Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Popularita USA po návrate Trumpa klesla, Čína ich prvýkrát predbehla

Podľa najnovšieho Indexu vnímania demokracie sa globálne vnímanie Spojených štátov po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu výrazne zhoršilo. Len 45 percent respondentov z viac ako 100 krajín hodnotí USA pozitívne, čo je prudký pokles oproti 76 percentám v predchádzajúcom roku.

Výrazné zhoršenie zaznamenali najmä európske krajiny.

Bývalý šéf NATO Anders Fogh Rasmussen, zakladateľ aliancie, ktorá Index zverejnila, uviedol, že Trumpove rozhodnutia, ako obchodná vojna či neúctivé správanie voči spojencom, narušili dôveru voči USA.

V hodnotení svetových lídrov sa Trump prepadol za Vladimira Putina či Si Ťin-pchinga a dosiahol najnižšie skóre zo všetkých sledovaných osobností.

Naopak, Čína prvýkrát predbehla USA v globálnom vnímaní, najmä v mimoeurópskych regiónoch. Rusko si mierne zlepšilo imidž, ale stále zaostáva. Najhoršiu reputáciu má Izrael, čo súvisí s jeho vojenskými zásahmi v Pásme Gazy a na Západnom brehu.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Bill Gates rozdá takmer celý majetok, daruje ho chudobným

Bill Gates, spoluzakladateľ Microsoftu a piaty najbohatší človek na svete, oznámil, že do roku 2045 daruje 99 percent svojho zostávajúceho majetku Nadácii Gatesovcov.

Počas nasledujúcich 20 rokov plánuje rozdeliť „prakticky všetko“ svoje bohatstvo, ktoré aktuálne dosahuje 169 miliárd dolárov.

Nadácia, ktorú založil spolu s bývalou manželkou Melindou, sa zameriava na podporu globálneho zdravotníctva, vývoj vakcín a boj s chudobou. V najbližších dekádach bude jej cieľom znížiť úmrtnosť matiek a detí, odstrániť smrteľné infekčné choroby a pomôcť stámiliónom ľudí dostať sa z chudoby.

Gatesov krok prichádza v čase, keď administratíva prezidenta Trumpa obmedzuje financovanie verejnej a zahraničnej pomoci.

V rozhovore pre Financial Times Gates ostro kritizoval Elona Muska za jeho podporu Trumpa a opatrenia, ktoré podľa neho ohrozujú životy najchudobnejších detí. Musk následne na sieti X Gatesa označil za „veľkého klamára“.

(lipa)

Minúta  |  

Drony namiesto múru: Bulharsko plní podmienku vstupu do schengenu

Bulharsko začalo monitorovať svoju hranicu s Tureckom pomocou moderných dronov, čo je výsledok dohody s EÚ, ktorá umožnila krajine vstup do schengenského priestoru.

Rakúsko pôvodne podmienilo svoj súhlas s výstavbou fyzickej bariéry, no po odmietnutí tohto návrhu zo strany Európskej komisie sa pristúpilo k alternatíve technologického dohľadu. Viedeň následne začiatkom roka 2024 stiahla svoje veto voči Bulharsku.

Projekt sa oneskoril o takmer dva roky a je súčasťou širšej snahy EÚ posilniť ochranu vonkajších hraníc. Bulharsko spolu s Rumunskom vstúpilo do schengenského priestoru k 1. januáru 2025, čím sa stali plnohodnotnými členmi najväčšej zóny voľného pohybu osôb na svete. Tá aktuálne zahŕňa 29 krajín a 420 miliónov obyvateľov.

Rozšírenie schengenu je významným krokom pre integráciu novších členských štátov a zároveň podlieha prísnym bezpečnostným požiadavkám.

(tasr, lipa)

Minúta  |  

Si Ťin-pching sľubuje miliardový úver a víza pre Latinskú Ameriku

Čínsky prezident Si Ťin-pching na konferencii s krajinami Latinskej Ameriky a Karibiku (CELAC) v Pekingu oznámil posilnenie hospodárskych a politických väzieb s týmto regiónom. V rámci prejavu označil vzťahy medzi Čínou a CELAC za pevné a historicky priateľské.

Prisľúbil regiónu úver vo výške 8,3 miliardy eur na rozvoj a oznámil zavedenie bezvízového styku s piatimi zatiaľ nemenovanými krajinami.

Si tiež varoval pred obchodnými a colnými vojnami, ktoré podľa neho vedú k sebaizolácii, a nepriamo kritizoval politiku USA.

Na samite vystúpil aj brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva a kolumbijský prezident Gustavo Petro, ktorý vyzval na diplomaciu bez autoritárstva. V pozadí rokovaní stojí snaha Číny o upevnenie globálnych partnerstiev a odpor proti americkým clám.

(tasr, lipa

Minúta  |  

Von der Leyenová spozná verdikt pre kauzu SMSiek so šéfom Pfizeru

Európska komisia bude v stredu čeliť dôležitému rozhodnutiu Súdneho dvora EÚ, ktorý posúdi, či porušila pravidlá transparentnosti odmietnutím zverejniť textové správy medzi jej predsedníčkou Ursulou von der Leyenovou a šéfom Pfizeru Albertom Bourlom v súvislosti s miliardovou zmluvou na nákup vakcín.

Prípad známy ako „Pfizergate“ bol iniciovaný americkým denníkom New York Times a otvára otázku, či sú esemesky úradníkov verejnými dokumentmi.

Komisia trvá na tom, že správy nemajú relevantný význam, no počas vypočúvania súdu zaznela kritika jej nejasných argumentov a nedostatočného vyšetrovania.

Transparency International označuje rozhodnutie za možný zlom v európskej transparentnosti. Európsky ombudsman už v roku 2022 vyhlásil, že nezverejnenie predstavuje administratívne zlyhanie.

Prípad môže oslabiť pozíciu von der Leyenovej, najmä vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie Úradu európskeho prokurátora (EPPO) o okolnostiach uzavretia zmluvy a jej predošlé kontroverzie z obdobia pôsobenia v Nemecku.

(lipa)

Minúta  |  

Parížsky súd rozhodne o prípade Gérarda Depardieua a obťažovania

V utorok má parížsky súd vyhlásiť verdikt v prípade sexuálneho obťažovania, v ktorom čelí obvineniam francúzsky herec Gérard Depardieu. Vysokoprofilový proces je považovaný za jeden z najvýznamnejších v rámci hnutia #MeToo vo Francúzsku, tvrdí Reuters.

Depardieu je obvinený z obťažovania dvoch žien počas nakrúcania filmu Les Volets Verts v roku 2021. Jedna z poškodených, výtvarníčka Amelie K., vypovedala, že ju Depardieu obchytkával a vulgárne komentoval, druhá tvrdí, že k obťažovaniu došlo na pľaci aj na ulici.

Prokuratúra požaduje podmienečný trest 18 mesiacov a pokutu 20-tisíc eur.

Herec vinu odmieta a tvrdí, že niektoré ženy sú „príliš citlivé“. Zároveň však čelí aj ďalšiemu vyšetrovaniu pre údajné znásilnenie herečky v roku 2018.

Prípad zvýraznil generačný konflikt v otázke sexuálneho obťažovania vo francúzskej spoločnosti. Hoci hnutie #MeToo má vo Francúzsku menší ohlas ako v USA, rastúci počet obvinení ukazuje na zmenu postoja verejnosti.

(reuters, lipa)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.