov za podporu potratovej turistiky v rámci EÚ

Občianska iniciatíva „My voice, my choice“ vyzbierala približne 1,2 milióna podpisov za zavedenie európskej legislatívy, ktorá by umožnila finančnú podporu potratovej turistiky, informuje denník Postoj.

Cieľom je uľahčiť ženám z krajín s obmedzeným prístupom k interrupciám absolvovať zákrok v štátoch EÚ, kde je potrat legálny a dostupný. Iniciátori petície, medzi ktorými sú viaceré mimovládne organizácie z rôznych členských krajín, žiadajú Európsku komisiu, aby navrhla legislatívny rámec pre financovanie týchto zákrokov z európskych fondov.

Oponenti, vrátane združenia One of us, však tvrdia, že legislatíva o potratoch nepatrí do právomocí EÚ. Petícia nadväzuje na vlaňajšie deklaratívne uznesenie Európskeho parlamentu, ktoré žiadalo zaradenie práva na potrat do Charty základných práv EÚ.

Ak Komisia návrh predloží, na jeho prijatie v Rade EÚ by stačila kvalifikovaná väčšina, keďže ide o oblasť sociálnej politiky, nie zásah do zmluvných základov Únie.

(mja)

Minúta  |  

Transgender plavec dominoval na šampionáte v Texase

Transrodový plavec Ana Caldas vyhral päť ženských disciplín v kategórii od 45 do 49 rokov na národnom šampionáte v Texase U.S. Masters Swimming, upozornili Fox News.

Jeho účasť vyvolala vlnu kritiky na sociálnych sieťach a podnet na preskúmanie jeho oprávnenosti štartovať na pretekoch. Organizácia, pod ktorej taktovkou sa disciplíny uskutočnili, reagovala, že rešpektuje princípy férovosti a inklúzie a bude postupovať podľa svojich interných pravidiel.

Podľa platnej politiky môžu transgender osoby súťažiť v kategórii, s ktorou sa identifikujú, ak preukážu minimálne ročné hormonálne liečenie a nízku hladinu testosterónu.

Prípad prichádza v čase rastúceho napätia v USA ohľadom účasti transšportovcov, najmä po prijatí zákona Save Women’s Sports Act v Texase v roku 2023, ktorý transrodovým športovkyniam zakazuje súťažiť v ženských kategóriách na školách.

(mja)

Minúta  |  

CIA zníži počet zamestnancov, Trump plánuje ďalšie škrty

CIA plánuje v najbližších rokoch znížiť počet svojich zamestnancov o približne 1200, pričom ďalšie tisíce pracovných miest majú byť zrušené aj v iných amerických spravodajských službách.

Tento krok je súčasťou širšej stratégie prezidenta Donalda Trumpa, ktorý sa usiluje o zníženie počtu federálnych zamestnancov s cieľom zvýšiť efektivitu a ušetriť verejné výdavky. Podľa denníka Washington Post budú zmeny v CIA realizované postupne, pričom pôjde prevažne o obmedzenie nového náboru namiesto hromadného prepúšťania.

Riaditeľ CIA John Ratcliffe má podľa hovorcu agentúry za cieľ zosúladiť personálnu politiku s aktuálnymi prioritami v oblasti národnej bezpečnosti.

CIA sa zároveň stala prvou spravodajskou zložkou, ktorá sa zapojila do dobrovoľného federálneho programu na znižovanie počtu pracovníkov, ktorý inicioval Trump.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Trump pritvrdzuje voči Rusku, pripravuje nové ekonomické sankcie

Americkí predstavitelia dokončili návrh nových ekonomických sankcií voči Rusku, zameraných na energetický a bankový sektor vrátane štátneho giganta Gazprom.

Cieľom opatrení je donútiť Moskvu prijať mierový plán prezidenta Donalda Trumpa na ukončenie vojny na Ukrajine. Schválenie balíka však stále závisí od Trumpa, ktorý sa síce snažil získať priazeň Kremľa, no čelí frustrácii z odmietania jeho výziev na prímerie.

Nové sankcie by mali nasledovať po podpísaní americko-ukrajinskej dohody o nerastných surovinách, ktorú Trump vníma ako súčasť mierového úsilia. Jeho administratíva zároveň zrušila predchádzajúce postihy voči ruským oligarchom a opakovane kritizovala ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Trumpov osobitný vyslanec Steve Witkoff presadzuje plán, ktorý by Rusku priznal štyri ukrajinské regióny. Napriek týmto ústupkom ruská armáda pokračuje v útokoch a Putin odmieta vyjednávania, čím sa zvyšuje tlak na Spojené štáty prijať tvrdšie opatrenia.

(reuters, mja)

Minúta  |  

Rubio a Musk bránia AfD, kritizujú zásah nemeckej tajnej služby

Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio kritizoval rozhodnutie nemeckej kontrarozviedky BfV, ktorá označila stranu Alternatíva pre Nemecko (AfD) za pravicovo extrémistickú.

Rubio to označil za nedemokratické a prirovnal k „skrytej tyranii“, pričom obvinil nemecký establišment z presadzovania nebezpečnej imigračnej politiky. K situácii sa vyjadril aj Elon Musk, ktorý pôsobí v Trumpovej administratíve, a varoval, že zákaz AfD by bol „extrémnym útokom na demokraciu“.

Predstavitelia Trumpovej vlády dlhodobo kritizujú postoj Berlína k AfD – viceprezident J. D. Vance počas bezpečnostnej konferencie v Mníchove obvinil Nemecko z útlaku slobody prejavu a podporil stretnutie s líderkou strany Alice Weidelovou.

Vyjadrenia predstaviteľov USA zvýrazňujú napätie medzi americkou a nemeckou politickou sférou a podporujú AfD ako legitímnu opozíciu voči európskemu establišmentu.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Húsíovia útočia na Izrael aj lode, USA odpovedajú leteckými údermi

Izraelská armáda zostrelila raketu odpálenú z Jemenu, čo spustilo varovné sirény vo viacerých oblastiach krajiny. Incident nastal v čase, keď Spojené štáty zintenzívnili letecké útoky na húsíov v Jemene, ktorých podporuje Irán.

Americký prezident Donald Trump nariadil v marci rozsiahle údery s cieľom oslabiť vojenské kapacity húsíov a zastaviť ich útoky na medzinárodnú lodnú dopravu v Červenom mori. Ide o najväčšiu americkú vojenskú operáciu v regióne od jeho návratu do Bieleho domu.

Húsíovia tvrdia, že ich útoky na Izrael a lode sú prejavom solidarity s Palestínčanmi v Pásme Gazy, kde Izrael vedie vojenskú kampaň proti Hamasu.

V reakcii na americké nálety prisľúbili rozšírenie cieľov v Izraeli a pokračovanie v útokoch na plavidlá. Situácia tak eskaluje konflikt na Blízkom východe a zvyšuje napätie medzi regionálnymi a globálnymi aktérmi.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.