Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Eurovízia pod paľbou kritiky: Rusko malo stopku, preživšia útoku Hamasu vystúpi

Eurovízia sa tento rok vracia do Švajčiarska prvýkrát od roku 1989, no podujatie sprevádzajú silné politické kontroverzie. Najviac kritiky sa sústreďuje na účasť Izraela, ktorý bude reprezentovať speváčka Yuval Raphael – preživšia útoku Hamasu.

Viaceré štáty a ľudskoprávne organizácie obviňujú Európsku vysielaciu úniu – ktorá súťaž organizuje – z dvojakého metra, keďže Rusko bolo po invázii na Ukrajinu zo súťaže vylúčené. Izrael sa však podľa organizátorov môže zúčastniť, pretože krajinu zastupuje verejnoprávny vysielateľ KAN, a nie vláda.

Ďalšou spornou témou je postoj k LGBTQ+ komunite. Nové pravidlá obmedzujú používanie vlajok na pódiu, čo znemožňuje vystavovanie dúhovej vlajky Pride. Opatrenie vyvolalo kritiku zo strany aktivistov, ktorí ho označujú za krok späť.

Riaditeľ Eurovízie Martin Green vyzýva na zachovanie ducha súťaže ako oslavy rozmanitosti, no napriek tomu sa podujatie ocitá pod tlakom hodnotových sporov. Green pripomína, že hudba má zjednocovať.

(reuters, max)

Minúta  |  

G8 bez Ruska bola chyba, tvrdí Trump. Návrat však odmieta

Donald Trump kritizoval rozhodnutie Západu o vylúčení Ruska zo skupiny G8 ako strategickú chybu. Tá podľa neho mohla prispieť k vypuknutiu súčasného konfliktu na Ukrajine. Píše TASS.

Počas stretnutia s prezidentom FIFA Giannim Infantinom v Bielom dome označil tento krok za „veľmi hlúpe rozhodnutie“ prijaté počas vlády Baracka Obamu.

Napriek tejto kritike zároveň odmietol myšlienku návratu Ruska do formátu G8, keďže podľa neho „čas už uplynul“ a príležitosť bola premeškaná.

Jeho vyjadrenia odzrkadľujú dlhodobý postoj, ktorým spochybňuje prístup Západu k Rusku a obhajuje viacprúdový dialóg. Trumpova kritika rozhodovacích procesov bývalých lídrov zdôrazňuje jeho snahu o odlíšenie sa v zahraničnej politike.

(max)

Minúta  |  

Blaha hrozil Mete odškodným v miliónoch, povolili mu návrat na facebook

Europoslanec Ľuboš Blaha sa po viac než dvoch rokoch vrátil na facebook. Založiť si však musel nový profil po tom, ako mu Meta pôvodný zrušila a ako dôvod uviedla šírenie dezinformácií.

Vo svojom prvom uvítacom videu na novom profile hovoril o predžalobnej výzve a prirovnal sa k Donaldovi Trumpovi, ktorému Meta údajne vyplatila 25 miliónov dolárov.

"Facebooku som avizoval, že im príde predžalobná výzva. Ale že budem skromnejší ako americký prezident a súdiť sa budem len o 10 miliónov. Alebo mi umožnia vrátiť sa späť. Odpoveď: môžem sa vrátiť späť. Voilà," vyslovil.

Facebook mu síce umožnil návrat, no nie na pôvodný profil, ktorý mal 175-tisíc sledovateľov.

Europoslanec sa poďakoval právnikovi Dávidovi Lindtnerovi a podotkol, že "takto reagujú na jeho predžalobné výzvy americké spoločnosti". Vďaky sa dočkal aj Erik Kaliňák za komunikáciu so spoločnosťou Meta. Kaliňák sám čelil problémom s profilom, ktorý prevzal po svojom strýkovi, súčasnom ministrovi obrany Robertovi Kaliňákovi.

(max)

Minúta  |  

Zacharovová: Vzťahy s USA boli v úplných troskách, obnova napreduje

Moskva naznačuje opatrný návrat k dialógu s Washingtonom. Diplomatické kanály medzi Ruskom a USA sa podľa hovorkyne ruskej diplomacie Marije Zacharovovej opäť otvárajú, hoci cesta k zlepšeniu vzťahov je stále tŕnistá.

"Kontakty sa obnovujú a vzhľadom na to, že boli v úplných troskách, to určite nie je ľahká úloha, ale postupuje sa vo viacerých smeroch," citovala Zacharovovú agentúra TASS.

Zatiaľ však nie sú známe žiadne podrobnosti ani časový rámec, v akom by sa mohol dosiahnuť výraznejší pokrok.

Obe mocnosti sprevádza dlhodobé napätie, pridal tomu aj vojenský konflikt na Ukrajine, sankcie či bezpečnostné nezhody.

(reuters, max)

Minúta  |  

Odsudzovali kruté líbyjské väznice, USA tam chcú teraz poslať migrantov

Spojené štáty zvažujú deportáciu migrantov do Líbye, čo by mohlo byť vôbec prvýkrát, keď USA využijú túto krajinu ako cieľovú destináciu pre vyhostených.

Hoci sa Washington v minulosti kriticky vyjadroval k porušovaniu ľudských práv v líbyjských väzniciach, Pentagón plánuje podľa Reuters s odvolaním sa na amerických predstaviteľov prepraviť migrantov letecky už v priebehu tohto týždňa.

Zatiaľ nie je známy presný počet deportovaných ani ich národnosť. Administratíva Donalda Trumpa už pritom v rámci protimigračných opatrení zvýšila počet vojakov na hraniciach, deportovala viac než 150-tisíc osôb a migrantov od odchodu odrádza hrozbami pokút a deportáciami do problémových krajín ako Salvádor či Guantánamo.

Minister zahraničných vecí Marco Rubio avizoval, že USA hľadajú nové cieľové krajiny pre deportácie a spomenul Líbyu ako jednu z možností.

"Hovoríme im: ‚Chceme vám poslať niektorých z najopovrhnutiahodnejších ľudských bytostí, urobíte nám tým láskavosť‘,“ povedal Rubio s dôvetkom, že "čím ďalej od Ameriky, tým lepšie".

(reuters, max)

Minúta  |  

Prieskum: Palestínčania chcú z Gazy odísť, podporu majú aj protesty proti Hamasu

Takmer polovica obyvateľov Pásma Gazy by uvažovala o opustení svojho domova, ak by im s tým pomohol Izrael. Vyplýva to z nového prieskumu palestínskeho výskumného centra PCPSR.

Možnosť emigrácie podporilo 49 percent respondentov, kým 50 percent ju odmietlo. Výsledky zároveň ukázali výraznú podporu protestov proti Hamasu – v Pásme Gazy ich podporuje 48 percent opýtaných, zatiaľ čo na Západnom brehu len 14 percent.

Viac než polovica respondentov si myslí, že demonštrácie vyprovokovali vonkajšie faktory. Hoci izraelskí predstavitelia vyjadrili ochotu pomôcť Palestínčanom, ktorí chcú odísť, ich úsilie narazilo na neochotu iných krajín ich prijať.

Odchod z Gazy mnohí Palestínčania vnímajú ako vzdanie sa domova v prospech Izraela. Viacerí izraelskí lídri aj americký prezident Donald Trump sa v minulosti vyjadrili v prospech vysťahovania celej populácie a premenu územia na turistickú oblasť.

Prieskum bol realizovaný od 1. do 4. mája na vzorke 1 270 ľudí naprieč celým Pásmom Gazy a na okupovanom Západnom brehu Jordánu.

(tasr, reuters, max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.