Preskočiť na obsah
  |  

Macron varuje Rusko: Bez prímeria prídu nové európske sankcie

Emmanuel Macron podporil uvalenie nových sankcií na Rusko, ak nepríjme 30-dňové prímerie navrhnuté Ukrajinou a jej spojencami. Opatrenia by sa mohli týkať ruských bánk a energetiky.

Macron v Kyjeve potvrdil dohodu s lídrami Nemecka, Británie a Poľska, no Moskva návrh odmietla a prezident Putin vyzval na rokovania v Turecku, čo podporil aj Trump. Francúzsky prezident zdôraznil, že Európa chce brániť Ukrajinu, no nie eskalovať konflikt do svetovej vojny.

Zároveň priznal, že Ukrajina v súčasnosti nemá kapacity získať späť všetky územia obsadené Ruskom od roku 2014. Rusko síce ovláda značnú časť ukrajinského územia, no okrem Krymu žiadnu oblasť plne nekontroluje.

V septembri 2022 anektovalo štyri oblasti, čo Západ neuznáva. EÚ už schválila 16 sankčných balíkov proti Rusku a pripravuje ďalší, hoci dosiahnutie dohody medzi členskými štátmi je čoraz náročnejšie.

(tasr)

  |  

Vodca bosnianskych Srbov Dodik dostane zákaz vstupu do Poľska

Poľsko oznámilo, že zakáže vstup na svoje územie vodcovi bosnianskych Srbov Miloradovi Dodikovi, ktorý čelí obvineniam z útoku na ústavný poriadok Bosny a Hercegoviny.

Podobné opatrenia už prijali Nemecko a Rakúsko. Dodik, prezident Republiky srbskej, bol v marci odsúdený na rok väzenia a šesťročný zákaz výkonu verejnej funkcie za nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN Christiana Schmidta.

Na Dodika bol vydaný medzinárodný zatykač, no napriek tomu cestoval do Srbska, Ruska a Izraela. Pokus o jeho zatknutie v apríli zmarili jednotky ministerstva vnútra RS.

Schmidt navyše zastavil financovanie Dodikovej strany z verejných zdrojov.

(tasr, mja)

  |  

Exminister Budaj odmieta vinu, bráni sa verejným záujmom

Exminister životného prostredia Ján Budaj čelí obvineniu z pokračujúceho zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, čo podľa polície viedlo k škode 570-tisíc eur.

Budaj však tvrdí, že konal v záujme verejnosti a že projekt ISOH, ktorého sa obvinenie týka, zdedil v nedokončenom a nefunkčnom stave.

Ako bývalý šéf envirorezortu dodal, snahou ministerstva vtedy bolo dokončiť ISOH, čo sa, ako tvrdí, nakoniec aj podarilo. Systém zároveň mohol byť zaplatený z európskych peňazí a neprišlo podľa neho ani k sankciám zo strany Európskej únie, ktoré hrozili.

Jeho snahou vraj bolo systém dokončiť a uhradiť z európskych fondov, čím sa vyhli sankciám EÚ.Obvinenie považuje za nedôvodné a vyzval politikov, aby sa nevzdávali boja proti zneužívaniu štátu.

(tasr, mja)

  |  

Albánske voľby: socialisti víťazmi, opozícia tvrdí, že došlo k manipulácii

V albánskych parlamentných voľbách zvíťazila vládna Socialistická strana (PS) premiéra Ediho Ramu, ktorá získala 52 percent hlasov a bude mať 82 kresiel v parlamente.

Opozičná Demokratická strana (PD) vedená Salim Berišom získala 34 percent a 52 kresiel. Výsledky volieb však opozícia neuznáva a upozorňuje na viaceré nezrovnalosti vrátane údajného kupovania hlasov a zneužívania štátnych zdrojov.

Vyšetruje sa 39 volebných incidentov. Medzinárodní pozorovatelia z OBSE poukázali na tlak na štátnych zamestnancov počas kampane, no hlasovanie označili za korektné. EÚ vyzvala na dôsledné preverenie podozrení.

Beriša oznámil protest na 16. mája, v deň konania summitu Európskeho politického spoločenstva v Tirane. Socialistická strana poprela obvinenia z podvodu a označila Berišu za skompromitovaného politika.

(tasr, mja)

  |  

Britský úrad čelí žalobe po odporúčaní vylúčiť transženy zo ženských priestorov

Britský Úrad pre rovnosť a ľudské práva (EHRC) čelí právnej výzve zo strany transaktivistickej organizácie TransLucent. Dôvodom sú nedávno zverejnené dočasné odporúčania, podľa ktorých transženy nemajú automatický nárok využívať ženské toalety a zázemie.

Odporúčania nadväzujú na rozhodnutie britského Najvyššieho súdu, ktorý v konkrétnom prípade rozhodol, že transženy nie sú z právneho hľadiska ženami, informuje denník Indipendent.

Úrad vo svojom usmernení poukazuje na možnosť rozlišovať medzi biologickým a legálnym pohlavím v niektorých verejných priestoroch.

Organizácia TransLucent tvrdí, že úrad pri výklade rozsudku postupoval nepresne a že odporúčania vznikli bez konzultácie s dotknutou komunitou. Prostredníctvom právnych zástupcov žiadajú, aby EHRC poskytol objasňujúce stanovisko do 19. mája.

(mja)

  |  

Francúzsko a jeho spojenci pohrozili Rusku ďalšími sankciami za porušenie prímeria

Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že podporí nové sankcie voči Rusku, ak Moskva nevyhovie výzve na 30-dňové prímerie.

Sankcie by mohli cieliť na finančné služby a energetický sektor vrátane ropy a plynu. Varovanie pred novými opatreniami zaznelo už počas víkendu zo strany Francúzska, Británie, Nemecka a Poľska.

Reakcia Moskvy však bola odmietavá – prezident Vladimir Putin namiesto toho navrhol nové kolo priamych rokovaní s Ukrajinou v Istanbule, naplánované na 15. mája.

Európska únia a jej spojenci už v minulosti prijali viacero balíkov sankcií na ruský energetický sektor. EÚ zakázala dovoz ruskej ropy po mori a obmedzila obchodovanie s plynárenskými spoločnosťami.

(reuters, mja)