Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Čína je pripravená hostiť lídrov Únie, zrušila i sankcie voči členom europarlamentu

Čína oficiálne vyjadrila ochotu privítať predsedu Európskej rady Antonia Costu a predsedníčku Európskej komisie Ursulu von der Leyenovú. Ich návšteva by v budúcnosti mohla viesť k usporiadaniu ďalšieho kola samitov lídrov Číny a Európskej únie.

Vyjadrenie prichádza pri príležitosti 50. výročia nadviazania diplomatických vzťahov medzi Čínou a EÚ, ktoré pripadá na 6. mája. Peking oznámil sériu nadchádzajúcich dialógov zameraných na stratégiu, obchod, zelený rozvoj a digitalizáciu.

Zároveň potvrdil zrušenie sankcií voči členom Európskeho parlamentu, ktoré boli zavedené v roku 2021 ako odveta za obvinenia Západu týkajúce sa porušovania ľudských práv Ujgurov.

Zrušenie obmedzení a pripravované podujatia sú súčasťou snahy Číny nadviazať užšie hospodárske a politické väzby s Európou v čase zhoršujúcich sa vzťahov s USA, ktoré zaviedli clá na väčšinu čínskeho exportu. Podľa Pekingu je posilnenie spolupráce s EÚ kľúčové pre stabilný a zdravý rozvoj bilaterálnych vzťahov.

(reuters, max)

Minúta  |  

Európu zasiahlo výnimočné sucho, vedci očakávajú jeho zhoršenie

Vedci z Európskej komisie varujú pred zhoršujúcim sa jarným suchom, ktoré od marca postihuje čoraz väčšiu časť Európy. Informáciu priniesol portál Politico.

Podľa správy Spoločného výskumného centra (JRC) sucho už zasiahlo rozsiahle oblasti strednej a východnej Európy vrátane Poľska a Ukrajiny, dôležitých producentov obilia.

Suché počasie sa šíri takmer do všetkých kútov kontinentu. Výnimkou sú zatiaľ Pyrenejský polostrov, južné Francúzsko a väčšina Talianska.

Naopak, časti Cypru, Grécka, Balkánu a Turecka už dosiahli najvyšší stupeň výstrahy pred suchom.

Prognózy na nasledujúce mesiace naznačujú nadpriemerné teploty až do júla, pričom zrážky budú pravdepodobne podpriemerné najmä v severnej Európe.

Správa upozorňuje, že v dôsledku klimatickej zmeny sa budú obdobia sucha v Európe vyskytovať častejšie a budú intenzívnejšie.

(red)

Minúta  |  

Po demisii premiéra má Rumunsko dočasného predsedu vlády

Po demisii premiéra Marcela Ciolaca poveril rumunský prezident Ilie Bolojan vedením vlády doterajšieho ministra vnútra Catalina Predoiua.

Ciolacuo odstúpil po neúspechu spoločného kandidáta vládnej proeurópskej koalície v prvom kole prezidentských volieb, ktoré sa konalo v nedeľu. Jeho Sociálnodemokratická strana (PSD) zároveň oznámila odchod z koalície, hoci jej ministri zatiaľ zostávajú vo funkciách.

Kandidát Crin Antonescu skončil až tretí, pričom do druhého kola postúpili nezávislý primátor Bukurešti Nicușor Dan a líder pravicovej strany AUR George Simion. PSD vyhlásila, že pred druhým kolom, ktoré sa uskutoční 18. mája, verejne nepodporí žiadneho z finalistov.

Simion, známy euroskepticizmom a obdivom k Donaldovi Trumpovi, by v prípade víťazstva mohol zmeniť zahraničnopolitické smerovanie krajiny.

Predchádzajúce voľby boli anulované kvôli podozreniam zo zasahovania Ruska, čo viedlo k najvážnejšej politickej kríze v Rumunsku za posledné desaťročia.

(tasr, agerpres, afp, max)

Minúta  |  

Menej generálov v USA, Hegseth chce efektívnejšiu armádnu štruktúru

Americký minister obrany Pete Hegseth nariadil rozsiahlu reorganizáciu velenia ozbrojených síl USA. V rámci nej sa má znížiť počet štvorhviezdičkových generálov a admirálov v aktívnej službe najmenej o 20 percent.

Dodatočne sa zníži aj počet generálov a vlajkových dôstojníkov o 10 percent a počet generálov v Národnej garde o 20 percent. Podľa Hegsetha sú tieto škrty zamerané na odstránenie byrokratickej nadstavby a zefektívnenie velenia.

V marci bolo v amerických silách 38 štvorhviezdičkových dôstojníkov – ide o najvyššiu hodnosť v armáde Spojených štátov. Od nástupu do funkcie Hegseth prepustil viacero vysokopostavených veliteľov a zdôraznil, že cieľom je zladenie vojenského vedenia s bezpečnostnou politikou prezidenta Donalda Trumpa.

Tento krok predstavuje výraznú zmenu v hierarchii a velení armády, ktorá má podľa Pentagónu posilniť rozhodovacie procesy a odstrániť zbytočné vrstvy velenia.

(tasr, afp, ap, max)

Minúta  |  

Hamas končí s mierovými rokovaniami, viní Izrael z hladovej vojny v Gaze

Hnutie Hamas oznámilo, že už nemá záujem o rokovania o prímerí s Izraelom, kým bude v Pásme Gazy pokračovať „hladová a vyhladzovacia vojna“. Predstaviteľ hnutia Básim Naím vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby pritlačilo na Izrael a zastavilo humanitárnu krízu.

Reakcia Hamasu prišla po rozhodnutí izraelského bezpečnostného kabinetu zintenzívniť ofenzívu proti Hamasu a prevziať kontrolu nad Gazou vrátane humanitárnej pomoci.

Hoci kabinet schválil plán distribúcie pomoci, jeho realizáciu pozastavil, tvrdiac, že v oblasti je zatiaľ dostatok potravín. Hamas odmieta akúkoľvek izraelskú kontrolu nad pomocou a trvá na jej výlučnej distribúcii cez medzinárodné a vládne organizácie.

Izrael argumentuje, že cieľom je poraziť Hamas, zničiť jeho vojenské kapacity a oslobodiť rukojemníkov zadržiavaných od 7. októbra 2023.

V Pásme Gazy zostáva 59 rukojemníkov, pričom podľa izraelskej armády je nažive maximálne 24. Medzinárodná kritika operácie prichádza zo strany EÚ aj Francúzska.

(tasr, afp, max)

Minúta  |  

USA obmedzili biologický výskum v Číne, tú vinia z pandémie COVID-19

Prezident Donald Trump podpísal výkonné nariadenie, ktorým obmedzuje financovanie gain-of-function biologického výskumu v zahraničí. Ide najmä o krajiny ako Čína, kde podľa jeho administratívy došlo k úniku vírusu SARS-CoV-2 z laboratória vo Wu-chane.

Tento typ výskumu sa zameriava na zvyšovanie infekčnosti patogénov a podľa Trumpa predstavuje hrozbu pre celé ľudstvo. Nové nariadenie zakazuje financovanie rizikových projektov a požaduje vypracovanie federálnej stratégie pre monitorovanie podobného výskumu aj v USA mimo štátneho financovania.

Minister zdravotníctva Robert F. Kennedy a odborník Jay Bhattacharya označili výskum za nebezpečný a vyzvali na jeho obmedzenie.

Bidenova administratíva predtým čiastočne obnovila financovanie výskumu, ktorý Trump v roku 2020 zrušil. K teórii o laboratórnom pôvode vírusu sa prikláňajú aj FBI, CIA či ministerstvo energetiky. Trump zároveň požaduje legislatívne kroky na sprísnenie kontroly nad rizikovým výskumom v biologických vedách.

(tasr, afp, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.