Preskočiť na obsah
Minúta  |  

CDU/CSU a SPD podpísali koaličnú dohodu, Merz chce získať dôveru ako kancelár

Predstavitelia strán CDU/CSU a SPD v pondelok v Berlíne podpísali koaličnú dohodu s názvom Zodpovednosť za Nemecko. Otvorili tak cestu k vzniku novej vlády na čele s Friedrichom Merzom (CDU), ktorý v utorok zabojuje o dôveru v Bundestagu.

Koaličné strany majú 328 kresiel, čo znamená tesnú väčšinu v 630-člennej dolnej komore. Na zvolenie potrebuje Merz 316 hlasov.

Dohoda určuje aj rozdelenie postov. Vicekancelárom a ministrom financií sa stane Lars Klingbeil (SPD). Minister obrany Boris Pistorius zostáva vo funkcii. Odchádzajúci kancelár Olaf Scholz nebude súčasťou kabinetu, no zostáva poslancom.

Novú vládu čakajú výzvy: oživenie ekonomiky, obnova armády a hrozby zo strany Ruska či prezidenta USA Donalda Trumpa. Merz chce tiež obmedziť nelegálnu migráciu a oslabiť podporu AfD, ktorá vo februárových voľbách získala 21 percent hlasov.

Koalícia vznikla po rozpade vlády Scholza a predčasných voľbách z 23. februára. Merz prisľúbil „silné a spoľahlivé vládnutie“.

(tasr, lud)

Minúta  |  

Počet sýrskych žiadostí o azyl v EÚ klesol na minimum za desaťročie

Počet žiadostí Sýrčanov o azyl v EÚ, Švajčiarsku a Nórsku vo februári 2025 klesol na najnižšiu úroveň za viac než desať rokov – celkovo ich bolo päťtisíc, čo predstavuje 34-percentný pokles oproti januáru.

Podľa Agentúry EÚ pre azyl súvisí tento vývoj s decembrovým zvrhnutím prezidenta Bašára Asada, po ktorom sa v Sýrii ujali moci islamistické skupiny.

Mnohí utečenci sa po Asadovom páde začali vracať do vlasti – podľa OSN ide o státisíce ľudí. Komisár EÚ pre vnútorné veci Magnus Brunner poukázal, že vývoj opäť ukazuje, aká dôležitá je stabilita v tretích krajinách.

Celkovo podali vo februári v EÚ, Nórsku a Švajčiarsku približne 69-tisíc žiadostí o azyl, čo je pokračovanie poklesu od októbra 2024.

Sýrčania, ktorí boli dlhodobo najpočetnejšou skupinou žiadateľov, skončili až na treťom mieste za Venezuelčanmi a Afgancami.

Najviac sýrskych žiadostí prijalo Francúzsko, nasledovali Španielsko a Nemecko.

(tasr)

Minúta  |  

Trumpove clá môžu ohroziť až 10-tisíc miest v slovenskom autopriemysle

Zavedenie ciel zo strany administratívy Donalda Trumpa by mohlo ohroziť až 10-tisíc pracovných miest v slovenskom automobilovom priemysle. V pondelok pred tým varoval výkonný viceprezident Zväzu automobilového priemyslu SR Pavol Prepiak.

Po rokovaní premiéra Roberta Fica (Smer) so zástupcami sektora upozornil, že v prípade zníženého exportu do Spojených štátov bude reakcia automobiliek nejasná a ťažko predvídateľná.

Prepiak zdôraznil dôležitosť udržania konkurencieschopnosti slovenského priemyslu, pričom upozornil na vysoké mzdové a najmä odvodové náklady. Slovensko má podľa neho najvyššie odvodové zaťaženie spomedzi krajín Vyšehradskej štvorky, čo môže byť ďalším rizikovým faktorom pre sektor, ktorý patrí medzi kľúčové piliere domácej ekonomiky.

Zväz preto vyzýva na systémové opatrenia, ktoré by mohli zmierniť potenciálne negatívne dôsledky americkej obchodnej politiky na slovenské automobilky.

Zástupcovia automobilového sektora s premiérom rokovali aj o konsolidačných opatreniach a konkurencieschopnosti Slovenska. Diskusia sa týkala aj možností úspor na výdavkovej strane štátneho rozpočtu, nielen zvyšovania príjmov.

(tasr, max)

Minúta  |  

Patrioty pre Ukrajinu: cieľom je dohoda pred júnovým samitom Aliancie

Západní spojenci Ukrajiny intenzívne rokujú o poskytnutí ďalších systémov protivzdušnej obrany Patriot, pričom cieľom je dosiahnuť dohodu ešte pred júnovým samitom NATO.

Podľa nemenovaného zdroja, ktorý poskytol informácie pod podmienkou anonymity, medzi potenciálnych dodávateľov týchto obranných systémov patria Spojené štáty a Grécko.

Dodávka ďalších Patriotov by výrazne posilnila schopnosť Ukrajiny chrániť sa pred ruskými raketovými a dronovými útokmi, ktoré stále spôsobujú vážne škody na civilnej a energetickej infraštruktúre. Ukrajina dlhodobo apeluje na posilnenie protivzdušnej obrany, pričom systémy Patriot považuje za kľúčové pre obranu hlavných miest vrátane Kyjeva.

Zámer koordinovať rozhodnutie s nadchádzajúcim samitom NATO naznačuje snahu západných spojencov o demonštráciu jednoty a pokračujúcej podpory Ukrajine v jej obrane proti ruskej agresii.

(reuters, max)

Minúta  |  

Brusel zverejní energetickú stratégiu, chce sa odpojiť od Ruska

Európska únia plánuje 6. mája predstaviť detailnú cestovnú mapu, ako sa úplne zbaviť dovozu ruskej energie.

Podľa hovorcu Európskej komisie Stefana de Keersmaeckera dokument prerokuje kolégium komisárov a následne ho zverejní v Štrasburgu eurokomisár pre energetiku Dan Jorgensen.

Plán nadväzuje na dlhodobý záväzok EÚ ukončiť dovoz ruských fosílnych palív do roku 2027 v reakcii na inváziu Moskvy na Ukrajinu.

Obsah plánu zatiaľ nie je verejne známy, no očakáva sa, že bude zahŕňať legislatívne, infraštruktúrne a obchodné kroky na podporu energetickej diverzifikácie.

Zároveň sa otvorene hovorí o tlaku zo strany amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktorý žiada, aby EÚ zvýšila nákupy amerického plynu.

Podľa bruselských predstaviteľov by sa americký LNG mohol stať vyjednávacím nástrojom v diskusiách o clách medzi EÚ a USA. Nový plán tak nesie nielen energetický, ale aj geopolitický význam pre celú úniu.

(reuters, red)

Minúta  |  

AfD podala žalobu na úrad, ktorý ju označil ako pravicovo-extrémistickú organizáciu

Alternatíva pre Nemecko (AfD) v pondelok podala žalobu na Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV) za to, že ju minulý týždeň označil za preukázateľne pravicovo-extrémistickú organizáciu. Potvrdil to hovorca spolupredsedníčky strany Alice Weidelovej.

Podanie žaloby je v súlade s avizovaným plánom AfD, že pokiaľ by nemecká civilná kontrarozviedka do pondelka 8:00 nevyhovela výzve strany na prehodnotenie vyhlásenia, vedenie strany sa obráti na súd.

AfD vo výzve z piatka tvrdí, že jej klasifikácia ako „preukázateľne pravicovo-extrémistickej organizácie“ a oznámenie tejto skutočnosti sú zjavne nelegálne. Spolkový úrad na ochranu ústavy potvrdil, že výzvu dostal, no odmietol sa k veci vyjadriť.

Podľa neho v súčasnosti existujú konkrétne dôkazy o tom, že strana vyvíja úsilie, ktoré ohrozuje demokratický poriadok Nemecka a že jej chápanie nemeckého národa ako národa založeného na etnickej príslušnosti a pôvode je s týmto poriadkom nezlučiteľné.

Žalobu v mene vedenia AfD podala podľa denníka Bild advokátska kancelária Höcker na správny súd v Kolíne nad Rýnom, kde sídli aj Spolkový úrad na ochranu ústavy. Kancelária požaduje, aby stranu neklasifikovali, nemonitorovali a nevyšetrovali ako ‚preukázateľne pravicovo-extrémistickú organizáciu‘. Do vynesenia rozsudku to chce AfD dosiahnuť dočasným súdnym príkazom.
       
(tasr, dpa, lud)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.