Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Paríž je pripravený rokovať o nasadení lietadiel s jadrovými zbraňami v Európe

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok vyhlásil, že Francúzsko je pripravené začať s ďalšími európskymi krajinami diskusie o nasadení francúzskych bojových lietadiel vyzbrojených jadrovými zbraňami na ich území - ako to v niektorých štátoch robia USA.

„Američania majú bomby v lietadlách v Belgicku, Nemecku, Taliansku a Turecku,“ objasnil Macron v utorkovom rozhovore v štúdiu televízie TF1, informovala agentúra AFP. Macron doplnil, že v nasledujúcich týždňoch a mesiacoch definuje rámec týchto diskusií, a to „veľmi konkrétnym spôsobom.“

Uviedol súčasne tri podmienky pre angažovanosť svojej krajiny: „Francúzsko nebude platiť za bezpečnosť iných“; toto nasadenie „nebude na úkor“ toho, čo potrebuje Francúzsko; a „konečné rozhodnutie bude vždy na prezidentovi republiky ako najvyššiemu veliteľovi (francúzskych) ozbrojených síl.“

AFP pripomenula, že podľa predpokladov Spojené štáty majú na leteckej základni Incirlik na juhu Turecka uskladnených približne 50 jadrových bômb.

Francúzsko je jediným štátom EÚ s jadrovými zbraňami. Diskusia o rozšírení francúzskeho jadrového odstrašovania na jeho partnerov v Európe sa začala po invázii ruskej armády na Ukrajinu. Poľsko, ktoré je podobne ako Francúzsko kľúčovým spojencom Ukrajiny a čoraz významnejším pilierom v EÚ, už jasne dalo najavo, že by francúzsky jadrový „dáždnik“ využilo.

(tasr)
    

Minúta  |  

Zomrel bývalý uruguajský prezident José Mujica

Vo veku 89 rokov zomrel v utorok bývalý uruguajský prezident José „Pepe“ Mujica, ktorý bol známy svojím nenáročným životným štýlom. Ako informovala uruguajská vláda, Mujica podľahol rakovine.

Mujica – bývalý povstalecký vodca – bol kedysi známy ako „najchudobnejší prezident“ sveta, pretože počas svojho pôsobenia v úrade v rokoch 2010-15 rozdával väčšinu svojho platu a jazdil na starom aute Volkswagen Beetle. Medzinárodnú popularitu si získal aj vďaka svojmu odporu proti konzumizmu.

Počas jeho pôsobenia v prezidentskej funkcii Uruguaj schválil množstvo progresívnych zákonov – legalizoval potraty i manželstvá osôb rovnakého pohlavia a v roku 2013 sa stal prvou krajinou na svete, ktorá povolila rekreačné užívanie marihuany.

Mujica bol súčasťou povstaleckej skupiny Hnutie národného oslobodenia – Tupamaros (MLN-Tupamaros), ktorá v 60. a 70. rokoch 20. storočia viedla v Uruguaji povstanie. Hoci sa táto skupina tešila popularite, mnohí Uruguajčania ju obviňovali z vyprovokovania vojenského prevratu v roku 1973, po ktorom v Uruguaji do roku 1985 vládla diktatúra. Mujica počas tohto obdobia strávil 12 rokov vo väzení, väčšinu z nich na samotke.

V januári tohto roku Mujica oznámil, že jeho rakovina, ktorá mu bola minulý rok diagnostikovaná v pažeráku, sa rozšírila a že ukončí liečbu. Jeho manželka Lucia Topolanská v pondelok uviedla, že
89-ročný prezident je v „terminálnom“ štádiu rakoviny a je mu poskytovaná paliatívna starostlivosť.

(tasr)

Minúta  |  

Putin: Západné značky, ktoré opustili ruský trh, sa nebudú môcť vrátiť len tak

Prezident Vladimir Putin na stretnutí s podnikateľskou organizáciou Delovaja Rossija varoval, že západné značky, ktoré opustili ruský trh, sa nebudú môcť vrátiť len prostým ospravedlnením. O ich návrate sa rozhodne na základe národného záujmu a prínosu pre ruský trh, informuje agentúra TASS.

Putin označil ruskú ekonomiku za stabilnú, no poukázal na vysokú infláciu ako hlavný problém. Kritizoval Západ za ekonomické sankcie a politiky, ktoré podľa neho škodia viac samotným krajinám než Rusku.

V súvislosti k vojne na Ukrajine sa vyjadril, že Kyjevské úrady vykonávajú nútenú mobilizáciu. Vyhlásil, že „ľudí chytajú na ulici ako psy“. Tvrdí tiež, že medzitým „50- až 60-tisíc ľudí mesačne prichádza do ruských ozbrojených síl“.

Vyzdvihol význam domácej produkcie a potrebu ochrany investícií občanov, najmä dôchodkových fondov. Zdôraznil, že ruské podniky by sa nemali báť nových sankcií, ale mali by byť pripravené reagovať na ich dôsledky.

(mja)

Minúta  |  

Macron varuje Rusko: Bez prímeria prídu nové európske sankcie

Emmanuel Macron podporil uvalenie nových sankcií na Rusko, ak nepríjme 30-dňové prímerie navrhnuté Ukrajinou a jej spojencami. Opatrenia by sa mohli týkať ruských bánk a energetiky.

Macron v Kyjeve potvrdil dohodu s lídrami Nemecka, Británie a Poľska, no Moskva návrh odmietla a prezident Putin vyzval na rokovania v Turecku, čo podporil aj Trump. Francúzsky prezident zdôraznil, že Európa chce brániť Ukrajinu, no nie eskalovať konflikt do svetovej vojny.

Zároveň priznal, že Ukrajina v súčasnosti nemá kapacity získať späť všetky územia obsadené Ruskom od roku 2014. Rusko síce ovláda značnú časť ukrajinského územia, no okrem Krymu žiadnu oblasť plne nekontroluje.

V septembri 2022 anektovalo štyri oblasti, čo Západ neuznáva. EÚ už schválila 16 sankčných balíkov proti Rusku a pripravuje ďalší, hoci dosiahnutie dohody medzi členskými štátmi je čoraz náročnejšie.

(tasr)

Minúta  |  

Vodca bosnianskych Srbov Dodik dostane zákaz vstupu do Poľska

Poľsko oznámilo, že zakáže vstup na svoje územie vodcovi bosnianskych Srbov Miloradovi Dodikovi, ktorý čelí obvineniam z útoku na ústavný poriadok Bosny a Hercegoviny.

Podobné opatrenia už prijali Nemecko a Rakúsko. Dodik, prezident Republiky srbskej, bol v marci odsúdený na rok väzenia a šesťročný zákaz výkonu verejnej funkcie za nerešpektovanie rozhodnutí vysokého predstaviteľa OSN Christiana Schmidta.

Na Dodika bol vydaný medzinárodný zatykač, no napriek tomu cestoval do Srbska, Ruska a Izraela. Pokus o jeho zatknutie v apríli zmarili jednotky ministerstva vnútra RS.

Schmidt navyše zastavil financovanie Dodikovej strany z verejných zdrojov.

(tasr, mja)

Minúta  |  

Exminister Budaj odmieta vinu, bráni sa verejným záujmom

Exminister životného prostredia Ján Budaj čelí obvineniu z pokračujúceho zločinu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku, čo podľa polície viedlo k škode 570-tisíc eur.

Budaj však tvrdí, že konal v záujme verejnosti a že projekt ISOH, ktorého sa obvinenie týka, zdedil v nedokončenom a nefunkčnom stave.

Ako bývalý šéf envirorezortu dodal, snahou ministerstva vtedy bolo dokončiť ISOH, čo sa, ako tvrdí, nakoniec aj podarilo. Systém zároveň mohol byť zaplatený z európskych peňazí a neprišlo podľa neho ani k sankciám zo strany Európskej únie, ktoré hrozili.

Jeho snahou vraj bolo systém dokončiť a uhradiť z európskych fondov, čím sa vyhli sankciám EÚ.Obvinenie považuje za nedôvodné a vyzval politikov, aby sa nevzdávali boja proti zneužívaniu štátu.

(tasr, mja)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.