Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Parížsky súd rozhodne o prípade Gérarda Depardieua a obťažovania

V utorok má parížsky súd vyhlásiť verdikt v prípade sexuálneho obťažovania, v ktorom čelí obvineniam francúzsky herec Gérard Depardieu. Vysokoprofilový proces je považovaný za jeden z najvýznamnejších v rámci hnutia #MeToo vo Francúzsku, tvrdí Reuters.

Depardieu je obvinený z obťažovania dvoch žien počas nakrúcania filmu Les Volets Verts v roku 2021. Jedna z poškodených, výtvarníčka Amelie K., vypovedala, že ju Depardieu obchytkával a vulgárne komentoval, druhá tvrdí, že k obťažovaniu došlo na pľaci aj na ulici.

Prokuratúra požaduje podmienečný trest 18 mesiacov a pokutu 20-tisíc eur.

Herec vinu odmieta a tvrdí, že niektoré ženy sú „príliš citlivé“. Zároveň však čelí aj ďalšiemu vyšetrovaniu pre údajné znásilnenie herečky v roku 2018.

Prípad zvýraznil generačný konflikt v otázke sexuálneho obťažovania vo francúzskej spoločnosti. Hoci hnutie #MeToo má vo Francúzsku menší ohlas ako v USA, rastúci počet obvinení ukazuje na zmenu postoja verejnosti.

(reuters, lipa)

Minúta  |  

V Ríme sa stretnú ministri obrany piatich štátov EÚ, témou bude Ukrajina

Ministri obrany Talianska, Británie, Francúzska, Nemecka a Poľska budú 16. mája v Ríme rokovať o ďalšej podpore pre Ukrajinu a posilnení európskej obrany. Stretnutie prichádza v čase diplomatickej aktivity súvisiacej s návrhom na 30-dňové prímerie, ktoré by malo vstúpiť do platnosti 12. mája.

Tento návrh podporili lídri viacerých európskych krajín pri návšteve Kyjeva, pričom varovali, že v prípade ruského odmietnutia sú pripravení uvaliť nové sankcie v spolupráci s USA. Kremeľ návrh označil za nátlak.

Ruský prezident Vladimir Putin následne navrhol priame rokovania s Ukrajinou 15. mája v Istanbule, ale o prímerí sa nezmienil. Prezident Zelenskyj súhlasil so stretnutím, ak Moskva prijme prímerie.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Irán čelí novým sankciám USA: Obohacuje urán vysoko nad limit

Spojené štáty v pondelok zaviedli nové sankcie voči Iránu kvôli jeho jadrovému programu, hoci rokovania s Teheránom stále prebiehajú.

Sankcie sa týkajú troch iránskych občanov a jednej spoločnosti napojenej na Organizáciu pre obranné inovácie a výskum (SPND). Týmto subjektom sa zmrazujú aktíva v USA a Američanom sa zakazuje s nimi obchodovať.

Americký minister zahraničia Marco Rubio uviedol, že Irán rozširuje svoj jadrový program a vyvíja technológie s potenciálom využitia pre jadrové zbrane.

Teherán obohacuje urán na 60 percent, čo je výrazne nad 3,67 percenta stanoveným limitom v jadrovej dohode z roku 2015, od ktorej USA odstúpili v roku 2018.

Sankcie prichádzajú krátko po štvrtom kole rokovaní v Ománe, kde síce nebol dosiahnutý prelom, ale zaznel opatrný optimizmus. Cieľom rozhovorov je nová dohoda, ktorá by zabránila Iránu v získaní jadrovej zbrane, hoci Irán tvrdí, že o jej vývoj neusiluje.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Americká armáda minula 21 miliónov dolárov na deportácie migrantov

Americká armáda vynaložila od návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu viac než 21 miliónov dolárov na deportačné lety migrantov, ktoré realizovalo vojenské dopravné veliteľstvo.

Od 20. januára do 8. apríla bolo vykonaných 46 letov trvajúcich spolu 802,5 hodiny, s priemernými nákladmi viac než 26-tisíc dolárov za hodinu. Informácie zverejnilo ministerstvo obrany USA na žiadosť senátorky Elizabeth Warrenovej, ktorá označila použitie vojenských zdrojov na deportácie za plytvanie a zneužívanie moci.

Časť deportácií smerovala na vojenskú základňu Guantánamo, kde sa aktuálne nachádza 32 migrantov. Od januára tam bolo zadržiavaných až 500 osôb, pričom niektoré z nich boli neskôr vrátené do USA.

Trumpova administratíva presadzuje tvrdé opatrenia proti nelegálnej migrácii vrátane masových deportácií, posilnenia hraníc a nasadenia vojakov.

Ministerka Kristi Noemová zároveň predstavila program finančnej podpory pre migrantov, ktorí sa rozhodnú na vlastnú žiadosť opustiť krajinu.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Rokovania v Istanbule: Lavrov a Fidan telefonovali o mierovej iniciatíve

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a jeho turecký rezortný kolega Hakan Fidan diskutovali o možnosti usporiadať mierové rokovania medzi Ruskom a Ukrajinou v tureckom Istanbule.

Telefonát sa uskutočnil po inciatíve prezidenta Vladimira Putina, ktorý navrhol, aby sa priame rokovania konali 15. mája bez predbežných podmienok. Turecké zdroje zároveň potvrdili, že Fidan už konzultoval mierové úsilie aj s americkým ministrom Marcom Rubiom a francúzskym šéfom diplomacie Jeanom-Noëlom Barrotom.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyjadril ochotu zúčastniť sa rokovaní, ak Rusko pristúpi na 30-dňové prímerie. To by sa malo začať od 12. mája. Rusko zatiaľ na túto podmienku nereagovalo.

Do rokovaní sa chce zapojiť aj americký prezident Donald Trump, ktorý plánuje navštíviť Istanbul vo štvrtok. Predpokladá, že Rusko návrh prímeria akceptuje.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Hodnota známej firmy sa blíži k 14 miliardám dolárov, investori dôverujú AI

Americký startup Perplexity, ktorý vyvíja AI model vyhľadávania, sa pripravuje na nové kolo získavania investícií v hodnote 500 miliónov dolárov, ktoré by podľa zdrojov oboznámených so situáciou mohlo ohodnotiť firmu až na 14 miliárd dolárov.

Hlavným investorom má byť prominentný fond rizikového kapitálu Accel.

Hodnota Perplexity sa tak od novembra 2024, keď bola firma ocenená na deväť miliárd dolárov, výrazne zvýšila. Startup patrí medzi rýchlo rastúce technologické firmy, ktoré zažili prudký rast po spustení jazykového modelu ChatGPT pred tromi rokmi.

Perplexity vyvíja vyhľadávací nástroj poháňaný umelou inteligenciou, ktorý používateľom poskytuje stručné odpovede založené na informáciách z internetu, čím sa odlišuje od tradičného modelu hypertextových „modrých odkazov“. Ten používa doteraz najpoužívanejší vyhľadávač Google.

Investori vnímajú firmu ako jedného z vážnych konkurentov v boji o budúcnosť online vyhľadávania, podotkol denník Wall Street Journal.

(wsj, sab)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.