Pravidlá – nepravidlá: Keď nepostačil zdvihnutý prst, na Maďarsko môžu padnúť finančné sankcie

Za zákon, ktorý obmedzuje výuku o LGBT agende v školách a zakazuje ju vysielať v televízii do 11. hodiny večer, čelí Maďarsko kritike. Celkovo 18 členských štátov odsúdilo novelu zákona. Deliaca línia za a proti Budapešti kopíruje niekdajšiu železnú oponu. Nie je to náhoda, táto hranica, mierne sa meniaca v závislosti od témy, je zreteľná dlhodobo. Vo štvrtok obhajoval zákon aj český premiér, hoci sú naši západní susedia liberálnejší ako Slovensko, ktoré ostalo pri tejto téme aspoň ticho.

Vo štvrtok odsúdil maďarskú novelu Európsky parlament (EP) v rezolúcii, ktorú podporilo 459 poslancov, proti bolo 147 a 58 zdržalo. V rezolúcii sa okrem iného píše, že maďarský zákon je útokom na právny štát, základné práva a európske hodnoty. Europoslanci vyzývajú Európsku komisiu (EK) a Súdny dvor EÚ, aby podnikli právne kroky a zastavili eurofondy na projekty, ktoré „sú v rozpore s európskymi hodnotami“.

Bez ohľadu na to, či s maďarským zákonom súhlasíme alebo nie, pointa je inde. V tom, či si členský štát môže sám definovať, ako vyzerajú učebné osnovy a kto deti v školách učí sexuálnu výchovu. Konečné slovo vo výchove Budapešť nechala rodinám. Vyučovanie o sexuálnych menšinách a propagovanie pornografie či pedofílie skutočne nie je ľudským právom. Úprava osnov a regulácia reklamy je naozaj legitímnym opatrením, ktorý v rôznej podobe prijali už viaceré členské štáty.

Trochu inou kapitolou sú reklamy a filmy. Jednak je otázne posudzovanie a vynucovanie tejto časti zákona, ktorý už vstúpil do platnosti, a stále nie je jasné, čo je dovolené a čo nie.

Okrem toho existuje mnoho súkromných médií, hoci aj v nich reklamy vo väčšine európskych štátov vrátane Slovenska podliehajú regulácii (napríklad zákaz reklamy na alkohol pred desiatou večer). Ani nehovoriac o internete, kde si každý nájde, čo chce.

Opäť sa teda vraciame k tomu, či si môže štát napriek členstvu v EÚ určovať obsah osnov a regulovať reklamu. A či mu za to nehrozia priame alebo nepriame postihy.

Ide o právo, či o peniaze?

V stredu zarezonovala ďalšia informácia, že EK nemusí Maďarsku schváliť plán obnovy. Zdôvodnila to nedostatočnými protikorupčnými opatreniami, ale aj zásahmi do nezávislosti súdnictva.

Maďarsku preto hrozí, že ak nevykoná nápravu, príde o sľúbených sedem miliárd eur z bruselskej pokladnice. EK by sa mala oficiálne vyjadriť v pondelok. Naplnil by sa tým trest, po ktorom volajú kritici Maďarska.

Informácia zaznela v deň, keď bola v EP rozprava o spomínanej kontroverznej novele zákona. Predsedníčka EK Ursula von der Leyenová priamo na pôde europarlamentu vyzvala Maďarsko, aby zmenilo zákon, inak ho čakajú právne následky.

Načasovanie a účelová kritika

Iste, môžeme sa tváriť, že načasovanie je náhodné a pravým dôvodom odmietnutia maďarského plánu obnovy je korupcia a podvody pri čerpaní eurofondov. K tomu skutočne dochádza a vo veľkom, upozorňuje na to aj OLAF.

Problém je však v tom, že popri oprávnenej kritike Maďarska sa rada zvezie aj tá ideologická. Nie prvý raz. Možno si pamätáte takzvanú správu Sargentini, v ktorej EP Budapešti vyčítal všeličo možné, aj nedostatočnú ochranu súkromia a náboženskú slobodu.

Ak sa EK tvári, že pri odmietaní maďarského plánu obnovy nejde o ideové spory s Maďarskom (ktoré isteže rado provokuje), ale o korupciu a podvody s európskymi peniazmi, treba sa pozrieť aj do iných štátov, aby sme dokázali posúdiť váhu argumentov.

Niektorí pochybiť môžu, iní nie

Slovensko je v rebríčku OLAF-u o finančných podvodoch pri čerpaní európskych peňazí na druhej priečke, hneď za spomínaným Maďarskom. Spomeňme si na kšefty a podvody v Poľnohospodárskej platobnej agentúre. Tá vypláca európske peniaze v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, čo je dlhodobo najväčšia zložka európskeho rozpočtu. O korupcii siahajúcej na najvyššie priečky slovenskej polície, prokuratúry a politiky ani nemusíme hovoriť. Po zmene vlády sa len postupne odhaľujú rozsiahle korupčné prepojenia. Napriek tomu EK slovenský plán obnovy bez problémov schválila.

Ďalej treba poukázať na Bulharsko, ktoré patrí medzi korupciou najviac prerastené členské štáty. Špeciálne podvody s eurofondmi tam dosiahli obrovské rozmery. Môžeme však spomenúť aj susedné Česko či južné Taliansko, kde si mafia urobila z eurofondov prosperujúci biznis.

Taliansky plán už EK schválila, výčitky o nedostatočnom boji proti korupcii a mafii počuť nebolo. Bulharsko svoj plán doručilo len nedávno – sledujme, či dostane takú tvrdú spätnú väzbu ako Maďarsko.

A čo tí najväčší? Francúzsko dlhodobo porušuje európske pravidlá o maximálnom rozpočtovom deficite. Buď si vybaví výnimku, alebo sa s Nemeckom dohodne, prinajhoršom zmení pravidlá hry. Ostatné štáty eurozóny sú pritom pod prísnym dozorom.

Nerovnaký a účelový meter

Tak ako to je vlastne s porušovaním európskych pravidiel? Meter nie je rovnaký. A nielen to. Ak sa to hodí, prižmúri sa oko, ak nie, na členský štát sa vytiahne aj to, čo pri iných neprekáža.

Maďarsko si tvrdohlavo ide za svojím a to sa neodpúšťa.

Určite ste si všimli, že tentoraz sme neposudzovali nové pravidlá, ktoré uplatnilo Maďarsko v kontroverznom zákone. Samozrejme, názor naň máme. Sústredili sme sa len na pravidlá. A tie neplatia v Európskej únii rovnako.