Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Trasa lietadla s Ficom do Moskvy je známa: poletí ponad Maďarsko i Gruzínsko

Zverejnili podrobnú trasu letu slovenského premiéra Roberta Fica (Smer) a jeho delegácie do Moskvy. Vládny špeciál má podľa portálu AirNav poletieť cez vzdušný priestor Maďarska, Rumunska, Čierneho mora, Gruzínska a Dagestanu.

Z Bratislavy lietadlo odletelo okolo 15:00 a pristátie v Moskve sa očakáva okolo 21:30 miestneho času (20:30 nášho času).

Slovenský predseda vlády sa v Moskve zúčastní osláv 80. výročia ukončenia druhej svetovej vojny. Na tie ho pozval ešte vlani ruský prezident Vladimir Putin.

Napriek kritike niektorých slovenských i zahraničných predstaviteľov od začiatku tvrdil, že na podujatie príde.

Fico ešte minulý týždeň oznámil, že niektoré štáty Únie sa zdráhajú povoliť prelet slovenského špeciálu do Moskvy nad svojím územím. Niektoré počas uplynulých dní prelet povolili - napríklad Poľsko. Pobaltské štáty však povedali jasné nie.

(reuters, max)

Minúta  |  

Zlom v modernej histórii: Vzdušný súboj medzi Indiou a Pakistanom sa radí k najväčším

Pakistansko-indický letecký súboj sa zaradil medzi najväčšie a najdlhšie vzdušné konfrontácie v novodobej histórii. Pre CNN to povedal vysokopostavený zdroj z pakistanskej bezpečnostnej služby.

V priebehu viac ako hodiny sa do vzdušných manévrov zapojilo približne 125 stíhačiek oboch strán, pričom zostávali vo vlastnom vzdušnom priestore.

K prestrelkám údajne dochádzalo aj na vzdialenosti vyše 160 kilometrov. Pakistan tvrdí, že zostrelil päť indických lietadiel. Obe krajiny sa vyhli prekročeniu hraníc, čím sa snažili predísť poníženiu podobnému roku 2019, keď India prišla o pilota.

Tentoraz sa konflikt niesol v znamení opatrnosti, hoci indické sily opakovane útočili na ciele a Pakistan sa snažil chrániť civilistov varovaniami.

Napätie medzi dvoma jadrovými mocnosťami tak opäť vyústilo do výrazného vojenského incidentu, ktorý si zatiaľ nevyžiadal väčšie civilné obete, no vyvolal silné medzinárodné znepokojenie.

(max)

Minúta  |  

Putin a Si: Ukrajinskú vojnu treba riešiť odstraňovaním príčin

Ruský prezident Vladimir Putin a čínsky prezident Si Ťin-pching sa počas stretnutia v Moskve zhodli, že ukrajinský konflikt možno ukončiť len odstránením jeho "základných príčin".

Kremeľ vo štvrtok zverejnil spoločné vyhlásenie, podľa ktorého sa obaja lídri vyslovili za hľadanie politického a diplomatického riešenia vojny na Ukrajine.

Putin zároveň poďakoval Si Ťin-pchingovi za účasť na oslavách 80. výročia "posvätného" víťazstva nad Adolfom Hitlerom v druhej svetovej vojne.

Obe hlavy štátov vyzdvihli počas rokovaní čínsko-ruské vzťahy ako strategicky dôležité a stabilné. Si označil prehlbovanie politickej dôvery a posilňovanie pragmatickej spolupráce medzi krajinami za nevyhnutné, pričom kritizoval "hegemonistické a šikanózne správanie" niektorých medzinárodných aktérov.

Podľa Putina sú vzťahy medzi Moskvou a Pekingom vyvážené a výhodné pre obidve strany.

(reuters, max)

Minúta  |  

USA získajú prístup k surovinám Ukrajiny. Poslanci v Kyjeve dohodu ratifikovali

Ukrajinský parlament ratifikoval dohodu o nerastných surovinách so Spojenými štátmi. Na schválenie bolo potrebných 226 hlasov, za ratifikáciu hlasovalo jednomyseľne všetkých 388 zákonodarcov.

Dohoda poskytuje USA výhodný prístup k ukrajinským surovinám a predpokladá možnosť novej vojenskej pomoci, no bez jasných bezpečnostných záruk.

Dokument podpísala minulý týždeň vo Washingtone ukrajinská ministerka hospodárstva Julija Svyrydenková. Súčasťou dohody je aj vznik Investičného fondu na obnovu Ukrajiny, ktorý má prilákať globálne investície.

Podľa agentúry AFP ide o diplomatický úspech pre Kyjev po februárovom stretnutí prezidenta Volodymyra Zelenského s Donaldom Trumpom, na ktorom sa dohoda pôvodne mala uzavrieť.

Kyjev pôvodne dúfal v bezpečnostné garancie výmenou za prístup k surovinám, no Washington ich odmietol a zdôvodnil, že posilnenie amerických obchodných záujmov na Ukrajine samo o sebe vytvorí ochrannú bariéru proti Rusku.

Aj keď konkrétne prínosy zatiaľ nie sú známe, Zelenskyj označil dohodu za vyváženú a významnú pre modernizáciu priemyslu.

(tasr, ap, reuters)

Minúta  |  

Únia predstavila clá za takmer 100 miliárd, zasiahnu víno, autá aj zdravotnícke stroje

Európska komisia začala verejnú konzultáciu o odvetných clách na dovoz z USA v hodnote až 95 miliárd eur. Do platnosti vstúpia, ak rokovania s Washingtonom neprinesú zrušenie ciel zo strany Spojených štátov.

Plánované clá sa zameriavajú na viaceré americké produkty vrátane vína, lietadiel, automobilov, chemikálií či zdravotníckych zariadení.

Ide o reakciu na clá uvalené americkým prezidentom Donaldom Trumpom na oceľ, hliník a automobily vo výške 25 percent, ako aj takzvané recipročne clá na iný tovar.

Únia pritom viackrát zdôraznila, že uprednostňuje dohodu, avšak pripravuje sa na možné zlyhanie rokovaní.

V apríli schválené európske clá v hodnote 21 miliárd eur zostali zatiaľ neúčinné pre dočasné pozastavenie - na 90 dní - zo strany USA.

Americké clá v súčasnosti zasahujú 70 percent tovarového obchodu EÚ do USA, pričom sa predpokladá nárast pokrytia až na 97 percent.

(reuters, max)

Minúta  |  

Filmový svet smúti: Zomrel český herec Jiří Bartoška

Herec zomrel vo veku 78 rokov, v posledných rokoch bojoval s rakovinou lymfatických uzlín. Tá sa mu po deviatich rokoch vrátila. Od roku 1994 pôsobil ako riaditeľ Medzinárodného filmového festivalu v Karlových Varoch. Píše portál České noviny.

V roku 1989 spolu s Václavom Havlom založil politické hnutie Občianske fórum. Na demonštrácii 10. decembra 1989 oznámil svoju kandidatúru na prezidenta Československej socialistickej republiky.

Počas svojej hereckej kariéry pôsobil v divadlách v Brne, Ústí nad Labem a Prahe. Ako herec sa preslávil v mnohých filmových a televíznych úlohách, vrátane filmov "Je třeba zabít Sekala", "Všichni moji blízcí" a či "Anděl Páně".

V roku 2000 získal Českého leva za najlepší herecký výkon vo vedľajšej úlohe za svoj výkon vo filme Všichni moji blízci.

(max)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.