Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Filmový svet smúti: Zomrel český herec Jiří Bartoška

Herec zomrel vo veku 78 rokov, v posledných rokoch bojoval s rakovinou lymfatických uzlín. Tá sa mu po deviatich rokoch vrátila. Od roku 1994 pôsobil ako riaditeľ Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch. Píše portál České noviny.

V roku 1989 spolu s Václavom Havlom založil politické hnutie Občianske fórum. Na demonštrácii 10. decembra 1989 oznámil svoju kandidatúru na prezidenta Československej socialistickej republiky.

Počas svojej hereckej kariéry pôsobil v divadlách v Brne, Ústí nad Labem a Prahe. Ako herec sa preslávil v mnohých filmových a televíznych úlohách, vrátane filmov "Je třeba zabít Sekala", "Všichni moji blízcí" a či "Anděl Páně".

V roku 2000 získal Českého leva za najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe za svoj výkon vo filme Všichni moji blízci.

(max)

Minúta  |  

Ukrajina zvažuje koniec dolárovej väzby, euro získava strategický význam

Ukrajina zvažuje prechod z amerického dolára na euro ako referenčnú menu pre svoju národnú menu – hrivnu.

Uviedol to guvernér centrálnej banky Andrij Pyšnyj v súvislosti s prehlbujúcimi sa väzbami krajiny na Európsku úniu a rastúcou fragmentáciou globálneho obchodu.

Rozhodnutie by podľa neho mohlo prísť v kontexte plánovaného vstupu Ukrajiny do EÚ a rastúcej európskej podpory v oblasti obrany.

Pyšnyj priznal, že príprava takého kroku si vyžaduje dôkladnú a všestrannú prípravu. Po ruskej invázii bola hrivna pevne viazaná na dolár, no od októbra 2023 prešla na riadený výmenný režim. Podiel transakcií v eurách síce rastie, ale zatiaľ len mierne.

Súčasne Ukrajina uzavrela dohodu s USA o prednostnom prístupe k minerálnym kontraktom a o financovaní obnovy.

Pyšnyj očakáva 55 miliárd dolárov zahraničnej pomoci na tento rok a postupný pokles v rokoch 2026–2027.

Ekonomický rast by sa mal mierne obnoviť, pričom rýchly koniec vojny s bezpečnostnými zárukami by bol pozitívnym scenárom.

(reuters, red)

Minúta  |  

Vlk už nebude striktne chránený, Brusel reaguje na konflikty s farmármi

Európsky parlament vo štvrtok schválil zmenu statusu vlka v rámci EÚ zo „striktne chráneného“ na „chránený“ druh.

Za návrh Európskej komisie hlasovalo 371 europoslancov, 162 bolo proti a 37 sa zdržalo.

Komisia zmenu odôvodnila nárastom populácie vlkov – v Európe žije vyše 20-tisíc jedincov – a častejšími konfliktmi, najmä v súvislosti s hospodárskymi zvieratami.

Nová legislatíva poskytne členským štátom väčšiu flexibilitu pri regulácii vlčích populácií, aby sa zlepšila koexistencia s ľuďmi.

Napriek zmene ostáva záväzok zabezpečiť priaznivý stav ochrany vlka a štáty môžu naďalej uplatňovať prísnejšie opatrenia na vnútroštátnej úrovni.

Návrh už v apríli schválila Rada EÚ, legislatíva nadobudne účinnosť 20 dní po uverejnení v Úradnom vestníku EÚ.

Členské štáty budú mať následne 18 mesiacov na transpozíciu smernice do svojho právneho systému.

(tasr, red)

Minúta  |  

Obchodná dohoda s Britániou je potvrdená, Trump hovorí o zlatom veku Ameriky

Americký prezident Donald Trump vo štvrtok oficiálne potvrdil uzavretie novej „úplnej a komplexnej“ obchodnej dohody so Spojeným kráľovstvom. Informáciu prieniesol Fox Business.

Trump to oznámil to na platforme Truth Social, kde zdôraznil historické spojenectvo oboch krajín a označil Britániu za „prvého partnera“ v sérii pripravovaných dohôd.

Dohoda prichádza krátko po tom, čo Londýn podpísal dohodu o voľnom obchode aj s Indiou.

Podrobnosti zatiaľ nie sú zverejnené, očakáva sa však zníženie ciel na oceľ a automobily.

V apríli Trumpova administratíva zaviedla 10 percentné recipročné clo na britský dovoz a celosvetové 25 percentné clo na dovoz áut.

Trump obchodnú dohodu predznamenal už v stredu, keď avizoval veľkú tlačovú konferenciu.

Očakáva sa, že tento krok môže mať výrazný dopad na transatlantické hospodárske vzťahy, najmä po eskalácii obchodného napätia medzi USA a Čínou.

Spojené štáty mali v roku 2024 s Britániou obchodný prebytok vo výške 11,9 miliardy dolárov.

(red)

Minúta  |  

AfD si pripisuje veľké víťazstvo: Stopnutie označenia za extrémistov vítame

Nemecký Spolkový úrad na ochranu ústavy (BfV) dočasne pozastaví označovanie strany Alternatíva pre Nemecko (AfD) za pravicovo-extrémistické hnutie.

Rozhodnutie súvisí s prebiehajúcim súdnym konaním, v ktorom sa AfD domáha predbežného opatrenia.

Súd v Kolíne nad Rýnom oznámil, že BfV nebude verejne označovať AfD ako potvrdené extrémistické zoskupenie, kým nerozhodne o návrhu strany.

Klasifikácia, ktorú úrad oznámil minulý týždeň, by mu umožnila zvýšiť dohľad nad stranou, vrátane získavania informátorov či odpočúvania komunikácie.

Interná správa BfV na 1 100 stranách označuje AfD za rasistickú a protimoslimskú organizáciu, ale nie je určená na zverejnenie.

AfD tieto závery odmieta a tvrdí, že ide o politicky motivovaný pokus o jej diskreditáciu.

Predstavitelia strany Alice Weidel a Tino Chrupalla vo štvrtok uviedli, že rozhodnutie BfV je dôležitým prvým krokom k ich očisteniu a k vyvráteniu obvinení z pravicového extrémizmu.

(reuters, red)

Minúta  |  

Zelenskyj: Vojna pokračuje, Rusko porušuje vlastné prímerie od začiatku

Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha označil trojdňové prímerie vyhlásené Ruskom za „frašku“, pričom Moskvu obvinil z jeho opakovaného porušovania.

Len počas prvých 12 hodín od polnoci zaznamenala Ukrajina 734 prípadov porušenia prímeria a 63 útokov, z ktorých 23 stále prebiehalo.

Hoci sa intenzita bojov dočasne zmiernila a nad ukrajinskými mestami sa nezaznamenali nové ruské rakety či drony, útoky na východnom fronte pokračovali.

Ruské ministerstvo obrany tvrdí, že Ukrajina podnikla 488 útokov a pokúsila sa o prienik v Kurskej oblasti.

Ukrajina trvá na tom, že sa k prímeriu nepridala, keďže ho považuje za propagandistický manéver pred ruskými oslavami 9. mája.

Prezident Zelenskyj navrhuje 30-dňové prímerie, ktoré by dalo priestor diplomacii. Rusko na návrh nereagovalo.

Zelenskyj počas pietnej spomienky v Kyjeve ostro kritizoval ruský vojenský sprievod ako „prehliadku cynizmu“.

Ukrajina zároveň zintenzívnila útoky dronmi na Moskvu. USA, Francúzsko, Nemecko a Británia rokujú s Kyjevom o tlaku na Rusko s cieľom presadiť dlhšie prímerie.

(reuters, red)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.