Preskočiť na obsah
  |  

Rusko zváži prímerie, tlak Západu je podľa Peskova zbytočný

Kremeľský hovorca Dmitrij Peskov v sobotu vyhlásil, že Rusko si návrh na 30-dňové prímerie s Ukrajinou, ktoré navrhli západní spojenci Kyjeva, dôkladne premyslí.

V rozhovore pre CNN zdôraznil, že Moskvu nemožno donútiť k rozhodnutiam nátlakom, a že Rusko historicky nikdy nepodľahlo vonkajšiemu tlaku. K možným novým sankciám v prípade odmietnutia prímeria sa Peskov vyjadril, že Rusko nemožno izolovať, keďže má rozľahlé územie a širokú sieť partnerov.

Súčasne uviedol, že prezident Vladimir Putin je otvorený rokovaniam s každým lídrom vrátane nemeckého kancelára Friedricha Merza, ktorý počas návštevy Kyjeva vyhlásil, že nevylučuje osobné stretnutie s Putinom.

Trojdňové jednostranné prímerie vyhlásené Ruskom sa zároveň v sobotu skončilo, pričom na frontovej línii a v Sumskej oblasti pokračovali boje.

(tasr, mja)

  |  

Mierové plány si strčte do zadku, odkazuje Medvedev koalícii ochotných

Oznámenie o 30-dňovom prímerí na Ukrajine, ktoré v Kyjeve prezentovali prezident Volodymyr Zelenskyj a lídri Nemecka, Francúzska, Británie a Poľska, vyvolalo nevyberanú reakciu bývalého ruského prezidenta Dmitrija Medvedeva.

Ten na sieti X uverejnil príspevok, v ktorom vyzval európskych štátnikov, aby si mierové plány „strčili do pangenderových zadkov“.

Medvedev kritizoval konkrétne lídrov Emmanuela Macrona, Friedricha Merza, Keira Starmera a Donalda Tuska, ktorých obvinil z toho, že v Kyjeve namiesto mieru „bľabotajú“ o hrozbách voči Rusku. Nie je to pritom Medvedevov prvý ostrý výrok. Pripomeňme, že v minulosti napríklad varoval Poľsko pred "rádioaktívnym popolom".

Prímerie má podľa návrhu vstúpiť do platnosti už v pondelok a jeho odmietnutie Ruskom by mohlo viesť k sprísneniu sankcií. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov pre CNN povedal, že Moskva návrh zváži, no nebude sa riadiť hrozbami. Takisto sa vyjadril, že podmienkou prímeria je zastavenie dodávok zbraní na Ukrajinu.

(mja)

  |  

Irán neustúpi zo svojich jadrových práv, varuje Arakčí pred rokovaniami s USA

Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí vyhlásil, že Teherán neustúpi zo svojich „jadrových práv“, ak cieľom USA je ich obmedziť. Povedal to v sobotu v katarskej Dauhe, deň pred ďalším kolom plánovaných rokovaní s americkými predstaviteľmi v Ománe.

Arakčí zároveň pripustil možnosť dosiahnutia dohody, ak jej cieľom bude zabrániť šíreniu jadrových zbraní. Zdôraznil, že Irán vedie rokovania „v dobrej viere“ a trvá na práve rozvíjať jadrový program na mierové účely.

Napriek napätiu a nezhodám medzi Teheránom a Washingtonom sa obe strany snažia pokračovať v diplomatickom úsilí o obnovenie alebo úpravu dohody o iránskom jadrovom programe, ktorú USA opustili v roku 2018.

Rokovania v Ománe budú pokračovať v snahe nájsť kompromis, ktorý by zaručil bezpečnosť a zároveň rešpektoval suverenitu Iránu.

(reuters, mja)

  |  

Tisíce Poliakov protestovali proti migrácii a vláde Donalda Tuska

V sobotu sa vo Varšave konal masový protest proti nelegálnemu prisťahovalectvu a proeurópskej politike vlády premiéra Donalda Tuska. Demonštráciu zorganizovala opozícia len niekoľko dní pred prezidentskými voľbami.

Účastníci, prevažne z celého Poľska, niesli štátne vlajky a skandovali proti migrácii, ktorá je v Poľsku horúcou politickou témou. Krajina prijala približne milión ukrajinských utečencov, pričom viní Rusko a Bielorusko z podpory nelegálnej migrácie na svojich hraniciach.

Protestujúci podporovali kandidáta Karola Nawrockého, ktorého favorizuje konzervatívna strana PiS aj prezident Andrzej Duda. Nawrocki je známy svojimi sympatiami k Donaldovi Trumpovi a aktuálne má podporu približne 25 percent.

V prieskumoch zaostáva za liberálnym kandidátom a varšavským primátorom Rafalom Trzaskowským, ktorý má podporu 32 percent a kandiduje za vládnu Občiansku koalíciu.

(tasr, mja)

  |  

Vesmírna sonda z éry ZSSR dopadla do Indického oceánu

Vesmírna sonda Kosmos-482, ktorú Sovietsky zväz vypustil v roku 1972 ako zariadenie na prieskum Venuše, dopadla 10. mája do Indického oceánu západne od Jakarty.

Roskosmos potvrdil, že sonda vstúpila do atmosféry Zeme o 08:24. Pôvodne mala mieriť k Venuši, no kvôli poruche horného stupňa rakety zostala na vysokej eliptickej orbite okolo Zeme. Dlhé desaťročia sa jej dráha postupne znižovala.

Zariadenie s priemerom vyše jedného metra a hmotnosťou takmer 500 kg bolo vyrobené z extrémne odolného materiálu, čo podľa odborníkov umožnilo, že pád prežilo vcelku.

ESA potvrdila, že sonda už nie je na obežnej dráhe, keď ju nezachytili radarové systémy nad Nemeckom. Kosmos-482 štartovala 31. marca 1972, no rozpadla sa na štyri časti, z ktorých dve už v tom čase dopadli na Zem.

(tasr, mja)

  |  

Český diplomat si na stretnutie so Zelenským nasadil ponožky s horiacim Kremľom

Ruského predstaviteľa Andreja Klimova pobúrila módna voľba českého splnomocnenca pre obnovu Ukrajiny Tomáša Kopečného, ktorý sa počas stretnutia s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským objavil v ponožkách s motívom horiaceho Kremľa.

Klimov pre news.ru označil Kopečného za „darebáka“ a spochybnil duševné zdravie ľudí, ktorí takéto gesto používajú. Kopečný na kritiku reagoval s tým, že ruská armáda už štyri roky útočí na ukrajinské mestá a zabíja civilistov, čo Rusov očividne nepohoršuje.

Pre portál TN CZ zdôraznil, že ide o ponožky, ktoré symbolicky ukazujú, ako by vyzerali dôsledky vojny, keby sa týkali Ruska.

Považuje za absurdné, že práve ponožky vyvolali takúto reakciu, zatiaľ čo reálne civilné obete zostávajú bez reakcie zo strany ruských predstaviteľov.

(mja)