Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zomrel bývalý uruguajský prezident José Mujica

Vo veku 89 rokov zomrel v utorok bývalý uruguajský prezident José „Pepe“ Mujica, ktorý bol známy svojím nenáročným životným štýlom. Ako informovala uruguajská vláda, Mujica podľahol rakovine.

Mujica – bývalý povstalecký vodca – bol kedysi známy ako „najchudobnejší prezident“ sveta, pretože počas svojho pôsobenia v úrade v rokoch 2010-15 rozdával väčšinu svojho platu a jazdil na starom aute Volkswagen Beetle. Medzinárodnú popularitu si získal aj vďaka svojmu odporu proti konzumizmu.

Počas jeho pôsobenia v prezidentskej funkcii Uruguaj schválil množstvo progresívnych zákonov – legalizoval potraty i manželstvá osôb rovnakého pohlavia a v roku 2013 sa stal prvou krajinou na svete, ktorá povolila rekreačné užívanie marihuany.

Mujica bol súčasťou povstaleckej skupiny Hnutie národného oslobodenia – Tupamaros (MLN-Tupamaros), ktorá v 60. a 70. rokoch 20. storočia viedla v Uruguaji povstanie. Hoci sa táto skupina tešila popularite, mnohí Uruguajčania ju obviňovali z vyprovokovania vojenského prevratu v roku 1973, po ktorom v Uruguaji do roku 1985 vládla diktatúra. Mujica počas tohto obdobia strávil 12 rokov vo väzení, väčšinu z nich na samotke.

V januári tohto roku Mujica oznámil, že jeho rakovina, ktorá mu bola minulý rok diagnostikovaná v pažeráku, sa rozšírila a že ukončí liečbu. Jeho manželka Lucia Topolanská v pondelok uviedla, že
89-ročný prezident je v „terminálnom“ štádiu rakoviny a je mu poskytovaná paliatívna starostlivosť.

(tasr)

Minúta  |  

Putin: Západné značky, ktoré opustili ruský trh, sa nebudú môcť vrátiť len tak

Prezident Vladimir Putin na stretnutí s podnikateľskou organizáciou Delovaja Rossija varoval, že západné značky, ktoré opustili ruský trh, sa nebudú môcť vrátiť len prostým ospravedlnením. O ich návrate sa rozhodne na základe národného záujmu a prínosu pre ruský trh, informuje agentúra TASS.

Putin označil ruskú ekonomiku za stabilnú, no poukázal na vysokú infláciu ako hlavný problém. Kritizoval Západ za ekonomické sankcie a politiky, ktoré podľa neho škodia viac samotným krajinám než Rusku.

V súvislosti k vojne na Ukrajine sa vyjadril, že Kyjevské úrady vykonávajú nútenú mobilizáciu. Vyhlásil, že „ľudí chytajú na ulici ako psy“. Tvrdí tiež, že medzitým „50- až 60-tisíc ľudí mesačne prichádza do ruských ozbrojených síl“.

Vyzdvihol význam domácej produkcie a potrebu ochrany investícií občanov, najmä dôchodkových fondov. Zdôraznil, že ruské podniky by sa nemali báť nových sankcií, ale mali by byť pripravené reagovať na ich dôsledky.

(mja)

Minúta  |  

Macron varuje Rusko: Bez prímeria prídu nové európske sankcie

Emmanuel Macron podporil uvalenie nových sankcií na Rusko, ak nepríjme 30-dňové prímerie navrhnuté Ukrajinou a jej spojencami. Opatrenia by sa mohli týkať ruských bánk a energetiky.

Macron v Kyjeve potvrdil dohodu s lídrami Nemecka, Británie a Poľska, no Moskva návrh odmietla a prezident Putin vyzval na rokovania v Turecku, čo podporil aj Trump. Francúzsky prezident zdôraznil, že Európa chce brániť Ukrajinu, no nie eskalovať konflikt do svetovej vojny.

Zároveň priznal, že Ukrajina v súčasnosti nemá kapacity získať späť všetky územia obsadené Ruskom od roku 2014. Rusko síce ovláda značnú časť ukrajinského územia, no okrem Krymu žiadnu oblasť plne nekontroluje.

V septembri 2022 anektovalo štyri oblasti, čo Západ neuznáva. EÚ už schválila 16 sankčných balíkov proti Rusku a pripravuje ďalší, hoci dosiahnutie dohody medzi členskými štátmi je čoraz náročnejšie.

(tasr)

Minúta  |  

Vodca bosnianskych Srbov Dodik dostane zákaz vstupu do Poľska

Poľsko oznámilo, že zakáže vstup na svoje územie vodcovi bosnianskych Srbov Miloradovi Dodikovi, ktorý čelí obvineniam z útoku na ústavný poriadok Bosny a Hercegoviny.

Podobné opatrenia už prijali Nemecko a Rakúsko. Dodik, prezident Republiky srbskej, bol v marci odsúdený na rok väzenia a šesťročný zákaz výkonu verejnej funkcie za nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN Christiana Schmidta.

Na Dodika bol vydaný medzinárodný zatykač, no napriek tomu cestoval do Srbska, Ruska a Izraela. Pokus o jeho zatknutie v apríli zmarili jednotky ministerstva vnútra RS.

Schmidt navyše zastavil financovanie Dodikovej strany z verejných zdrojov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Exminister Budaj odmieta vinu, bráni sa verejným záujmom

Exminister životného prostredia Ján Budaj čelí obvineniu z pokračujúceho zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, čo podľa polície viedlo k škode 570-tisíc eur.

Budaj však tvrdí, že konal v záujme verejnosti a že projekt ISOH, ktorého sa obvinenie týka, zdedil v nedokončenom a nefunkčnom stave.

Ako bývalý šéf envirorezortu dodal, snahou ministerstva vtedy bolo dokončiť ISOH, čo sa, ako tvrdí, nakoniec aj podarilo. Systém zároveň mohol byť zaplatený z európskych peňazí a neprišlo podľa neho ani k sankciám zo strany Európskej únie, ktoré hrozili.

Jeho snahou vraj bolo systém dokončiť a uhradiť z európskych fondov, čím sa vyhli sankciám EÚ.Obvinenie považuje za nedôvodné a vyzval politikov, aby sa nevzdávali boja proti zneužívaniu štátu.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Albánske voľby: socialisti víťazmi, opozícia tvrdí, že došlo k manipulácii

V albánskych parlamentných voľbách zvíťazila vládna Socialistická strana (PS) premiéra Ediho Ramu, ktorá získala 52 percent hlasov a bude mať 82 kresiel v parlamente.

Opozičná Demokratická strana (PD) vedená Salim Berišom získala 34 percent a 52 kresiel. Výsledky volieb však opozícia neuznáva a upozorňuje na viaceré nezrovnalosti vrátane údajného kupovania hlasov a zneužívania štátnych zdrojov.

Vyšetruje sa 39 volebných incidentov. Medzinárodní pozorovatelia z OBSE poukázali na tlak na štátnych zamestnancov počas kampane, no hlasovanie označili za korektné. EÚ vyzvala na dôsledné preverenie podozrení.

Beriša oznámil protest na 16. mája, v deň konania summitu Európskeho politického spoločenstva v Tirane. Socialistická strana poprela obvinenia z podvodu a označila Berišu za skompromitovaného politika.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.